Emília Hrabovec

očami svätej stolice 1918 - 1927. Z obsahu: Slovensko na križovatke dejínSvätá stolica, Slovensko a nový medzinárodný poriadokMicarov príchod do Prahy a vymenovanie troch slovenských biskupovVymenovanie trnavského apoštolského administrátoraSlovensko medzi Prahou a Vatikánom a cesta ku kríze 1925Svätá stolica, politické aktivity slovenských katolíkov a vstup HSĽS do vlády

(43). Ústav dejín kresťanstva na Slovensku v spolupráci s vydavateľstvom Lúč v edícii LINEA RECTA BREVISSIMA predkladajú záujemcom stručnou, ale vedecky dokumentovanou formou menej známe, kontroverzné, zamlčované a neraz falšované historické témy a ich účelovo podmienené interpretácie, ktoré sa odrážajú na súčasnom myslení mnohých a podmieňujú spoločenské dianie v našom národe a štáte.Naším zámerom je priblížiť sa k historickej pravde. Lebo len pravda naozaj oslobodzuje.

v kontexte vatikánskej východnej politiky 1962 - 1989. Publikácia je výsledkom dlhoročného výskumu v početných zahraničných a domácich archívoch štátnej, cirkevnej i súkromnej proveniencie a ako prvá publikácia na svete aj výskumu v no-vosprístupnenej pozostalosti hlavného architekta vatikánskej východnej politiky kardinála Agostina Casaroliho v Historickom archíve Štátneho sekretariátu Svätej stolice.Vychádzajúc z tejto bohatej pramennej základne knižka systematicky sleduje a vysvetľuje spleť udalostí a príčinných súvislostí vo vzťahoch medzi Svätou stolicou a Slovenskom a vo vývoji vatikánskej východnej politiky 1962 -1989, začleňuje ich do širšieho kontextu medzinárodného vývoja, oscilujúceho medzi rôznymi fázami studenej vojny a uvoľnenia, do dynamiky vnútroblo-kových a vnútropolitických súvislostí, vnútrocirkevného vývoja v pokonci-lovej Cirkvi a spoločenských a kultúrnych premien a hľadá odpovede na zásadné otázky: V akom historickom kontexte sa táto politika zrodila? Bola jedinou cestou na zabezpečenie prežitia pre prenasledovanú Cirkev, alebo naopak rezignáciou voči komunistickej moci, ktorá ju nútila ku kompromisom, redukovala jej možnosť otvorene denuncovať perzekúciu a otvárala dvere pokusom o jej inštrumentalizáciu v prospech záujmov domácej politickej moci i veľmocí? Aká bola rola „slovenského faktora" v tejto politike? Prečo sa najťažšie rokovania s najmenším úspechom viedli práve o slovenských otázkach s Československom?