Vojtech Zamarovský

Ďalšie vydanie encyklopédie antickej mytológie, ktorej pozoruhodná forma "slovníka na čítanie" približuje bohov a hrdinov antických bájí zaujímavým, čítavým a dramatickým opisom ich osudov.

Kniha Dejiny písané Rímom hovorí o meste, ktoré sa nazýva večným, i o ríši, ktorej dalo meno. O ceste od bezvýznamnosti k svetovláde, o vojnách i kultúrnych pamiatkach, o hrdinských i všedných dňoch, o sláve i o rube tejto slávy. Je to vzrušujúce rozprávanie o nenávratnej mladosti ľudstva, ktorý voláme antika, z pera Vojtecha Zamarovského. Rím nezanechal po sebe len úžasné pamiatky, nádherné paláce a chrámy z minulých storočí. Jeho dejiny vypĺňajú činy naozaj antickej veľkosti a po stáročia bol vládcom takmer celého vtedy známeho sveta. Hranice Rímskej ríše v časoch jej najväčšej slávy sa tiahli od Perzského zálivu po Severné more, od horného Nílu po Dunaj a Rýn, od predhorí Kaukazu po pohoria Atlasu. Rímskemu dedičstvu sa pripisuje výnimočný význam. Bez antického Ríma by nebolo modernej Európy ani toho, čo Európania vytvorili na iných svetadieloch.

Na počiatku bol Sumer... Sumeri sú prvým historicky doloženým národom na svete. Žili v oblasti medzi riekami Eufrat a Tigris na územní dnešného Iraku, kde archeológovia vykopali z hlbín tisícročí trosky ich miest a poklady ich umenia. Sumeri sa hrdia mnohými slávnymi prvenstvami. Vynašli písmo a vytvorili prvé pamiatky svetovej literatúry, vynašli koleso a stali sa zakladateľmi poľnohospodárstva, remesiel i obchodu, vybudovali prvé mestá a založili prvý štátny útvar v histórii. Sumerskí umelci už v 3. tisícročí pred naším letopočtom vytvorili také nádherné umelecké diela z hliny, kameňa a kovu, že nad nimi ostane v úžase stáť aj súčasník.Vojtech Zamarovský sa vypravil za týmto pozoruhodným národom, prešiel troskami jeho miest, zoznámil sa s bádateľmi, ktorí zasvätili svoj život výskumu Sumerov, a zostúpil s nimi do hlbín piatich tisícročí...

Na ceste za siedmimi divmi sveta sa prejdeme palmovými hájmi na brehoch Nílu i výstavnými sálami parížskeho Louvru a Britského múzea, prašnou púšťou Mezopotámie i modrými vlnami Egejského mora, slnečnou Heladou a Malou Áziou a dostaneme sa až na čarovné ostrovy Rodos a Faros v Stredozemnom mori. Okrem toho si všimneme aj ďalšie, neoficiálne divy sveta. A hoci „ich krása sa podobá slnku, ktoré svojou žiarou oslepuje tak, že nedovoľuje vidieť iné veci“, ako hovorí Filón Byzantský, budeme sa s chuťou pozerať aj na svet okolo nich. Putovanie za siedmimi divmi sveta nás zavedie do dávnych čias, do hĺbok dávnych kultúr, bez ktorých by nebolo ani modernej Európy. Zoznámime sa s tromi hlavnými kultúrnymi oblasťami staroveku: egyptskou, mezopotámskou a gréckou. Iste nebude zbytočné, keď sa pozrieme dnešnými očami na diela, ktoré antický svet považoval za najväčšie výtvory ľudského umu a rúk. Zostáva nám len ľutovať, že ich už dnes nemôžeme vidieť na vlastné oči...

