Viktor E. Frankl

Napriek všetkému povedať životu áno. Koncentračné tábory Hitlera a Himmlera sú len jedným z príkladov novodobých pekiel. A ako Viktor Frankl prekonal svoj čas v tábore smrti? Presne o tom hovorí kniha Hľadanie zmyslu života. Svoje bezprostredné zážitky s genocídou 20. storočia opísal autenticky ako psychoanalýzu, ktorá vychádza z túžby autora nájsť zmysel života.V roku 2021 vyšlo pokračovanie tohto diela pod názvom: Napriek všetkému povedať životu áno.Recenzia: Hľadanie zmyslu života na stránke blog.zachej.skTitul vyšiel v češtine pod názvom: A přesto říci životu ano (2016).

Napriek všetkému povedať životu áno. Ako prežiť situácie, v ktorých je fyzické i psychické týranie bežnou dennou realitou? Ako sa nenechať zlomiť zážitkami a okolnosťami popierajúcimi základné ľudské hodnoty?Len málo kníh zanechá v čitateľovi taký silný dojem ako kniha Hľadanie zmyslu života. Autor, svetoznámy neurológ a psychiater Viktor E. Frankl, ju napísal po prepustení z koncentračného tábora a hoci sa mu zážitky z neho stali hlavným podkladom, nejde o vyratúvanie krutostí, ale o originálnu psychoanalýzu vychádzajúcu z autorovho prístupu k hľadaniu zmyslu vlastnej existencie a života.Od svojho prvého vydania v roku 1946 sa kniha stala svetovým bestsellerom, predalo sa z nej viac ako 10 miliónov kusov a bola preložená do viac ako tridsiatich svetových jazykov.Okrem pôvodného Franklovho textu toto vydanie navyše obsahuje:predslov autora bestsellera Chlapec v pásikavom pyžame Johna Boyneadoslov psychoanalytika Williama J. Winsladealist Wilhelmovi a Stephe Bôrnerovcom, ktorý Frankl napísal bezprostredne po návrate z koncentračného tábora v roku 1945spomienkový príhovor pri príležitosti 40. výročia oslobodenia koncentračného tábora vTurkheime, ktorý predniesol na mieste 27. apríla 1985spomienkový príhovor pri príležitosti 50. výročia invázie Hitlera do Rakúska, s ktorým vystúpil na Radničnom námestí vo Viedni 10. marca 1988lovník pojmovchronológiu života autora a holokaustuViktor Emil Frankl (1905 - 1997) bol svetoznámy rakúsky neurológ a psychiater. Už na gymnáziu si dopisoval so svetoznámym psychiatrom Sigmundom Freudom. Ako mladý študent medicíny prejavil záujem o psychiatriu, v ktorej sa neskôr vydal vlastnou cestou. Počas druhej svetovej vojny sa ako rakúsky Žid ocitol s celou rodinou v koncentračných táboroch v Osvienčime, Dachau a Terezine, pričom útrapy prežil ako jediný. Frankl vníma človeka ako bytosť hľadajúcu zmysel života a psychiatriu ako vedu, ktorá mu má v hľadaní pomáhať.

Napriek všetkému povedať životu áno. Len málo kníh zanechá v čitateľovi taký silný dojem ako táto. Autor, svetoznámy neurológ a psychiater, ju napísal po prepustení z koncentračného tábora, no nejde o vyratúvanie krutostí, ale o originálnu psychoanalýzu vychádzajúcu z autorovho prístupu k hľadaniu zmyslu vlastnej existencie a života.Doteraz sa z nej predalo viac ako 10 miliónov výtlačkov a bola preložená do vyše 30 jazykov. Toto vydanie navyše obsahuje: predslov autora bestsellera Chlapec v pásikavom pyžame, doslov psychoanalytika, list, ktorý Frankl napísal bezprostredne po návrate z koncentračného tábora v roku 1945, spomienkový príhovor pri príležitosti 40. výročia oslobodenia koncentračného tábora v Türkheime, spomienkový príhovor pri príležitosti 50. výročia invázie Hitlera do Rakúska, slovník pojmov a chronológiu života autora a holokaustu.

