Branislav Kovár

Klíma je jediná sila na našej planéte, ktorá dokázala globálne ovplyvniť ľudské dejiny. Aj malá zmena klimatických podmienok mohla mať fatálny vplyv na ľudské spoločnosti na jednotlivých kontinentoch. Slovenskí a zahraniční vedci sa zamysleli, ako klíma vplývala na naše a svetové dejiny.Klíma bola často určujúcim faktorom pre kolaps historických civilizácií. Mnohé ľudské spoločnosti hľadali cesty, ako sa pred vplyvom prírody chrániť. Budovali priehrady, sťahovali sa na vidiek, alebo prosili bohov o ochranu. Obyvatelia Južnej Ameriky v strachu pred neustálym dažďom obetovali nebesiam to najdrahšie, čo mali – životy svojich najbližších. Zmena klímy spôsobila zaplavenie Doggerlandu, šírej nížiny medzi Britskými ostrovmi a európskym kontinentom. Sucho ovplyvnilo aj zánik starovekého Egypta. Klimatické zmeny mohli byť aj jedným z faktorov kolapsu Veľkej Moravy.Klíma, pochopiteľne, nevplývala na spoločnosti len negatívne. Práve vďaka priaznivým podmienkam sa mohli rozvíjať a rásť mnohé staroveké a stredoveké ríše – Čína, Rímska ríša, Franská ríša. Vďaka priaznivej klíme mohli Vikingovia osídliť Grónsko a zároveň sa ako prví „Európania“ doplaviť do Ameriky. Rovnako migrácia Hunov, vznik starovekého Egypta, a dokonca aj krížové výpravy boli zásadným spôsobom ovplyvnené prírodnými faktormi. Na jednej strane pomohli klimatické podmienky rozmachu stredovekej Číny, ale na druhej strane mohlo vlhké obdobie v Strednej Ázii priniesť smrtiacu pandémiu moru do Európy a Afriky.Iné klimatické zmeny mohli mať na svedomí dodnes nie celkom jasný zánik mayských mestských štátov. Sucho alebo, naopak, prívaly zrážok stáli za hladomormi a za rozšírením škodcov aj v moderných dejinách. Erupcia sopky Tambora spôsobila jednu z najvýznamnejších klimatických anomálií v Európe a v Severnej Amerike. Výkyvy klímy prispeli k vzplanutiu strašidelnej pandémie španielskej chrípky. Sucho v tradičných obilniciach bolo jedným zo spúšťačov tzv. Arabskej jari, a klimatické výkyvy mohli dokonca ovplyvniť aj genocídu v Rwande. Pôsobenie klimatických faktorov mohlo byť niekedy zdanlivo menšie, ale aj tak malo zásadný vplyv na vzájomné interakcie rôznych ľudských spoločenstiev. Na prvý pohľad to nemusí byť zrejmé, ale i najmenšia zmena klímy mohla výrazne zasiahnuť do ľudských dejín.

V knihe Pády impérií sa tím historikov, archeológov a politológov ponára do komplexných súvislostí, ktoré stáli za pádmi najväčších svetových impérií, od starovekého Egypta po pád mocnej britskej koloniálnej ríše. Kniha nielen odhaľuje dynamiku a faktory – politické, ekonomické, environmentálne a sociálne – ktoré viedli k týmto kolapsom, ale skúma aj otázku, či sú dnešné veľmoci ako Spojené štáty, Rusko alebo Čína na prahu podobného osudu. Mohli byť vojny, vnútorné krízy, ekonomická nestabilita alebo klimatické zmeny príčinou úpadku obrovských svetových ríši? A čo môžeme z týchto historických príbehov vyčítať pre súčasnosť? Každá kapitola ponúka dejiny konkrétnej ríše a analyzuje jedinečnú kombináciu faktorov, ktoré viedli k jej úpadku a pádu. Od starovekých ríš Mayov a Ríma až po novšie príklady španielskeho a sovietskeho impéria uvidíte, ako súhra geografie, životného prostredia, politiky, hospodárstva a kultúry formuje osud týchto kolosálnych celkov. V čase, keď národy prekonávajú zložité problémy globalizácie, klimatickej krízy, neustále sa vracajúcich vĺn epidémií a vnútorných rozporov, nám lekcie z histórie pripomínajú krehkosť moci a dôležitosť odolnosti, prispôsobivosti a predvídavosti. Na pády impérií sa totiž dá pozerať aj inak – ako na transformáciu od starých, nefungujúcich a rigidných štruktúr, ktoré sú naďalej neudržateľné, k niečomu novému a lepšie fungujúcemu.