Toto pozoruhodné dielo vyšlo po prvý raz roku 1963 a kritika ho nazvala „archeologickou detektívkou“ a „objavnou vedeckou reportážou“. Ani čas neubral tomuto dielu na zaujímavosti. Vojtech Zamarovský ho navyše nanovo upravil a doplnil novými faktmi, vydavateľstvo Perfekt mu pridalo príťažlivú formu s početnými farebnými a čiernobielymi fotografiami, nákresmi a mapkami. Vyberte sa teda na putovanie za históriou jedného z najzáhadnejších národov staroveku, ktorý pred štyrmi tisícročiami vytvoril mocnú ríšu a zároveň veľkolepú kultúru. Na jej odhalení mal nemalú zásluhu Bedřich Hrozný, ktorému sa podarilo rozlúštiť ich tajomnú reč, vďaka čomu dnes vieme o Chetitoch oveľa viac ako historici, čo žili len pár storočí po zániku Chetitskej ríše.

Zamarovského Vzkriesenie Olympie je prvou knihou, ktorá v úplnosti podáva vyše tisícročnú históriu antických olympijských hier a navyše sa zamýšľa aj nad ich odkazom dnešku. Je to hold Olympii a olympijským hrám, ale nie ich idealizovanie. Ako konštatuje v diele autor, na olympijskej pôde sa ukázalo, že šport a umenie sú dva mosty na ceste, aj keď nie jedinej, ktorá vedie k dorozumeniu. Kniha je rozdelená na tri časti: prvá sa zaoberá dnešnou Olympiou a históriou jej objavenia, druhá antickými olympijskými hrami vo svetle poznatkov modernej vedy a tretia obnovením olympijských hier a niektorými ich otázkami.

Kniha Dejiny písané Rímom z pera majstra Zamarovského hovorí o meste, ktoré sa nazýva večným, i o Rímskej ríši, ktorej dalo toto mesto meno. Autor sleduje cestu od bezvýznamnosti k svetovláde, vojny i kultúrne pamiatky, píše o hrdinských i o všedných dňoch, o sláve i o negatívnej strane slávy. Vojtech Zamarovský napísal vzrušujúce rozprávanie o nenávratnej mladosti ľudstva, ktorú voláme antika. Rím po sebe nezanechal len úžasné pamiatky, nádherné paláce a chrámy z minulých storočí. Jeho dejiny vypĺňajú činy antickej veľkosti a po stáročia bol vládcom takmer celého, vtedy známeho sveta. Hranice Rímskej ríše sa v časoch jej najväčšej slávy tiahli od Perzského zálivu po Severné more, od horného Nílu po Dunaj a Rýn, od predhorí Kaukazu po pohoria Atlasu. Rímske dedičstvo má výnimočný význam. Bez antického Ríma by nebolo modernej Európy ani toho, čo Európania vytvorili na iných svetadieloch.

Kniha Fenomén Zamarovský je pútavým vyrozprávaním života, ciest, poznávania a tvorby nášho klasika. Autor nielen dobre pozná Zamarovského literárne návraty do čias veľkých kultúr Blízkeho východu a do antiky, ale pátral aj po genéze starého zemianskeho rodu Zamarovských, po jeho stopách v Trenčíne, Bratislave a Prahe, stretával sa vari s každým, kto si na detstvo, mladosť a tvorivé roky Zamarovského mohol spomenúť. Keď k tomu prirátate rozprávačské schopnosti reportéra a spisovateľa Jána Čomaja, dostávate záruku dobrého čítania strhujúcej životnej mozaiky fenoména Zamarovského. Kniha je bohato ilustrovaná fotografiami zo života majstra a z jeho ciest za poznaním dávnych svetov.

