Desmond Tutu

"Ukázalo sa, že naše prvé voľby boli hlbokou duchovnou udalosťou, vrcholnou náboženskou skúsenosťou, skúsenosťou premenenia. Vybojovali sme veľkolepé víťazstvo nad nespravodlivosťou, útlakom a zlom. Boli sme tam — ľudia, ktorí ako predmet verejnej politiky boli zámerne jeden od druhého odtrhnutí — a vyhlasovali sme, že ľudské spoločenstvo, priateľstvo, smiech, radosť, láskavosť boli pre nás ako pre jeden národ nemožné. Sme tu, pochádzame z rôznych kmeňov a hovoríme rôznymi jazykmi. Sme z odlišných kultúr a vyznávame absolútne neuveriteľné náboženstvá, ale stávame sa jedným národom. Uveril by niekto niekedy, že je to možné? Len v roku 1989 sa polícia vyhrážala, že použije ostré náboje, aby rozohnala ľudí, ktorí protestovali proti pobrežnému apartheidu. V roku 1989 boli pripravení zabíjať, aby udržali apartheid a pláže len pre belochov. A o pár rokov neskôr bol z nás národ, ktorý si zvolil za prezidenta Nelsona Mandelu. Tento muž, ktorý sa dvadsaťsedem rokov trápil vo väzení a ktorého hanobili ako teroristu, sa nakoniec stal jedným z morálnych vodcov sveta." (Desmond Tutu)"Boh vás miluje takých, akí ste Drahé Božie dieťa, v našom svete je často ťažké nezabúdať na to, že Boh nás miluje presne takých, akí sme. Boh nás nemiluje preto, lebo sme dobrí. Nie, Boh nás miluje, a bodka. Boh nás nemiluje preto, že sme milí. Nie, sme milí práve preto, lebo Boh nás miluje. Je úžasné, keď pochopíte, že ste prijatí takí, akí ste, bez ohľadu na akékoľvek úspechy. Je to také oslobodzujúce. Príliš často to pociťujeme tak, že Božia láska k nám je podmienečná, tak ako naša láska k ostatným. Radšej akoby sme mali prijať Božiu predstavu o nás, vytvorili sme si svoju predstavu o Bohu. Zatienili sme Božiu lásku a svoje životy sme zmenili na nekonečnú snahu o dokázanie vlastnej dôležitosti. Naša kultúra je kultúrou úspechu a tento postoj prenášame i do nášho vzťahu s Bohom. Pracujeme až do vyčerpania a snažíme sa urobiť dojem na každého vrátane Boha. Snažíme sa získať si Boží súhlas a prijatie. Nedokážeme uveriť, že náš vzťah s Bohom a postavenie pred ním nemajú nič spoločné s našou výkonnosťou a prácou. Ktosi povedal: „Nejestvuje nič, čo by ste mohli urobiť, aby vás Boh viac miloval. " Čo je však ešte úžasnejšie, nejestvuje nič, čo by ste mohli urobiť, aby vás Boh miloval menej — absolútne nič, pretože Boh vás už miluje a bude vás milovať navždy. Raz na začiatku šesťdesiatych rokov som šiel na záhradnú slávnosť v Anglicku. Neviem prečo, ale mali sme si zaplatiť za čaj, ktorý sme pili. Ponúkol som sa, že zaplatím aj za známeho, ktorého som tam stretol. Mohol povedať: „Nie, ďakujem" a ja by som to pochopil. Ale skoro som odpadol, keď mi odpovedal: „Nie, nenechám sa vydržiavať. " Dobre teda, už nikdy viac. Akoby sme neboli všetci vydržiavaní. Nielen tými všetkými, ktorých láskavosť a dary nám umožnili stať sa tým, čím sme, ale tiež milosťou a darmi, ktoré nám dal Boh." (Desmond Tutu)

Ako si trvalo uchovať šťastie v meniacom sa svete. Dalajlama a arcibiskup Desmond Tutu sa raz začali rozprávať o veľmi dôležitej téme – o radosti. Obaja nositelia Nobelovej ceny za mier, významní duchovní majstri a morálni vodcovia našich čias sú známi aj tým, že sú to najnákazlivejší šťastní ľudia na svete. Túto knihu si od začiatku predstavovali ako trojposchodovú narodeninovú tortu: ich vlastné príbehy a ponaučenia o radosti, najnovšie zistenia v náuke o hlbokom šťastí,a denné tréningy vychádzajúce z ich vlastných citových a duchovných skúseností. Obaja si prešli veľkými osobnými i politickými nepriazňami a obaja sú tu pre čitateľov, aby sa s nimi podelili o vlastné príbehy zápasov a znovuzrodenia. Teraz, obaja osemdesiatnici sa chcú vyznať z toho najdôležitejšieho – teda skutočnosti, že aby ste boli radostní, musíte tešiť ostatných.

