Andrej Chudoba

Autor poviedok a noviel, scenárista i poet sa vo svojich memoároch delí s čitateľmi o svoj vlastný životný príbeh a jeho osudové medzníky. Memoáre, napísané tradičným chronologickým spôsobom, dopĺňajú netradičné vsuvky veršov ako poetické zhrnutie odžitej etapy života. Čitateľ sa takto na jednej strane ponára do faktograficky detailných, intímne rodinných spomienok premietnutých na plátne dejinných udalostí, no autor zároveň priam geograficky podrobne zaznamenáva ich priebeh vo svojej „krajine nostalgie“, ako nazýva svoj rodný kraj. Vzácny je i spôsob autorovho zaznamenávania atmosféry, poetické láskanie sa s minulosťou, ako aj akýsi symbolický nadhľad. Kniha tiež obohacuje čitateľa o spoločensko-historické poznanie nedávnej minulosti a je určená záujemcom o slovenskú memoárovú literatúru.

Netypická monografia o Pukanci fotografiami a písaným slovom, prozaickým, ale najmä poetickým, odkrýva nezvyčajný pohľad na krásu tohto mestečka. Organicky dopĺňa predchádzajúcu, obsahovo vyčerpávajúcu monografiu obce z roku 1975, ktorá vyšla pri príležitosti 900. výročia prvej písomnej zmienky o tomto bývalom slobodnom kráľovskom meste. Na tvorbe podobných publikácií sa zvyčajne podieľa širší kolektív spoluautorov, v tomto prípade k realizácii publikácie prispeli okrem Milana Hlôšku a Andreja Chudobu aj ďalší rodáci. Fotografia starobylej, dnes už neexistujúcej brány na obálke knihy nás pozýva na neopakovateľnú prehliadku mesta, dnes s oficiálnym štatútom obce. Slávnu históriu tohto baníckeho mestečka nezatienila veľkolepá triáda stredoslovenských banských miest – Banskej Bystrice, Kremnice a Banskej Štiavnice. Vlaňajšie oslavy 935. výročia prvej písomnej zmienky o Pukanci dali podnet na spracovanie reprezentačnej obrazovej publikácie o meste, ktoré bolo v minulosti členom Spolku siedmich dolnouhorských banských miest a v roku 1323 získalo status slobodného kráľovského banského mesta. Farebné, ale aj dobové fotografie mesta, jeho kultúrnych a prírodných pamiatok dopĺňajú poetické texty. Kniha pripomína nielen zašlú slávu tohto mesta, ale vzdáva hold duchovnému životu jeho súčasných obyvateľov. Pukanec je mesto s najväčšou koncentráciou spisovateľov na počet obyvateľov, ako to kedysi „vypočítal“ Ivan Kadlečík. Dobrá hlina, očarujúce vinice a zrejme aj „stopy“ Turkov, ktoré tu zakorenili ako jedinečné moruše, ozgoruše, „snežné hrušky“, mišpule či mandľovníky, v každom období ho vyzdvihujú z prachu zabudnutia. Banskú slávu mesta tak dopĺňa história hrnčiarstva, vinohradníctva a vinárstva i ochrana genofondu menej zvyčajných druhov rastlín, ale aj naj sladšia pukanecká cibuľa a najchutnejšie „párance“ z rúk šikovných kuchárok. S monografiami o histórii Hontu (Zlatá kniha Hontu, 2010) a o Pukanci z roku 1975 vytvára táto publikácia krásny trojlístok na slávu mesta strážiaceho južné roviny Slovenska a učupeného pod majestátnym Sitnom.

Kniha plná krásnych fotografií a spomienok na ľudí, ktorí tvorili obraz života našich dedín. Svedectvo ich života má v dnešnej dobe nevýslovnú výpovednú hodnotu. Autori sa preto obracajú k nim, aby tak vyjadrili aj úctu k našej slovesnosti, tradíciám, zvykom a obyčajom. Druhé vydanie je doplnené o niektoré obrazy kroja, inovované fotografie, obrázky s náboženskou tematikou, ktoré nebolo možné uverejniť v prvom vydaní knihy a ktoré boli dôležitou súčasťou príbytkov. Kniha teda oživuje spomienky na dávne a minulé, obracia pozornosť na vzácne dary našich predkov. Veríme, že v nej nájdete krásu, poučenie a povzbudenie či polahodu.