Kniha Trpiaci človek od Viktora Frankla rieši fascinujúcu a hlbokú tému ľudskej slobody v úzkej súvislosti s tragickou realitou. Žijeme predsa aj napriek tomu, že trpíme. Naše utrpenie však väčšinou zapríčiní niekto iný. No aj napriek utrpeniu je tu vždy Boh, ako tichý spoločník, ktorý vždy stojí pri nás a chytí nás, keď padáme. A drží nás vždy, bezpodmienečne, až kým utrpenie nepominie, alebo sa ho nenaučíme niesť ako svoj kríž.

Každá doba má svoju neurózu a každá doba potrebuje svoju psychoterapiu. Skutočne, dnes už nie sme ako v časoch Freuda konfrontovaní so sexuálnou, ale s existenciálnou frustráciou. A typický pacient dneška už netrpí komplexom menejcennosti ako v časoch Adlera, ale hlbokým pocitom straty zmyslu, ktorý je úzko spojený s pocitom vnútorného prázdna. Preto autor hovorí o existenciál­nom vákuu.

Myšlienky Viktora E. Frankla. Človek je bytosť, ktorá neustále niečo hľadá. Okrem hľadania moci (Adler), hľadania potešenia (Freud), hľadá aj význam (Viktor E. Frankl). Autor tejto knihy vidí riešenie psychických konfliktov predovšetkým vo vnímaní nedostatkov. Nenaplnené alebo nesprávne naplnené očakávania vedú ku „existenciálnej frustrácii“. Cieľom logoterapie, jeho slávneho psychologického prístupu, je teda v provom rade podporovať pacienta v hľadaní zmyslu života a v zvládaní zármutku. V knihe Vôľa k zmyslu autor kladie nadčasové otázky: zmysel životapominuteľnosť existencielekárska a kňazská služba...Pomocou štúdii v tejto knihe Viktor E. Frankl prináša poznatky a metódy logoterapie priamo k čitateľovi.

Psychoterapia a náboženstvo. Strach z budúcnosti a kríza identity medzi mladými ľuďmi – a keby len medzi nimi. V dnešnej uponáhľanej, stresujúcej a vyčerpávajúcej dobe sa dielo Viktora E. Frankla Neuvedomený Boh bude čítať celkom ľahko.Toto dielo je základnou prácou na tému psychoterapie a náboženstva, v kontraste s inštinktívnym nevedomím regiozity a Boha, ktoré nám sťažuje hľadať ten správny smer. Hlavným problémom je, že Boha si najprv neuvedomujeme, ale vieme, že tu niekde je. Neskôr sa začne aj toto presvedčenie vytrácať a my sa strácame. Hľadanie Boha ešte nikdy nebolo také dôležité ako dnes.

Viktor E. Frankl, známy profesor neurológie a psychiatrie a autor bestselleru Hľadanie zmyslu života, z ktorej sa predali milióny výtlačkov, je tiež autorom knihy Napriek všetkému povedať životu áno.Na celom svete sa stal známym vďaka sérii prednášok, ktoré viedol po oslobodení z nacistických koncentračných táborov. Predstavil v nich svoje ústredné myšlienky o zmysle, odolnosti a dôležitosti prijatia života, a to aj napriek veľmi nepriaznivým životným okolnostiam či udalostiam. Cieľom prednášok bolo dokázať, že ľudia môžu stále - napriek ťažkostiam a smrti, utrpeniu v dôsledku fyzickej alebo duševnej choroby či pobytu v koncentračnom tábore - napriek všetkému povedať životu áno.Slová Viktora E. Frankla majú čo povedať aj dnes (práve dnes), keď je svet ohrozený vážnymi ekologickými a klimatickými zmenami, prejavuje sa sociálna nerovnosť a ekonomická kríza. Každá kríza či nepriazeň osudu je zároveň novou príležitosťou, ktorú treba využiť.

5.vydanie. Kniha spojuje dva slavné texty Viktora E. Frankla (1905–1997), psychiatra s českými kořeny a zakladatele logoterapie. Spis Psycholog prožívá koncentrační tábor vznikl během necelých dvou týdnů v prosinci 1945. Autor v něm popisuje, jakými fázemi odlidštění museli vězni procházet a jakou oporou jim byl duchovní rozměr života.Hra Synchronizace v Březince z roku 1948, napsaná působivým skicovitým způsobem, je myšlenkovým i literárně-dramatickým experimentem. Propojují se v něm Franklovy osobní zážitky z vyhlazovacího tábora s pomyslnou reflexí a živým dialogem tří filozofů, kteří mu byli blízcí – Sokrata, Spinozy a Kanta.Podle Frankla vždycky zůstává v člověku prostor svobody a odpovědnosti, kterého se nesmí za žádnou cenu vzdát, a to i v extrémní situaci: „Nic nemůže udolat člověka, který si vědomě přeje mít životní cíl.“Titul vyšiel aj v slovenskom jazyku: Hľadanie zmyslu života (2011).

