brat Šavol

Brat Šavol, momentálne jeden z najpredávanejších slovenských autorov duchovnej literatúry, prichádza s novým titulom Pojedači Boha.Ján Krstiteľ stanovil diagnózu. Ježiš uzdravuje. O to stojí človek. Že hreší, mu už povedali. Toľkokrát. A toľkí. Je na čase, aby bol opäť prijatý a ľúbený. Akoby hovoril: ‚Miluj ma, Bože, lebo budem ľúbiť iného.‘Brat Šavol (Karol Lovaš) sa rozhodol, že Pojedači Boha budú nateraz poslednou knihou, v ktorej približuje svoje teologické myslenie. Uzatvára ňou triptych: Boží šašo, Kto sa chce naučiť bicyklovať, musí aj padnúť a Náš Boh nosí zásteru.Tvrdí, že chce naplno prežiť napísané. Zároveň si želá, aby sa o to isté pokúsil aj čitateľ. Aj preto prípadná relektúra Šavlových zamyslení nemôže uškodiť, ale pomôcť lepšie porozumieť autorovi a vniknúť do tajomstva Boha, ktorým sa nechal pred rokmi zviesť. Knižka je pozvaním na cestu. Cestu k sebe samému, cestu k Bohu, cestu k nádeji a pokoja.

Táto kniha zvíťazila v ankete Biblika.sk a stala sa tak kresťanskou knihou roka 2013. Brat Šavol je v súčasnosti jedným z najúspešnejších autorov duchovnej literatúry na Slovensku. Jeho séria krátkych zamyslení má ďalšie pokračovanie. Kniha Náš Boh nosí zásteru môže byť odpoveďou na nejednu otázku a životnú situáciu s ktorou človek zápasí. Autor ukazuje čitateľovi ako uniesť sám seba. Pochopiť sa, porozumieť Bohu aj druhému. Pre Šavla ide už tradične o tri dimenzie ľudského bytia, z ktorých žiadna, ako tvrdí, nie je málo dôležitá pre život. Niekedy mám pocit, že praktizujúci katolík chodí do kostola ako do ZOO pozrieť obľúbené zvieratko, nakŕmiť ho, potešiť sa s ním, urobiť fotografiu na pamiatku. Svojho miláčika potom zavrieme späť do klietky, zamávame na rozlúčku a povieme: ” Dovidenia o týždeň.“ Veľa katolíkov sa nevzdáva utkvelej predstavy pretvárať Boha podľa vlastných prianí, na svoj obraz. Zabúdame, že meniť sa máme my. Ježiš je naša mustra a hodinová návšteva kostola raz za týždeň dôkaz, ako sme od nej vzdialení. Recenzia: Náš Boh nosí zásteru na stránke blog.zachej.sk.

Keď som prišiel pred niekoľkými rokmi do kláštora, pán opát mi povedal, že sa budem volať Gottschalk. Protestoval som, že je to meno, ktoré sa nedá ani pekne povedať. Nato išla okolo pani Ervína – žena zo Záhoria, ktorá nám chodievala cez prázdniny variť a kričala na mňa: „Gotšlak, Gotšlak, poďte mi pomôcť do kuchyne!“ Pán opát stál vedľa a obaja sme sa začali nahlas smiať. Gottschalk bol prvým želivským opátom. Jeho meno v preklade znamená niečo ako Boží šašo alebo nezbedník. Dnes som zaň vďačný. Môj profesor dogmatiky hovorieva, že Boh používa na evanjelizáciu dva spôsoby: humor a šok. Boh má zmysel pre humor. I preto, aby šokoval. Stáva sa tak neuchopiteľným a to je dobre. V prvom rade pre nás, ktorí by sme ho chceli vlastniť. Teológovia sa snažia „ohraničiť“ Boha. Dobrá správa pre nás všetkých je, že im stále uniká.Táto kniha je výpoveďou malého Božieho šaša, ktorý si uvedomuje hodnotu cesty, po ktorej kráča a cenu hľadačstva, na ktorú sa pred rokmi vydal. Zostúpiť z nej by znamenalo umrieť. A to i vtedy, keby sme náhodou ešte stále chodili a dýchali tento vzduch. Lebo mŕtvi môžu aj chodiť. To je ten najbolestivejší pohľad, dívať sa na človeka, ktorý nemá otázky a ktorý prestal hľadať odpovede. Táto kniha vám to určite nedovolí.

38 zamyslení pre (ne)prvolavicových katolíkov. Šavol vydanie knižky niekoľkokrát odložil, aby aktuálne poodhalil kus seba a svojich zápasov, z ktorých mnohé sú nám dôverne známe z každodenného prežívania. Novinársky štýl zostáva pre neho pevnou pôdou aj v terajšom pôsobení.Schopnosť vystihnúť podstatu, pomenovať priamo veci, sú Šavlovou devízou, ktorú si priniesol aj do kňazského života. Svojimi textami núti k premýšľaniu, provokuje, prorokuje, ale čo je snáď najhlavnejšie, dokáže spájať svet veriacich a neveriacich bez toho, aby prehnane moralizoval a urážal. Šavol sa tak stáva vhodným spoločníkom pre hľadajúceho človeka, ktorému viac ako otázky, ponúka odpovede.