Monografie

Pracovné tábory, sústreďovacie tábory a tábory nútenej práce na Slovensku 1945 - 1953.. Pracovné tábory, sústreďovacie tábory a tábory nútenej práce na Slovensku 1945 - 1953.

Vedecká monografia Smrť sa volala Schill je vôbec prvou publikáciou, ktorá sa venuje činnosti nemeckého okupačného útvaru na Slovensku v rokoch 1944 - 1945.Bojová skupina "Schill" vznikla na sklonku 1944 ako improvizovaná jednotka v Protektoráte Čechy a Morava. Po presune na Slovensko sa jej príslušníci zapojili do odzbrojenia bratislavskej posádky a v priebehu troch týždňov vytlačili povstalecké vojská z horného Ponitria.Následne útokom z južného smeru rozvrátili dovtedy úspešnú obranu Turca a po prielome do údolia rieky Hron dobyli Žarnovicu, Svätý Kríž nad Hronom, Banskú Štiavnicu a Krupinu. Ich ťaženie bolo zavŕšené v dňoch 26. - 27. októbra 1944, keď ako prví vstúpili do hlavných povstaleckých centier - Zvolena a Banskej Bystrice.Publikácia je určená nielen odborníkom, ale všetkým záujemcom o pohnuté obdobie Slovenského národného povstania.

Biblicko-teologická studie. Studie se zaměřuje na biblické texty, v nichž je lidská svoboda zdánlivě omezovaná požadavkem sloužit či poslouchat. Zkoumané texty vycházejí z požadavku na život ve svobodě, vypořádávají se však s různými projevy ohrožení či omezování svobody, ať už v kontextu rodinném, politickém či sociálním.V teologické interpretaci starozákonního pojetí vztahu mezi službou a svobodou je služba Bohu chápána jako naplnění lidské svobody. Také 'poslušnost' je v tomto pojetí především nasloucháním Bohu. Paradoxním momentem biblických výpovědí je skutečnost, že jak ve službě Bohu, tak i v poslušnosti vůči němu se realizuje lidská svoboda.

Od samizdatov a VPN k dokumentom ŠtB a ÚPN. Monografia Ján Langoš. Od samizdatov a VPN k dokumentom ŠtB a ÚPN, ktorú napísal historik Patrik Dubovský, prináša mozaiku aktivít Jána Langoša od 80. rokov minulého storočia, keď sa angažoval v nonkonformných skupinách najmä pri tvorbe kultúrno-občianskych samizdatov a v Hnutí za občiansku slobodu. Autor predstavuje Jána Langoša ako neľahostajného človeka a občana s vyhraneným kritickým postojom k pálčivým spoločenským a morálnym témam, ako boli devastácia životného prostredia, antisemitizmus, chartistické hnutie či aktivity neoficiálnej cirkvi. Nad týmito, ale aj nad ďalšími témami sa Ján Langoš veľmi otvorene zamýšľal v samizdatovej tvorbe, ako i v neformálnych diskusiách.Občianske aktivity a myšlienky Jána Langoša kontinuálne našli uplatnenie v hnutí Verejnosť proti násiliu (VPN) a po zmene režimu najmä pri vyrovnávaní sa s reprezentantmi komunistickej moci, nomenklatúrou KSČ a jej represívnou zložkou ako Štátna bezpečnosť a jej tajní spolupracovníci. Langošova ochota zapojiť sa do reforiem spoločnosti sa prejavila jeho prácou vo Federálnom zhromaždení, vo VPN ako politickej strane a tiež po voľbách v roku 1990 v náročnej funkcii federálneho ministra vnútra. Na poste federálneho ministra sa Ján Langoš podstatne zaslúžil o očistu ministerstva vnútra od príslušníkov ŠtB a komunistických kádrov a presadil lustračný zákon.Po rozdelení ČSFR Ján Langoš s priateľmi založil Stálu konferenciu občianskeho inštitútu, stál sa poslancom Národnej rady SR a podieľal sa najmä na presadení zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Zároveň sa stál predsedom Demokratickej strany (DS), ktorá v rámci Slovenskej demokratickej koalície (SDK) v roku 1998 vytvorila novú politickú garnitúru.Vyvrcholením aktivít Jána Langoša bola inštitucionalizovanie jeho dlhoročného plánu – vytvoriť právny a spoločenský základ na vyrovnanie sa s oboma totalitami našich dejín. V tomto duchu kniha zaznamenáva dramatický čas, keď sa Jánovi Langošovi v lete 2002 podarilo v NR SR presadiť zákon o pamäti národa a o zriadení Ústavu pamäti národa (ÚPN).Po prvých rokov fungovania ÚPN sa táto pamäťová inštitúcia stabilizovala a rozvinula svoje poslanie, no Ján Langoš v júni 2006 tragicky zomiera.Uzatvoril sa tak oblúk od zápasu s režimom ŠtB a KSČ až po etablovanie ÚPN a sprístupnenie dokumentov obávanej ŠtB verejnosti.Patrik Dubovský, PhD. od roku 2004 pracuje v Ústavu pamäti národa. Venuje sa témam prenasledovania cirkví na Slovensku po roku 1948, činnosti Štátnej bezpečnosti a nezávislým opozičným iniciatívam v Československu počas tzv. normalizácie.