Psychiater a neurológ Viktor E. Frankl a židovský biblista Pinchas Lapide viedli v roku 1984 interdis­ciplinárny dialóg o šťastí človeka a jeho ozdravovaní. Hodnota rozhovoru spočíva najmä v snahe obidvoch osobností celkom sa otvoriť pre pochopenie iného vedného odboru v záujme hľadania pravdy. Siahajú pri tom až na dno svojich náboženských skúseností a osobne prežitých udalostí, akou bol napríklad holokaust. Základné existenčné otázky týkajúce sa viny a odpustenia, ale aj lásky a zmyslu života tak dosahujú v rozhovore nezvyčajnú a pôsobivú hĺbku.Titul vyšiel aj v českom vydaní Bůh a člověk hledající smysl (2011).

Psycholog prožívá koncentrační tábor. Nie je to len taká obyčajná historická kniha. V knihe A přesto říci životu ano sú spracované dojmy, zážitky a spomienky autora Viktora E. Frankla z koncentračného tábora.Tieto Hitlerove a Himmelerove tábory sú iba jedným z novších pekiel, ktoré vytvárajú ľudia na zemi. Po druhej svetovej vojne autor dospel k názoru, že treba nájsť cestu z katastrof mocenského konfliktu a zmierenie s obeťami holokaustu.Kniha vyšla aj v slovenskom jazyku: Hľadanie zmyslu života (2011).

Viktor. E. Frankl opisuje svoje osobné zážitky z hôr ako školy, ktorá podporuje silu ducha nad vlastnými strachmi a slabými stránkami. Učí, že dôležité sú cieľ, orientácia, úsilie a vytrvalosť (a to nie len v horách), lebo základná otázkam ktorú si autor kladie je:„Ako môžeme náš život žiť naplno práve teraz?“Odpoveď sa skrýva v cieľoch, ktoré sme si stanovili a utrpeniach, ktoré sme znášali s dôstojnosťou a odvahou. Knihu obohatil nádhernými fotografiami hôr Christian Handl. Pomáhajú nám dotvoriť si predstavu o tom, ako veľmi nás Boh miluje, keď pre nás stvoril niečo tak krásne.

Základy logoterapie a existenciální analýzy. Viktor E. Frankl bol klasikom psychoterapeutickej literatúry. Jedným z jeho hlavných diel je kniha Lékařská péče o duši v ktorej sa drží ústrednej témy logoterapie. Túto tému spracúva systematicky, s nadhľadom a zrozumiteľne. Autorov prvý výsledný text bol prvýkrát vydaný v roku 1946 a mierne revidovaný v roku 1982. Dnešné vydanie je obohatené o prílohu ,,Desiatich téz na osobu.“

Kniha obsahuje súbor vybraných prednášok autora, ktoré predniesol vo viedenskom rozhlase. I keď odzneli pred päťdesiatimi rokmi, treba vyzdvihnúť Franklov jedinečný prístup k pacientovi, objavovanie jeho dôstojnosti, hodnoty a zachovanie si úcty k nemu, nech je v akomkoľvek duševnom či telesnom stave. „Pre súčasnosť sú stále aktuálne kapitoly o provizórnej existencii, láske, manažérskej chorobe, eutanázii a ďalšie. Má východiská pre bezradného, stále sa ponáhľajúceho človeka, trpiaceho existenciálnymi frustráciami. Svojimi výpoveďami prebúdza a oživuje silu ducha, ktorá je vlastná každému a ktorou človek môže dokázať aj nemožné. Demonštruje aj klinické výsledky vedeckého skúmania, napr. o „sile ducha vzdorovať", dokladajúc aj svoje skúsenosti z koncentračného tábora, ktoré vyvracajú mnohé špekulatívne názory na človeka ako materiálnu bytosť. V knihe nie je len teória, obsahuje aj konkrétne príklady zo života. Text je obohatený mnohými výrokmi filozofov, spisovateľov a poznatkami známych lekárov či psychológov. Je výsledkom širokého mysliteľského ducha autora - lekára, ktorý pri lôžku pacienta nelieči iba somatické ochorenie, ale jeho celistvú bytosť."