Na počiatku bol Sumer... Sumeri sú prvým historicky doloženým národom na svete. Žili v oblasti medzi riekami Eufrat a Tigris na územní dnešného Iraku, kde archeológovia vykopali z hlbín tisícročí trosky ich miest a poklady ich umenia. Sumeri sa hrdia mnohými slávnymi prvenstvami. Vynašli písmo a vytvorili prvé pamiatky svetovej literatúry, vynašli koleso a stali sa zakladateľmi poľnohospodárstva, remesiel i obchodu, vybudovali prvé mestá a založili prvý štátny útvar v histórii. Sumerskí umelci už v 3. tisícročí pred naším letopočtom vytvorili také nádherné umelecké diela z hliny, kameňa a kovu, že nad nimi ostane v úžase stáť aj súčasník.Vojtech Zamarovský sa vypravil za týmto pozoruhodným národom, prešiel troskami jeho miest, zoznámil sa s bádateľmi, ktorí zasvätili svoj život výskumu Sumerov, a zostúpil s nimi do hlbín piatich tisícročí...

Prijmite od nás pozvanie na cestu za siedmimi divmi sveta, na ktorej vás čaká vzrušujúce putovanie palmovými hájmi na brehoch Nílu i výstavnými sálami parížskeho Louvru a Britského múzea, prašnou púšťou Mezopotámie i modrými vlnami Egejského mora, slnečnou Heladou a Malou Áziou a dostaneme sa až na čarovné ostrovy Rodos a Faros v Stredozemnom mori.Okrem toho spoznáte aj ďalšie, neoficiálne divy sveta. Rozprávanie o siedmich divoch sveta vás zavedie do dávnych čias a zoznámi s tromi hlavnými kultúrnymi oblasťami staroveku: egyptskou, mezopotámskou a gréckou. Okrem toho budete mať možnosť pozrieť sa dnešnými očami na diela, ktoré antický svet považoval za najväčšie výtvory ľudského umu a rúk. Zostáva nám len ľutovať, že ich už dnes nemôžeme vidieť na vlastné oči...

Toto pozoruhodné dielo vyšlo po prvý raz roku 1963 a kritika ho nazvala „archeologickou detektívkou“ a „objavnou vedeckou reportážou“. Ani čas neubral tomuto dielu na zaujímavosti. Vojtech Zamarovský ho navyše nanovo upravil a doplnil novými faktmi, vydavateľstvo Perfekt mu pridalo príťažlivú formu s početnými farebnými a čiernobielymi fotografiami, nákresmi a mapkami.Vyberte sa teda na putovanie za históriou jedného z najzáhadnejších národov staroveku, ktorý pred štyrmi tisícročiami vytvoril mocnú ríšu a zároveň veľkolepú kultúru. Na jej odhalení mal nemalú zásluhu Bedřich Hrozný, ktorému sa podarilo rozlúštiť ich tajomnú reč, vďaka čomu dnes vieme o Chetitoch oveľa viac ako historici, čo žili len pár storočí po zániku Chetitskej ríše.

Ďalšie vydanie encyklopédie antickej mytológie, ktorej pozoruhodná forma "slovníka na čítanie" približuje bohov a hrdinov antických bájí zaujímavým, čítavým a dramatickým opisom ich osudov. Encyklopédia je doplnená množstvom fotografií a pri každej významnej postave sú odkazy na jej stvárnenie v umeleckých dielach od antiky až po dnes.

Táto kniha je náprotivkom k "slovníku na čítanie" Bohovia a hrdinovia antických bájí, vydaného roku 1998 vo vydavateľstve Perfekt. Bohovia a králi starého Egypta vznikli na rovnaký podnet: na želanie čitateľov, ktorí mali záujem o príručku, kde by sa dalo rýchlo a spoľahlivo nájsť "kto bol kto" v starom Egypte, kedy tam vládol ten či onen panovník a čím sa zapísal do dejín, akú mal funkciu ten či onen boh, koho predstavuje tá či oná postava na niektorom z nespočetných reliéfov alebo na bezchybne zachovanej žiarivej maľbe, kedy bola objavená tá či oná pamiatka atď... a v neposlednom rade aj to, ako sa má písať to či ono egyptské meno. Stačí si teda vziať túto knihu na pomoc a nájdete v nej všetko o tajomnom svete starého Egypta.

