Amedeo Cencini

Ako nájsť rovnováhu medzi rodičovskou autoritou a prirodzeným vývojom dieťaťa. Ako z dieťaťa nevychovať tyrana, ktorý môže všetko? Ako mu dopriať slobodu pri rozhodovaní a zároveň ho viesť k zodpovednosti, ktorú v danom veku zvládne? Aj nad týmito otázkami sa v knihe Ak ma ľúbiš, nedovoľ mi všetko zamýšľa taliansky kňaz, pedagóg a psychológ Amadeo Cencini.Dieťa je dnes stredobodom pozornosti azda väčšmi než kedykoľvek predtým. Pribúdajú jednodetné rodiny a narastá rodičovský narcizmus, ktorý so sebou prináša na jednej strane túžbu po tom, aby dieťa vyniklo a bolo úspešné, a na druhej neschopnosť viesť ho k zodpovednosti a klásť naň zdravé nároky. Taliansky kňaz, pedagóg a psychológ Amedeo Cencini v knihe Ak ma ľúbiš, nedovoľ mi všetko hľadá rovnováhu medzi rodičovskou autoritou a spontánnym rastom dieťaťa, medzi aktívnym zasahovaním a slobodou malého človeka, ktorá je nevyhnutná pre jeho neskorší kvalitný a samostatný dospelý život.

Náčrt modelu vstupnej a stálej formácie. Neexistuje situácia, ktorá by mohla predstavovať prekážku pre Božiu tvorivú a výchovnú činnosť. Aby bolo možné zrealizovať proces integrácie vlastnej minulosti a celého života, je potrebné venovať v priebehu počiatočnej formácie zvláštnu pedagogickú pozornosť pamäti. Práve práca s „pamäťou“ je nosným pilierom integračného modelu.Autor zároveň predkladá praktické cvičenia ako rozvíjať túto schopnosť, aby bola odrazom viery a Veľkonočného tajomstva v našom živote. A prečo práve Strom života? Kríž, vytesaný z dreva stromu Edenu, ako hovoria cirkevní otcovia, je „stromom života“.Celé dejiny spásy sa uskutočňujú medzi dvoma stromami: zakázaným stromom a stromom života. Amedeo Cencini zdôrazňuje, že na ceste duchovného dozrievania je dôležitý vzťah obidvoch stromov. Ak dokážeme integrovať naše zlo, stane sa súčasťou tajomstva, ktoré ho prekoná a postupne premení na lásku, odpustenie, hojný a plodný život, na pokornú a štedrú službu; a na to je potrebná práve „pamäť viery“.

Autor se v knize zabývá tématem našich „limitů“, tzn. všeho, v čem se projevuje lidská slabost, kterou člověk tak často a rád ignoruje. Naše omezení a slabosti jsou většinou považovány za negativní aspekty lidské osobnosti. Málokdy se na ně díváme z pozitivního hlediska, jež však napomáhá růstu a procesu integrace.

Jak doprovázet mladé lidi k středobodu života. Hledat své místo v životě znamená vydat se na vnitřní putování směrem k jádru svého bytí a na něm postavit svou budoucnost. Autor v této knížce vysvětluje, co je jeho podstatou a objasňuje, jaký je jeho význam v rovině psychologické i v rovině víry. Všímá si, jak se k hledání středobodu staví mladí lidé, a načrtává cestu, jak doprovázet mladého člověka při jeho hledání.

Příběh ztraceného a opět nalezeného povolání. Podobenství o marnotratném synu je nepochybně jedním z nejkrásnějších evangelních příběhů o usmíření. Autor však v této útlé knížce proniká o kousek dál a na pozadí dynamiky usmíření nám odhaluje i dynamiku zrodu povolání. Propojuje tak dvě skutečnosti, které se nekladou vždy vedle sebe – usmíření a povolání, přičemž za ten nejdůležitější prvek považuje právě jejich propojení. Usmíření je to, co povolání předchází, i to, co přichází po něm. Je jeho předpokladem, ale i zralým a chutným plodem. Právě povolání nás totiž smiřuje se sebou samými, s Otcem i s našimi bratry a sestrami. Amedeo Cencini, kněz a člen řehole kanossiánů, je odborníkem na psychologii a psychoterapii a docentem na Salesiánské univerzitě. Věnuje se formaci řeholních i diecézních kněží a pastoraci povolání. Je autorem řady publikací.

Animátor povolaní. Veľkodušné gesto rozsievača, ktorý nepozerá na kvalitu pôdy a na to, kde semeno skončí, hovorí o veľkodušnosti Boha, ktorý „mrhá“ a rozsieva v srdci každého človeka.Kto sme my, aby sme rozhodovali o tom, že sa neoplatí ohlasovať evanjelium povolania určitým mladým a v určitých prostrediach?Od kňaza a animátora povolaní sa žiada, aby rozsieval. Vedomie, že Boží rozsievač vložil do človeka semeno povolania, dáva ľudskému rozsievačovi odvahu rozsievať kdekoľvek a do srdca kohokoľvek. Božský rozsievač túži po „šírych končinách“.

Rozlišovat Boží působení v osobním životě. Křesťanská víra je opravdová pouze tehdy, když je osobní, hluboce propojena s každodenním životem a když vyznává Boha, který na našich životních cestách kráčí vedle nás. Neexistuje tedy jiný autentický způsob prožívání víry, než je neustálé hledání Boží přítomnosti a rozlišování Božího působení v našem životě. Kniha nabízí užitečné impulsy nejen těm, kteří doprovázejí mladé lidi, ale všem, kdo touží po tom, aby jejich vztah s Bohem byl stále živější a plodnější. Autor je uznávaným odborníkem na psychologii a psychoterapii, přednáší pastoraci pro povolání a výchovu k rozlišení povolání a vede kurzy aplikované psychologie pro formátory.

Povolanie a skúsenosť. Ak kríž zjavuje pravdu, tak potom oslobodzuje aj od strachu, od toľkých strachov, ktoré nám znepríjemňujú život a ktoré sú zväčša neopodstatnené: od strachu, že sme bezcenní, že nás nik nepovolá a že nás nebude milovať, alebo od strachu milovať iných a darovať svoj život, od prehnanej starostlivosti o seba samých, od strachu z toho druhého, z otca - pozemského aj nebeského, od strachu, že by nám niekto mohol ublížiť, od strachu zo smrti, od strachu z kríža a každého utrpenia.

Cesta krásy. Askétom vôbec nie je ten, kto sa niečoho zrieka, ale ten, kto je šikovný, kto je „akrobatom existencie“, ako hovorí taliansky filozof Salvatore Natoli. Je to teda ten, kto ovláda vášne, a predsa sa nezrieka pôžitkov, ale dokáže ich primerane využívať. Extrémnym akrobatom je však predovšetkým ten, kto je pánom nad sebou až do takej miery, že dokáže kontrolovať bolesť alebo jej aspoň čeliť. Pohybuje sa uprostred bolesti a pôžitku, života a smrti, kráča po ceste dokonalosti, ktorej definitívnym cieľom je samotný Boh.