Carlo Maria Martini

Meditácie o prorokovi Jeremiášovi. Prorocký hlas je hlasom Jeremiáša, jednej z najvýznamnejších postáv celých dejín náboženstva. Výraz "hlas" naznačuje, že je to čosi ľudské, počuteľné, zatiaľ čo prídavné meno "prorocký" pripomína, že ohlasuje Božie výroky hroziace aj utešujúce, inokedy sú to ponaučenia o obrátení ľudských sŕdc alebo o obrátení mesta. Jeremiáš, trpiaci a oddaný Boží priateľ, je skutočný samotár - nepochopený a prenasledovaný, neprijatý a odmietnutý, dokonca aj členmi vlastnej rodiny. Boh použil jeho samotu ako prostriedok na hlásanie Božieho slova a konanie Božským spôsobom.

Knižní titul Dramata víry spojuje Martiniho tři publikované tematické celky (věnované lidem dobré vůle), jejichž pojící myšlenkou je hledání „živého Boha“. Přes postavy apoštolů, Ježíšovu matku Marii a ženy blízko Ježíše, proroka Elijáše zve kardinál Martini posluchače k živé účasti na procesu zrání víry, aby s námi Bůh mohl prožívat detaily všedního dne. Napsali o této knize: "Velekněží dělají dojem osob neschopných vyslýchat. Nechtějí ani důkladně pátrat a již se rozhodli odsoudit. Jenom aby se zachránilo zdání a dodržovala se právní ustanovení, zvláště ta, která se týkají rituální čistoty. Jsou věřící, kteří chtějí přísně dodržovat předpisy Zákona, ale ve skutečnosti nemají ryzí vnímání tajemství Boha. Reprezentují pokryteckou zbožnost: ty, kteří se uzavřeli pravdě. Otázka míří na podstatné: Petře, miluješ mě? Miluješ mě více než ti zde? Po Petrovi se nikdy nežádalo: Jsi schopný spravovat majetek církve? Jsi schopen stát se odpovědným za duše? Jsi schopen zahlédnout budoucnost pro obtížné společenství? Jsi schopen podporovat váhající během pronásledování? Ale: Miluješ mě? – tím je dáno podstatné."

Téma duchovných cvičení kardinála Martiniho pre kňazov sa zrodila z hlbokej a precítenej skúsenosti každodenného obetovania svojho života v službe pastiera diecézy. Táto skúsenosť je v desiatich zamysleniach konfrontovaná s Božím slovom, predovšetkým v zamysleniach o postavách Mojžiša a Petra.

Jeden je známy autor knihy Meno Ruže, uznávaný učenec a filozof.Druhý bol vynikajúcim duchovným a rešpektovaným odborníkom na Nový Zákon.V tomto intelektuálne stimulujúcom dialógu často protivníckom ale vždy priateľskom, títo dvaja muži: Umberto Eco a Carlo Maria Martini stojaci na opačných stranách dverí kostola, diskutujú o najkontroverznejších problémoch tohto času ako je:apokalypsa,potraty,ženy v duchovenstve aetika.Na prelome tisícročí odštartovali iskrivú debatu, pričom si boli neustále vedomí priepasti medzi vierou a ateizmom, ktorá ich oddeľovala no nezabránila v tom, aby vzájomne tolerovali názor toho druhého.V čo verí, kto neverí? je knihou, v ktorej je zachytená korešpondencia medzi týmito dvoma mužmi, ktorí pozdvihli konverzáciu na tému náboženstva na vyššiu inteligentnejšiu úroveň.Recenzia V čo verí ten, kto neverí? na stránke Dobré čítanie.sk.

Kardinál Carlo Maria Martini si neraz kládol otázku, ako asi zhodnotil apoštol Pavol v posledných chvíľach svojho života svoju existenciu, svoje obrátenie, ťažkosti, hádky s Barnabášom a s Petrom, depresie, chvíle samoty, štrnásť rokov na púšti, pocit odmietnutia spoločenstvom. Ako asi zhodnotil radosti, ktoré prežil, rozsiahle listy, nesmiernu aktivitu? Martini sa priznáva, že neraz premýšľal, „že by bolo zaujímavé urobiť duchovné cvičenia a zamýšľať sa spoločne s Pavlom nad jeho apoštolátom a zhodnotiť ho pohľadom, akým ho on zhodnotil v posledných chvíľach svojho pozemského života“. Takto vznikla téma duchovných cvičení, ktorých výsledkom je aj táto kniha. „Ďakujeme ti, Otče, za dar žiarivej a očarujúcej slávy, ktorú si dal tvári tvojho zmŕtvychvstalého Syna. Túto slávu si ukázal svojej Cirkvi v tvojom služobníkovi Pavlovi, ako si ju vnútorne ukázal Márii, Ježišovej matke, Petrovi a apoštolom. Ďakujeme ti, že neprestávaš ukazovať túto slávu v dejinách Cirkvi cez svätých. Ďakujeme ti za svätých, ktorých sme poznali, za všetkých tých, ktorých spisy a slová povzbudzujú, za všetkých tých, ktorých život je nám oporou. Ukáž slávu Kristovej tváre aj nám, aby niečo z toho jasu zažiarilo aj v nás a aby sme vnútorne premenení mohli poznať tvojho Syna Ježiša a dať ho spoznať iným ako zdroj premeny života každého človeka."