Štátna bezpečnosť a politické spravodajstvo na Slovensku v rokoch 1945-1948. Súčasný slovenský historik z radov mladšej generácie približuje prácu odboru Povereníctva vnútra, ktorý na Slovensku vykonával v rokoch 1945-1948 spravodajské a štátnobezpečnostné úlohy. Túto inštitúciu približuje ako činiteľa, ktorý do (česko)slovenských dejín zasiahol výrazným spôsobom, a taktiež skúma optiku nazerania jej zamestnancov na dobové dianie, motivácie ich konania a ďalšie relevantné faktory. Autor je absolventom doktorandského štúdia zo slovenských dejín a pracuje v Sekcii vedeckého výskumu Ústavu pamäti národa. Zaoberá sa najnovšími slovenskými dejinami a pôsobením spravodajských služieb.

Komunistický režim a katolícki kňazi na Slovensku v rokoch 1948 – 1968. Nová monografia približuje snahu komunistickej štátnej moci využiť katolícku cirkev na Slovensku prostredníctvom jej kňazov najmä v rokoch 1948 – 1968. V práci sú zachytené a analyzované ciele, ktoré štátna moc využitím katolíckych kňazov sledovala, ako aj najdôležitejšie metódy, ktoré orgány štátnej moci využívali. K hlavným cieľom patrila snaha primäť kňazov, aby sa stali akýmisi propagátormi komunistických ideí medzi katolíckym obyvateľstvom, prípadne, aby aspoň navonok podporovali budovanie „novej socialistickej spoločnosti“. Nemenej dôležitým i keď navonok skrytým cieľom bolo nenápadné zapojenie samotných kňazov do boja proti náboženstvu a cirkvi. Pozornosť je v práci venovaná najmä trom tematickým okruhom: pokusom komunistov využiť katolíckych kňazov prostredníctvom vytvorenia jednotnej kňazskej organizácie či združenia; usmerňovaniu a využívaniu kňazov pomocou siete štátnych úradníkov v okresoch a krajoch; činnosti Štátnej bezpečnosti, smerujúcej k získaniu kňazov na tajnú spoluprácu s cieľom boja proti aktivitám biskupov, kňazov i aktívnych laikov. Snaha o inštrumentalizáciu a využitie katolíckej cirkvi rozhodne nebola len špecifikom komunistov. Podobné pokusy a zámery boli vo väčšej či menšej miere prítomné aj v niektorých ďalších ideologických smeroch a režimoch. V prípade komunizmu však práve jeho totalitný charakter umožnil rozvinúť tieto snahy do takých rozmerov, ktoré v našom geopolitickom priestore nemali obdobu.