Ladislav Hanus

Ferko Skyčák bol mimoriadnou osobnosťou. Svojim myslením i činnosťou stál na čele „kňazskej moderny" v medzivojnovom období. On urobil zo Spišskej kapituly jedinečné teologicko-kultúrne učilište, zhromaždil okolo seba pozoruhodné vedecké osobnosti. Ladislav Hanus si naňho spomína ako na osobnosť žiarivých kvalít, iniciatívneho, dynamického, európsky rozhľadeného, ako i na vynikajúceho kňaza, pedagóga a publicistu. 

V sérii Monographiae vychádza ako 7. zväzok.

V sérii Monographiae vychádza ako 7. zväzok.V roku 2007 si pripomíname storočnicu narodenia Ladislava Hanusa (26. 2. 1907 − 24. 3. 1994). Pôsobil ako profesor spišskokapitulského seminára, verejne sa venoval skultúrňovaciemu úsiliu v duchu národných ideálov a kresťanského humanizmu. Pamäti svedka storočia sú priam napínavým čítaním o profesorových životných osudoch v čase prvej i druhej svetovej vojny, ktoré sa mimoriadne zdramatizovali po februári 1948. Stal sa nežiaducim, sledovala ho bezpečnosť, musel sa skrývať na Kysuciach. Po jeho zaistení ho väznili v českých i slovenských väzniciach, Poznal otrockú prácu v baniach, deptanie ľudskej dôstojnosti v tzv. nápravných zariadeniach. Zažil však aj širokú solidaritu laikov i duchovenstva z celých Čiech, Moravy, Slovenska. Vydržal skúšky zúfania a vrátil sa do života ako ešte uvedomelejší vyznavač ľudskej slobody, občianskej nepoddajnosti a kresťanskej humanity. 

Kultúra vzniká zásahom človeka do prírody, prvým kultúrnym činom človeka je však poznávanie, „výkonným činiteľom“ kultúry stáva sa rozum v symbióze s vôľou, „výkonnými prostriedkami“ kultúry sú práca a hra.

Pluralizmus je veľmi aktuálna téma, ktorú autor objasňuje filozoficky, historicky a‑sociologicky. Podáva kritiku liberalizmu i totalitarizmu, zabsolútnenia strany aj štátu. Dielo profesora Ladislava Hanusa Princíp pluralizmu má veľmi aktuálny obsah. Všetci sme prešli obdobím netolerantnej totality s veľ­mi obmedzenou slobodou, ktorá neumožňovala nijaký otvorený dia­lóg medzi občanmi a nositeľmi moci. Bol to totiž „monistický“ systém, kde panovala jedna trieda, jedna ideológia, jedna strana. Jeho pozitívnym náprotivkom je pluralizmus, „otvorený“ spoločenský systém. Profesor Hanus ho objasňuje filozoficky, historicky, sociologicky. Podáva kritiku liberalizmu i totalitarizmu, zabsolútnenie strany aj štátu. Upozorňuje, že pluralistická demokracia neznamená, že „všetko je dovolené“. Oproti tzv. negatívnej slobode, ktorá vedie do deštrukcie hodnôt, zdôrazňuje tzv. pozitívnu slobodu, u­zná­vajúcu nevyhnutné viazanie na vysoké etické normy spoločenského i kultúrneho života. Tieto normy môže zabezpečiť len taký pluralisticko-demokratický štát, ktorý sa dôsledne opiera o morálne princípy kresťanského humanizmu.