Alexander Sergejevič Puškin

Dielo najväčšieho ruského spisovateľa Alexandra Sergejeviča Puškina (1799 – 1837) má v dejinách ruskej i svetovej literatúry epochálny význam. Puškin je tvorcom a kanonizátorom modernej spisovnej ruštiny, zakladateľom novej ruskej literatúry a zároveň aj vzácne harmonickým človekom, zápalistým vlastencom, nezlomným odporcom zla, bojovníkom za lepší osud svojho národa i celého ľudstva, skutočným stelesnením priamosti, činorodosti a optimizmu v živote i diele. Slávna novela Kapitánova dcéra (1836) zodpovedala Puškinovmu videniu sveta, kde všetko to najcennejšie nevyplýva z konvencií a formalít, ale je výsledkom osobných vzťahov, obetovania sa a lásky aj za cenu, že človek musí porušiť pravidlá. Podľa Puškina spoločnosť mala len tvoriť rámec a dopĺňať harmonické väzby medzi ľuďmi. Najvyššiu hodnotu má podľa autora láska a schopnosť obetovať sa za druhého.

„Už mnoho, mnoho prešlo dní / od tých čias, ako mladú Táňu / a Eugena s ňou videl som, / trápený roztúženým snom, / dať všetko toto do románu / cez kryštál magický som chcel, / no ešte jasne nevidel.“ Veršovaný román A. S. Puškina v preklade Janka Jesenského. Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Pre svetovú poéziu je Puškinovo dielo večne živým, sladkým a nadšenie i lásku budiacim slovom, ktoré hovorí nielen o kráse pominuteľných prežití, ale je i hrdým pohľadom do večne ľudských tragédií, výrazom, smierujúcim smrteľný osud človeka s nesmrteľnými zákonmi jestvovania.“ (Stanislav Mečiar.) Poézia zo Zlatého fondu SME.

Medený jazdec je známa jazdecká socha v ruskom meste Sankt Peterburgu, ktorá predstavuje cára Petra Veľkého. Preslávil ju najmä A. S. Puškin svojou poémou. Báseň umeleckou kompozíciou, sugestívnosťou štýlu a hĺbkou patrí medzi vrcholné prejavy Puškinovho literárneho génia. Poézia zo Zlatého fondu SME.

Eugen Onegin je román vo veršoch, ktorý sa pokladá za vrcholné dielo A. S. Puškina. Eugen je cynický mladý muž, švihák a bohém z vyššej spoločnosti, znudený životom, plesmi, večierkami, konvenciou a pretvárkou. Ide o "zbytočného človeka", ktorý žije bez cieľa, hľadá sám seba, no pritom zraňuje ľudí vo svojom okolí a nakoniec aj sám seba. Mnohí mladí muži by sa iste v jeho osobe spoznali, lebo hoci sa príbeh odohráva v 19. storočí, ľudská psychika sa nemení tak rýchlo ako spoločnosť.

Rozprávka o cárovi Saltanovi a o jeho synovi, slávnom a mocnom bohatierovi kniežati Kvidonovi Saltanovičovi a o prekrásnej cárevne Labuti. Rozprávka v poézii od Zlatého fondu SME.