Alexej Tribus

Slovanský variant konštantínopolskej liturgie je fenoménom, ktorý inšpiroval umelcov už od svojho vzniku v 9. storočí. Hudobné úpravy tohto liturgického formulára predstavujú širokú varietu umeleckých štýlov, počnúc monodickým spracovaním, končiac harmonickým prekomponovaním. Umelci sa pritom inšpirovali tak existujúcimi starobylými melódiami, ktoré harmonicky upravovali, ako aj poskytovali vlastné autorské kompozície, v ktorých poväčšine kopírovali zvukomalebnú stránku duchovnej hudby. Hudobné úpravy konštantínopolskej liturgie, z ktorých najznámejšou je liturgia sv. Jána Chryzostoma, sa do povedomia širokej verejnosti dostali najmä prostredníctvom úprav ruských škôl, z ktorých najznámejšími sú petrohradská a moskovská. Hudobná melodika ruského romantizmu sa stala pre tento typ kompozícií tak charakteristickou, až sa stala akýmsi hudobným synonymom pre slovanskú zborovú liturgickú hudbu. Tento štýl sa následne stal „typom“ tak inšpiratívnym, že sa ho pokúšali napodobňovať aj ďalšie generácie hudobných skladateľov. Hudobná kompozícia Alexeja Tribusa sa tomuto trendu vymyká. Táto autorská hudba totiž štýlovo neevokuje ruský romantický štýl, ale typ hudby skôr typický pre stredoeurópske hudobné vnímanie, teda oblasť bývalej rakúsko-uhorskej monarchie. Tým sa táto hudobná úprava liturgie stáva v istom zmysle atypickým príkladom romantizujúcej hudobnej úpravy a zároveň je miestnym autorským vkladom do svetového repertoára, ktorý obohacuje o lokálne estetické vnímanie „tajomstva“, ktoré v sebe fenomén konštantínopolskej liturgie nesie už tisícročia. doc. ThDr. PaedDr. Šimon Marinčák, PhD. – Prorektor TU pre vonkajšie vzťahy a spoluprácu

Predkladaný výber z vokálno-lyrickej tvorby skladateľa žijúceho na východnom Slovensku Alexeja Tribusa dokumentuje autorovu tvorbu v piesňovom žánri v rokoch 2004-2020. Zahŕňa skladby pre rôzne hlasové zamerania, ale aj duetta so sprievodom klavíra ako i čembala. Použité jazyky sú slovenčina, angličtina, ruština a bieloruština. Výber zahŕňa skladby rôznej náročnosti a rozsahu, od inštruktívnych skladbičiek, po umelecky náročnejšie piesne, romance a balady. Názov zbierky „A opäť prečítam svoje básne“ je prevzatý z piesne, ktorej je autorom textu sám skladateľ. Vo výbere textov prevažujú poetky súčasného postsovietskeho kultúrneho priestoru. Autor sa hlási ku línii rozvíjania odkazu ruskej hudby 19. storočia, vedome obchádzajúc modernu a štýly hudby 20. a 21. storočia. Jeho rukopis je poznačený pevnou zakotvenosťou v ruskej romantickej tradícii a zároveň vykazuje znaky skladateľskej školy Jozefa Podprockého. Predkladaná zbierka môže byť vhodným študijným materiálom pre základné umelecké školy, ale i pre konzervatóriá, zároveň verím a prajem autorovi, že si rovnako nájde i svoje miesto v repertoári profesionálnych výkonných umelcov.