Martin Pistorius

Všetci si mysleli, že nevníma, ale on bol nažive! Doslova bol uväznený vo svojom tele počas dlhých desiatich rokov.V januári 1988 Martin Pistorius, vtedy dvanásťročný, nevysvetliteľne ochorel. Najprv stratil hlas a potom prestal jesť. Neustále spal a vyhýbal sa kontaktu s ľuďmi. Lekári boli zmätení. Osemnásť mesiacov bol nemý a pripútaný na invalidný vozík. Martin bol presúvaný do zariadení pre postihnuté deti. Stres a zármutok otriasli životom jeho rodičov aj ostatných členov rodiny. Ich chlapec bol preč...alebo si to aspoň mysleli.Väzeň vo vlastnom tele je srdcervúci príbeh chlapca, ktorý sa vrátil do života skrze silu lásky a viery. Na stránkach tejto knihy nájde čitateľ odolnosť rodičov, dôsledky chybnej diagnózy a Martinovu mentálnu bdelosť počas toho, ako ho zradilo jeho vlastné telo. Martinovo povstanie z temnoty nabáda každého, aby oslavoval život, vážil si ho a snažili sa ho urobiť lepší aj pre ostatných.

Dvanásťročný Martin z ničoho nič ochorel. Bolo to vážne, jeho stav sa zhoršoval a lekári boli bezmocní. Postupne prestal chodiť, hýbať očami a napokon aj hovoriť. Nevnímal okolitý svet, neprítomne civel pred seba a v štrnástich rokoch bola z neho už len bezduchá telesná schránka. No jedného dňa sa jeho myseľ začala prebúdzať. A potom strávil nepredstaviteľných desať rokov pri plnom vedomí uväznený vo vnútri nehybného tela, kým si jedna vnímavá terapeutka nevšimla reč jeho očí. Vtedy sa všetko začalo meniť k lepšiemu a Martin sa naučil komunikovať pomocou prístroja. Svoj príbeh vyrozprával v knihe Väzeň vo vlastnom tele. Úprimne v nej opísal mrazivé podrobnosti zo života nehybného človeka, ktorý intenzívne vnímal okolitý svet – počnúc zneužívaním ľuďmi, ktorí sa nazdávali, že jeho mozog už dávno nepracuje, až po nádej, ktorú mu dodávali tí, čo verili v jeho návrat medzi „živých“. Martinovo rozprávanie nám predstaví svet zdanlivej temnoty a hlboko sa dotkne čitateľovej duše svojou múdrosťou, humorom a vďačnosťou k životu.