Všetci občas trpíme – niekedy viac, inokedy menej. No väčšina ľudí trpí viac, ako si zaslúži. Viac ako tri štvrtiny ľudstva sú chudobné, utláčané a hladné. Tento obrovský dav v nás vyvoláva otázky:Prečo?Aký to má zmysel?Kardinál Carlo Maria Martini, autor knihy Sila slabosti, si berie za príklad krehkosti a nevinného utrpenia obraz starozákonnej postavy Jóba. Tento muž vníma svoju vlastnú krehkosť a pominuteľnosť všetkých vecí, ale súhlasí s tým a dôveruje Bohu za každých okolností.Recenzia Sila slabosti na stránke blog.zachej.sk

Významná osobnosť dnešnej Cirkvi a známy autor duchovnej literatúry predkladá podnety na rozvoj duchovného života i na duchovné cvičenia podľa Markovho evanjelia. Martiniho knihy duchovných cvičení sú obľúbené a vyhľadávané pre ich originálny prístup a štýl.

Meditácie v Assisi o Reči na vrchu. K prameňom evanjelia nazvali mladí kňazi stretnutie v Assisi so svojim milánskym arcibiskupom, kardinálom Martinim. Na tomto mieste, poznačenom postavou svätého Františka, sa započúvali do slov evanjelia, ohlasovaného a žitého v jeho pôvodnosti. Meditácie zo stretnutí mladých kňazov milánskej diecézy v roku 1990.Pre všetkých, jednotlivcov i skupiny, ktorých priťahuje čaro malebného, umbrijského mestečka, je táto kniha užitočnou a praktickou pomôckou na meditáciu a modlitby.

(Duchovné cvičenia pre kňazov). Prečo je Lukášovo evanjelium obzvlášť vhodné na objasnenie postavy hlásateľa evanjelia?Práve Lukáš cítil potrebu pokračovať Skutkami apoštolov a tak poskytnúť príklady evanjelizácie a pokračovať v diele evanjelia, v ktorom sa obzvlášť ukazuje Ježišova evanjelizačná sila a jeho výchova hlásateľov evanjelia, totiž spisom, v ktorom chcel predložiť konkrétne príklady evanjelizácie v prvotnej Cirkvi.

Vykročenie na duchovnú cestu. Knižne spracovaná téma duchovných cvičení milánskeho arcibiskupa. Na pozadí biblickej postavy Jakuba nás učí, ako vnímať Božiu vôľu a jemný Boží hlas „tu a teraz“ v konkrétnom živote jednotlivca.

Apoštolský list. Milánsky kardinál Carlo Maria Martini, známy biblista a teológ, sa v tejto knihe snaží vysporiadať s nesprávnymi a skreslenými predstavami o Bohu Otcovi, ktoré trápia najmä dnešného moderného človeka, pretože žije v „spoločnosti bez otca“.

Jeden z nich bol kardinál jednej z najväčších diecéz vo svete a utečenec. Druhý pracuje v záchytných centrách pre drogovo závislých teenegerov a v posledných rokov žil s deťmi ulice v Rumunsku a Moldavsku. Stretli sa v Jeruzeleme a stali sa priateľmi. Kardinál Martini a Georg Sporschilla. Kniha Hovory v Jeruzalémě obsahuje spoločné hľadanie odpovedí na otázky mládeže:Čo by robil Ježiš dnes?Aká je budúcnosť viery?Aká je cesta náboženstva?