Kniha Dejiny písané Rímom hovorí o meste, ktoré sa nazýva večným, i o ríši, ktorej dalo meno. O ceste od bezvýznamnosti k svetovláde, o vojnách i kultúrnych pamiatkach, o hrdinských i všedných dňoch, o sláve i o rube tejto slávy. Je to vzrušujúce rozprávanie o nenávratnej mladosti ľudstva, ktorý voláme antika, z pera najväčšieho autora literatúry faktu u nás – Vojtecha Zamarovského.Rím nezanechal po sebe len úžasné pamiatky, nádherné paláce a chrámy z minulých storočí. Jeho dejiny vypĺňajú činy naozaj antickej veľkosti a po stáročia bol vládcom takmer celého vtedy známeho sveta. Hranice Rímskej ríše v časoch jej najväčšej slávy sa tiahli od Perzského zálivu po Severné more, od horného Nílu po Dunaj a Rýn, od predhorí Kaukazu po pohoria Atlasu. Rímskemu dedičstvu sa pripisuje výnimočný význam. Bez antického Ríma by nebolo modernej Európy ani toho, čo Európania vytvorili na iných svetadieloch.

Kniha od známeho autora pre všetkých, ktorí sa zaujímajú o stratené a znovu objavené svety dávnoveku a o ich kultúru, je napísaná prístupným štýlom, a napriek tomu je podložená vedeckými faktmi. Čitateľ sa môže vybrať na cestu po stopách Homérových hrdinov, nájsť odpovede na mnohé otázky okolo Iliady a Odysey – najstarších pamiatok gréckej literatúry a neodmysliteľnej súčasti nášho kultúrneho dedičstva.Schliemann pokladal Homéra nielen za básnika, ale i za historika – a na úžas všetkých súčasníkov našiel miesto, kde kedysi stála Trója, a vykopal jej hradby. Kniha rozpráva o jeho neuveriteľnom živote, zostupoch do hlbín tisícročí, v ktorých objavil nielen nesmierne poklady trójskych a achájskych kráľov, ale i prastarú kultúru, o ktorej ľudstvo doteraz nemalo tušenia. Slovný výklad je doplnený bohatým ilustračným materiálom, ktorý pozostáva z ilustrácií, nákresov, plánov a fotografií súčasného stavu.

Aeneas je najväčší rímsky epos nielen svojím rozsahom, ale i svojou umeleckou úrovňou, najmä však významom. Zachoval sa v neobyčajne veľkom množstve opisov, ale aj keby sa bol stratil, dal by sa takmer úplne zrekonštruovať podľa citátov a komentárov. Ovplyvnil celú neskoršiu rímsku poéziu, námety z neho čerpalo výtvarné umenie, udalosti, opisované v ňom, sa pokladali za historickú skutočnosť.Epos dostal názov podľa Aenea, hrdinského obrancu Tróje, ktorý si po jej páde ako jediný z vodcov trójskych vojsk zachránil život. Vybral sa potom spolu so svojím otcom Anchisom a synom Ascaniom, čiže Julom, na čele utečencov hľadať novú vlasť. Po dlhom blúdení Stredozemným morom, plnom útrap a dobrodružstiev dostal sa do Itálie, kde neďaleko ústia Tiberu založil mesto Lavinium, z ktorého zišiel Rím. Prozaické prerozprávanie Vergíliovej Aeneidy v podaní V. Zamarovského poskytuje neobyčajný čitateľský pôžitok s vysvetľujúcimi doplnkami zakomponovanými priamo v texte.

Prvá kniha, ktorá v úplnosti podáva vyše tisícročnú históriu antických olympijských hier a navyše sa zamýšľa aj nad ich odkazom dnešku. Zaoberá sa dnešnou Olympiou a históriou jej objavenia, antickými olympijskými hrami vo svetle poznatkov modernej vedy a napokon otázkami okolo obnovenia olympijských hier.