Súčasné krízy sú podobné tým minulým. Ľudstvo aj v minulosti bojovalo s problémami a ohrozovali ho kolapsy. Medzi ikonické príklady zánikov starých civilizácií patrí kolaps Západorímskej ríše. Kolaps zasiahol rovnako tragicky starých Egypťanov a Asýrčanov, bojovných obyvateľov Sparty či starých Mayov. Okrem veľkých civilizácií vplýval aj na menšie ľudské spoločenstvá, akými boli Vikingovia v Grónsku alebo obyvatelia Veľkonočného ostrova. Kolapsy neobišli ani populácie strednej Európy. Hľadanie príčin zániku keltskej spoločnosti či Veľkej Moravy je rovnako podstatné ako skúmanie pádov veľkých civilizácií.Niektoré spoločnosti dokázali svoj zánik oddialiť. Faraóni Novej ríše v Egypte sa pripravovali na krízu, ľud harappskej kultúry v Indii zmenil svoje životné stratégie a obyvatelia Európy doslova vstali z popola, keď ich v stredoveku zasiahli ekonomické problémy, zmena klímy a čierna smrť. Za kolapsom nikdy nestála len jedna príčina. Každý zánik je iný, ale aj tak majú mnoho podobných znakov. Poznanie dejín kolapsov môže byť nielen obohatením poznania, ale aj pomocou pri riešení súčasných a budúcich kríz našej spoločnosti.

Epidémie smrtiacich chorôb ohrozovali ľudstvo už od nepamäti. Ich zásahy boli pritom často také radikálne, že ovplyvnili vývoj civilizácií takmer na celom svete. Výrazne zasiahli v prospech moderných ľudí v ich strete s neandertálcami. Neznáme choroby nielenže prispeli k pádu Rímskej ríše, ale mor zabránil i jej opätovnému zjednoteniu. V stredoveku zasiahla populáciu vo viacerých vlnách neslávne známa čierna smrť, pravdepodobne najdesivejšia a najtragickejšia pandémia v dejinách. Ani prežitie morových pandémií však neprinieslo ľudstvu vytúžený pokoj. Vojenské konflikty novovekého sveta významne napomohli šíreniu škvrnitého týfusu či cholery. Choroby sa stali „biologickými zbraňami“ Európanov pri kolonizácii Ameriky. Veľké množstvo jej pôvodných obyvateľov mali na svedomí pravé kiahne. Dokonca aj Napoleon sa musel skloniť pred silou bubonického moru či škvrnitého týfusu, ktoré masovo kántrili jeho vojakov. O nepoučiteľnosti ľudstva z vlastných dejín svedčia smrtiace vlny rôznych druhov chrípky, ktoré sprevádzali celé 20. storočie. Kniha ponúka texty renomovaných archeológov a historikov, sumarizujúce epidemické i pandemické nákazy, ktoré už ľudstvo dokázalo prekonať.

Historické texty sú často nadčasové a ukazujú, že naši predkovia riešili rovnaké dilemy ako my dnes. Kresťanskí svätci mohli napríklad vykonávať interrupcie a stredovekí mnísi si adoptovali deti. Začiatok novoveku sa spája s upaľovaním bosoriek. Najnovšie výskumy však tvrdia, že za touto krutou činnosťou môže byť len obyčajné „marketingové" súperenie cirkví. Jedinečná kniha zachytáva veľké a malé historické príbehy od praveku do 20. storočia. História pre zaneprázdnených prináša najnovšie informácie z bádania historikov a archeológov. Hrdinami knihy sú mnohé dejinné osobnosti – megalomanský Adolf Hitler, húževnatý Winston Churchill, ambiciózny „Červený barón", výnimočný Marcus Aurelius alebo záchranca Ján III. Sobieski. Jednotlivé časti knihy, ktorej autormi sú prispievatelia Historywebu, dokážete prečítať aj pri krátkej pracovnej prestávke v tablete či pri vychutnávaní rannej kávy. Vašim obľúbeným príbehom sa však môžete venovať aj dlhšie.Vedeli ste, že pravekí lovci napriek zaužívanej predstave nekopali mamutom pasce? „Ropou" staroveku bolo drevo. Táto surovina ovplyvňovala históriu tisícky rokov. Dlho existovala aj Rímska ríša, za jej diskutovaným koncom však nemusia byť len vpády barbarov, ale napríklad aj epidémia „bratranca" eboly. A mŕtvi vojaci v napoleonských vojnách sa často stávali zdrojom veľmi žiadaných zubných protéz. Podľa najnovších vedeckých poznatkov boli v tomto ohľade populárne „zuby od Waterloo".