Boleslav Kumor

Zlaté obdobie kresťanského stredoveku. Po období prevahy štátu nad Cirkvou a cisárstva nad pápežstvom v období Karolingovcov a Otov, prišlo obdobie prevahy pápežstva nad cisárstvom, pripravené rehoľnými reformnými centrami a realizované pápežským Rímom. V tomto období, trvajúcom okolo 150 rokov, mali svoje miesto trikrát ťažšie boje pápežstva s cisárstvom. Pre Cirkev víťazné ukončenie týchto bojov prinieslo všestrannú obnovu náboženského života, počiatok silnej scentralizovanej moci v Cirkvi, zorganizovanie križiackych výprav pápežstvom a tiež zlaté obdobie rozvoja cirkevnej vedy a zbožnosti.Tieto otázky boli spracované v piatich kapitolách, pričom tri z nich sa vzťahujú na západné kresťanstvo, jedna - na Cirkev východnú a jedna na Cirkev v Poľsku.

Jeseň cirkevného stredoveku. „Jeseň stredoveku" - takýto názov dal holandský historik J. Huizinga svojej knihe, ktorá v širokom kontexte opisuje obraz odchádzajúceho stredoveku na území Francúzska, Belgicka a Holandska. Táto kniha odstraňuje legendu a fikciu stvorenú dejepiscami osvietenstva a pozitivizmu o stredoveku ako epoche temna a primitivizmu. J. Huizinga „zrekonštruoval a podal celistvý obraz neskorého stredoveku a zabezpečil mu samostatné bytie ako samostatnému obdobiu kultúrneho ľudstva" (S. Barycz).Keďže ľudia stredoveku vnímali vážne nedostatky svojho života, na ceste nápravy poukazovali na odrodenie svojich kardinálnych čností: zmužilosti, spravodlivosti, rozvážnosti a zdržanlivosti, pričom zároveň požadovali praktizovanie milosrdenstva a preukazovanie dobrej vôle.Dá sa hovoriť aj o „jeseni" cirkevného stredoveku. Cirkev síce ako „Corpus Christi misticum" nestarne, ale ako inštitúcia, skladajúca sa z ľudí prežívala na konci stredoveku súmrak dovtedajšej organizačnej, hospodárskej, spoločenskej štruktúry. Stredovek bol obdobím univerzalizmu, objektivizmu a klerikalizmu, čo našlo svoj výraz v univerzalistickej koncepcii pápežstva a cisárstva.

Novovek. Rozkol v západnom kresťanstve.. Počiatky novovekého obdobia sa spájajú s veľkými geografickými objavmi koncom XV. storočia, ktoré viedli k objaveniu Ameriky a prvej cesty človeka okolo sveta. Vďaka týmto objavom sa veľmi rozšírili horizonty západného kresťanstva. V nasledujúcom storočí tak Afrika, ako aj Ázia podľahli silnej europeizácii. Od čias Jamesa Cooka v roku 1770 sa kruhy sveta rozšírili o Austráliu. Po stopách týchto objavov postupovalo kresťanstvo, ktoré vďaka misionárom nadväzovalo prvé kontakty s domorodým obyvateľstvom. Misie sa v tomto období stávali jednou z hlavných úloh a prác Cirkvi.Terénom pôsobenia Cirkvi je v tomto období celý svet. Novoobjavené územia Ameriky sa vo veľkej miere z kultúrneho aj náboženského hľadiska spojili s Európou. Dokonca aj národy Afriky a Ázie vychovávala Cirkev podľa európskeho modelu. Do polovice XX. storočia sa nedalo hovoriť o hinduistickej, čínskej alebo africkej teológii, o reholiach japonského alebo afrického pôvodu. Domorodá cirkevná hierarchia na územiach Ázie a Afriky vznikla až v poslednom období a dala o sebe vedieť až na Druhom vatikánskom koncile. Počnúc pápežom Piom XI. začali byť konsekrovaní farební biskupi a od čias pápeža Pia XII. - menovaní prví farební kardináli (r. 1946 - Číňan; r. 1952 - Ind; r. 1959 -černoch). V staroveku kresťanstvo pôsobilo medzi troma kultúrnymi kruhmi (judaizmus, hellenizmus a rímska kultúra) a pokresťančovalo ich, pričom bohato využívalo ich poklad kultúry. Avšak v novovekom období sa kresťanstvo šírilo v rôznorodých...