Akokoľvek by som sa však chcel pokúsiť vyjadriť niečo o tej syntetickej skutočnosti, akou je ľudské telo, v ktorom a okolo ktorého sa odohráva takmer všetko, ohľadne ktorého boli vyvinuté rôznorodé teórie, stretajú sa názory, rozvíjajú sa diskusie. Veľmi mi pomohli úvahy a príspevky vedcov a priateľov. Literárny štýl a druh, ktorý som zvolil, pripomína poznámky, pripomienky, aforizmy. Nejde teda o syntetické pojednanie a ani o poetické vysvetlenia; skôr o krátke myšlienky na rôzne témy. Čistota je krásna a prináša nádherné ovocie – zjednocujúci zážitok života, oslobodenie od falošnosti, otvorenosť pre pravdu, ochotu k službe a odovzdanosti, silu žiť, svedčiť a ohlasovať veľké hodnoty života. Uvedomujem si, že kresťanský postoj k Cirkvi je nepohodlný a vzhľadom na aktuálne modely života istým spôsobom aj paradoxný. Vytvára pohnútky a privádza k otvorenosti, a to je podriadené evanjeliovému modelu lásky a slobody. A predsa považujem za svoju povinnosť neustále o ňom hovoriť predovšetkým mladým.Sexualite sa začína venovať pozornosť už pred narodením, pretože rodičia sa snažia rozlíšiť prichádzajúce dieťa podľa pohlavia. Dôležité však je už od narodenia zaujať voči dieťaťu taký postoj, ktorý by mu umožnil správnym spôsobom vnímať svoje telo. Výchova k sexualite je integrujúcim momentom celého výchovného procesu. Výchova k darovaniu seba Prechod z obdobia dospievania do veku dospelosti nespočíva v okamihu intelektuálnej zrelosti, ale vo chvíli, keď sa daný človek naučí altruistickej, nezištnej láske, oslobodenej od vlastných záujmov.Chlapec a dievča sa stávajú mužom a ženou vtedy, keď sú schopní zabúdať na seba pre dobro toho druhého a ostatných. Skôr ako sa tak stane, sú na psychologickej rovine stále dospievajúcimi, ba dokonca deťmi. K takémuto prechodu však nedochádza automaticky či náhodou, je to výsledok výchovy k láske, ktorej podstatným momentom je schopnosť ovládať svoje sexuálne pohnútky, svoje túžby. Naučiť sa milovať neznamená pustiť sa do techník sexuálneho aktu ani do vyhľadávania uspokojenia bez vzájomného zjednotenia sa a jeho otvorenosti pre dar života.

Poslání ženy v církvi. Biblické exercicie zaměřené na postavu Panny Marie. Neokázalá forma, kterou autor zvolil dává prostor pro zamyšlení a meditaci.

Knížka je záznamem exercicií, které milánský arcibiskup, kardinál C. M. Martini dával žákům gymnázia diecézního semináře v postní době roku 1985. Základním tématem mělo být hledání odpovědi na dvě otázky: Kdo jsem já? a Kdo jsi Ty, Pane?Soubor exercičních meditací se neobrací pouze k mladistvým ve věku 14-15 let, nýbrž i k jejich vychovatelům a všem, kdo jsou jakkoliv odpovědní za vedení mládeže. Texty dokládají autorovu schopnost přiblížit Písmo zkušenostem a psychologii mladistvých.

Studijní texty z pastorální teologie I.. Milánský kardinál se s pastorační citlivostí a vysoce oduševnělou biblickou erudicí, také však s obavami a starostmi, ptá po naší přilnavosti ke slovu, které nám bylo propůjčeno."Kdo nebyl zamilovaný, neví, jak chutná krásné slovo." Takto opakuje s náruživostí výzvu k přijetí jediného Slova, jehož inkarnací všechna "ostatní slova" dostávají teprve svůj význam.

Studijní texty z pastorální teologie II.. Pokušení k dvojakosti anebo k povrchnosti jsou způsoby, jak ze sebe můžeme (nakrátko) setřást odpovědnost za svědectví ryzí víře. Milánský kardinál nás ovšem nemíní nechat pouze "pootevírané" v problému našeho nedostatečného vnitřního sjednocení, či v problému hledání identity.Poukazuje totiž, jak náš život žil ten, který toto všechno tak důvěrně zná. On sjednocuje vnitřní a vnější, tužby i realitu.

Kniha nám díky svému klidnému a rozjímavému stylu může pomoci přemýšlet o odlišnostech čtyř vyprávění evangelistů, o jejich vzájemně se doplňujících způsobech všestranného zkoumání, v nichž každý z nich klade důraz na něco jiného. Umožňuje nám ztotožnit se s osobami, které se staly svědky Ježíšova utrpení a smrti.