Štyri kroky k uzdraveniu seba samých a celého sveta. Juhoafrická republika. Národ, ktorý bol poznačený krviprelievaním. Aj tu, na mieste pomsty a odplaty, sa ľudia rozhodli kráčať ťažkou cestou odpustenia a zmierenia.Arcibiskup Desmond Tutu, nositeľ Nobelovej ceny za mier, spolu so svojou dcérou Mpho Tutu ponúkajú návod na odpustenie.Každý si v sebe nesie hlbokú túžbu po zmierení - s druhými aj so sebou samým. Autori Knihy odpustenia tento akt vysvetľujú v štyroch krokoch:vyrozprávanie príbehu,pomenovanie bolesti, priznanie chyby,odpustenie, (požiadať oň, udeliť ho),obnovenie alebo ukončenie vzťahu. Odpustenie je ťažká práca. Niekedy sa to môže dokonca zdať ako nemožná úloha. Ale pomalými krokmi po tejto ceste sa môže každý oslobodiť z nekonečného a nepoddajného cyklu bolesti a odplaty. Kniha ponúka múdre rady. Koniec koncov, odpustenie je jediným prostriedkom ako vyliečiť seba a zároveň boľavý svet.

Ustanovenie juhoafrickej Komisie pre pravdu a zmierenie bolo priekopníckou medzinárodnou udalosťou. Ešte nikdy predtým žiadna krajina nevykročila od útlaku k demokracii odhalením krutostí, ktoré sa páchali v minulosti, a dosiahnutím zmierenia s bývalými utláčateľmi. V centre tohto výnimočného úsilia o uzdravenie národa stál anglikánsky arcibiskup Desmond Tutu, ktorého prezident Nelson Mandela vymenoval za predsedu Komisie pre pravdu a zmierenie. V knihe Niet budúcnosti bez odpustenia Desmond Tutu ponúka svoje úvahy prameniace z hĺbky múdrosti, získanej pri pomoci Južnej Afrike, ktorú previedol cez túto bolestnú skúsenosť. Dokazuje, že skutočné zmierenie nemožno dosiahnuť, keď sa popiera minulosť. Namiesto opakovania fráz o zmierení prezentuje odvážnu spiritualitu nezatvárajúcu si oči pred hrôzami, ktoré človek môže spôsobiť inému človeku, no ponecháva si svoj idealistický pohľad na zmierenie. Desmond Tutu čitateľovi ukazuje, ako sa dá postupovať pri budovaní novšieho a ľudskejšieho sveta čestne a súcitne.

Ako si trvalo uchovať šťastie v meniacom sa svete. Jeho Svätosť Dalajlama a arcibiskup Desmond Tutu sa raz začali rozprávať o veľmi dôležitej téme – o radosti. Obaja nositelia Nobelovej ceny za mier, významní duchovní majstri a morálni vodcovia našich čias sú známi aj tým, že sú to najnákazlivejší šťastní ľudia na svete. Túto knihu si od začiatku predstavovali ako trojposchodovú narodeninovú tortu: ich vlastné príbehy a ponaučenia o radosti, najnovšie zistenia v náuke o hlbokom šťastí a denných tréningoch, ktoré vychádzajú z ich vlastných citových a duchovných skúseností. Obaja si prešli veľkými osobnými i politickými nepriazňami, a obaja sú tu pre čitateľov, aby sa s nimi podelili o vlastné príbehy zápasov a znovuzrodenia. Teraz, obaja osemdesiatnici sa chcú vyznať z toho najdôležitejšieho – teda skutočnosti, že aby ste boli radostní, musíte tešiť ostatných.

Ako si trvalo uchovat štěstí v měnícim se světe. Rozhovory a myšlenky dvou velkých mužů o tom, jak být šťastný v dnešním proměnlivém světě Svět kolem nás se rychle proměňuje, jsme svědky tragédií celosvětového významu, katastrof, (nejen) osobních neštěstí, nemocí, smrti – lze vůbec v takovém světě, v takové době prožívat radostný život a nenechat strasti, aby nás pohltily? Ano, lze pracovat na tom, abychom i v tom špatném uměli najít něco, co nás posouvá dál. Lze cvičit náš přístup k sobě samým a k ostatním kolem nás. Kniha radosti zprostředkovává dlouholeté zkušenosti dvou neuvěřitelných mužů, kteří navzdory nepředstavitelně těžkým životním zkouškám zůstávají veselými, nezbednými, soucitnými, odpouštějícími a neztrácejí víru ve všechny lidské bytosti.Douglas Abrams mistrně propojil životní příběhy dvou blízkých přátel – Jeho Svatosti dalajlámy a arcibiskupa Desmonda Tutua, jejich odpovědi na otázky týkající se překážek na cestě k radosti, pokory, humoru, odpuštění, vděčnosti, soucitu, velkorysosti a mnoha dalšího s vědeckými poznatky, které se probíranou tematikou zabývají. Kniha provází čtenáře cestou od zaměření na já, mně, moje k zaměření na my, nám, naše. Ukazuje nám, jak se poučit z utrpení (ať už vlastního nebo utrpení kolem nás), popřípadě jak si uvědomit, že jsme součástí velkého společenství a že v ničem, co prožíváme, nikdy nejsme a nebudeme sami. Nikdo z nás nedokáže uniknout utrpení. To však neznamená, že nemůžeme prožívat radost. Netrapme se kvůli věcem, které nedokážeme změnit. „Pokud s tím lze něco udělat, jaký je důvod ke sklíčenosti? Pokud se nic dělat nedá, k čemu je být sklíčený?“ Nechte se pohltit moudrostí dvou „veselých kop“, které se umějí zasmát samy sobě, udělat si legraci ze svého velkého nosu nebo ze špatné angličtiny a které vám jakoby mimoděk otevřou oči, rozesmějí vás i rozpláčou.