Autobiografie. Ve vzpomínkách a reflexích autor popisuje své dětství a mládí ve Vídni a svou činnost jako mladý lékař nervové kliniky mezi oběma světovými válkami. Zvlášť aktuální je popis jeho pobytu ve čtyřech různých koncentračních táborech, zejména v Osvětimi.

Titul vyšiel aj v slovenskom vydaní Hľadanie Boha a otázka zmyslu (2009).Psychiatr a neurolog V. E. Frankl a židovský teolog P. Lapide vedli v roce 1984 ve Vídni mezioborový dialog o spáse a uzdravení člověka. Výsledky jejich diskuze doposud nebyly publikovány. Zvláštností připravovaného svazku je především snaha obou autorů zcela se otevřít perspektivě té druhé disciplíny a její vědění využít ve službách hledání pravdy.Oba diskutující se přitom neustále potkávají ve svých osobních náboženských zkušenostech a rozhodujících životních dějinných událostech, jako je např. otázka holocaustu. Podstatnou roli zde hrají základní, existenciální otázky utrpení a vina, ale i láska a smysl života.

Základy logoterapie a existenciální analýzy. Kniha je základním dílem tzv. logoterapie, což je léčba smyslem. Logoterapie jako moderní psychoterapeutická metoda je v tomto díle také nejsystematičtěji a nejinstruktivněji vyložena v obecném i specifickém plánu, a kniha je nejlepším pracovním úvodem do logoterapie.

Napriek všetkému povedať životu áno. Len málo kníh zanechá v čitateľovi taký silný dojem ako kniha Hľadanie zmyslu života. Autor, svetoznámy neurológ a psychiater Viktor E. Frankl, ju napísal po prepustení z koncentračného tábora a hoci sa mu zážitky z neho stali hlavným podkladom, nejde o vyratúvanie krutostí, ale o originálnu psychoanalýzu vychádzajúcu z autorovho prístupu k hľadaniu zmyslu vlastnej existencie a života.Od svojho prvého vydania v roku 1946 sa kniha stala svetovým bestsellerom, predalo sa z nej viac ako 10 miliónov kusov a bola preložená do viac ako tridsiatich svetových jazykov.

Úvod do logoterapie a existenciální analýzy. Po obecném výkladu neuróz autor dělí duševní poruchy na endogenní psychózy, psychosomatická onemocnění, funkční onemocnění a neurózy reaktivní, iatrogenní, psychogenní, noogenní a kolektivní. Výraz „noogenní neurózy“ odráží Franklovo přesvědčení, že i problémy duchovního rázu či existenciální krize se mohou zdát zdrojem neurotických obtíží. Kolektivní neurózy zase znamenají neurotické poruchy typické pro ducha doby, v níž daný člověk žije.V druhé části knihy autor představuje dvě hlavní metody léčby noogenních neuróz – logoterapii jakožto terapii vycházející z duchovních zdrojů a existenciální analýzu coby terapii zaměřenou na duchovní oblast a na osobní duchovní existenci.Kniha je doprovázena mnoha kazuistikami.

Člověk je tvor hledající smysl, logos, a poskytnout člověku pomoc v jeho hledání je jeden z úkolů psychoterapie - je to právě úkol logoterapie.

Myšlienky Viktora E. Frankla. Titul vyšiel v novom vydaní v roku 2010: Vôľa k zmyslu.Kniha obsahuje myšlienky Viktora E. Frankla (1905 – 1997), zostavené vysokoškolskou pedagogičkou, psychologičkou Juditou Štempelovou.Viktor E. Frankl bol svetoznámym psychiatrom, zakladateľom liečebnej metódy – logoterapie. Podstatou jeho učenia je orientácia človeka na hľadanie životného zmyslu. Napriek ťažkému životnému osudu celým svojím bytím svedčil, že Boh je láska. Jeho diela sú plné svetla, múdrosti a lásky k človeku i Bohu. Dodávajú životný optimizmus, najmä v ťažkých chvíľach a životných skúškach.

Hledání nejvyššího smyslu. Základní dílo k tématu psychoterapie a náboženství - důležitá pomoc při chybějící orientaci v dnešní době.Kdyby nebylo Franklova díla, naléhavě bychom ho potřebovali, právě dnes, kdy je strach z budoucnosti a krize smyslu u mladých lidí - a nejen u nich - tak výrazná, jako snad nikdy dříve.