Charles Bukowski

Človek môže byť zaistený akurát tak v base. Tri metre štvorcové a žiadny nájom, komunálne poplatky, daň z príjmu, žiadne platenie alimentov. Nemusíte platiť za poznávaciu značku. Nedostávate pokuty za parkovanie ani za šoférovanie pod vplyvom alkoholu. Žiadne prehry na dostihoch. Bezplatná zdravotná starostlivosť. Spoznáte ľudí s podobnými záujmami. Kostol. Vychádzky. Pohreb zadarmo. Po skoro dvanástich rokoch sme z tej pôvodnej skupiny sto či dvesto ľudí zostali asi dvaja. Nie každý dokáže jazdiť taxíkom, robiť pasáka alebo predávať drogy, a rovnako tak nie každý chlap – alebo ženská – dokáže pracovať ako poštový úradník. Nemám im to za zlé. Za tie roky som nespočetne veľakrát videl, ako k nám napochodovalo komando stopäťdesiatich nováčikov a ako z každej skupiny zostali nakoniec len dvaja alebo traja – presne na to, aby nahradili tých, čo odišli do dôchodku.

Nakoniec sme po dlhých týždňoch hľadania našli ten pravý dom. Po zložení zálohy vyšla mesačná splátka na 789,81 dolárov. Od cesty ho delil vysokánsky živý plot a záhrada bola tiež vpredu, vďaka čomu nebolo dom z ulice vôbec vidno. Ideálne miesto, kam sa schová. Mal dokonca schodisko a celé horné poschodie, kde bola spálňa, kúpeľňa a izba, z ktorej sa stala moja pracovňa. Predošlí majitelia tam nechali obrovský starý písací stôl, škaredý a zbytočný kus nábytku. A tak sa zo mňa konečne po desiatkach rokov stal spisovateľ s písacím stolom.Áno, cítil som strach, strach, že budem ako oni. Panebože, veď som mal napísať scenár. Bol som naozaj zatratený a odsúdený k záhube? Akosi som necítil, že by to tak malo byť. Ale cítil to niekedy niekto, než sa to stane? So Sarah sme tam nasťahovali svoj skromný majetok. Potom nadišiel ten veľký okamih. Položil som písací stroj na svoj nový stôl, vložil do neho čistý hárok papiera a stlačil klapku. Písací stroj fungoval. A mal som tam kopec miesta na popolník, rádio a fľašu. Neverte nikomu, kto vám tvrdí opak. Život začína v 65-ke.