František Vnuk

1864 - 1938. Andrej Hlinka pochádzal z chudobnej rodiny. Poznal ťažkú sociálnu a kultúrnu situáciu nášho ľudu, a preto sa venoval jeho povzneseniu. To mu vynieslo najprv nepochopenie, neskôr aj prenasledovanie zo strany jeho neslovenského biskupa. Mal však odvahu dovolať sa svojho práva až v Ríme, kde pápež sv. Pius X. uznal jeho nevinnosť a oslobodil ho od cirkevného trestu. Stal sa vedúcou osobnosťou slovenského boja za uznanie osobitnosti Slovákov ako plnoprávneho národa. Predkladané dielo je iniciatívou, na ktorej už desiatky rokov pracoval vynikajúci slovenský historik Doc. Ing. František Vnuk. Chcel tak sprístupniť záujemcom jediný primerane obsiahly životopis Andreja Hlinku z pera a umu jeho súčasníka a jedného z jeho najbližších spolupracovníkov, redaktora, poslanca, podpredsedu česko-slovenskej vlády, krátkodobého predsedu vlády a prvého vyslanca Slovenskej republiky pri Svätej stolici Karola Sidora, ktorý pokrýval jeho životné obdobie od roku 1864 až po rok 1926 a vyšiel v roku 1934. Nie je to teda nová životopisná štúdia. Editor rozhodol publikovať túto knihu ako historický dokument v nezmenenej jazykovej i obsahovej forme ako faksimile pôvodného vydania. Ale aby čitateľ dostal ucelený životopisný profil Andreja Hlinku, František Vnuk doplnil Sidorov text svojím spracovaním chýbajúceho obdobia 1926 – 1938. Podarilo sa mu celkom úspešne napodobniť spisovateľský štýl Karola Sidora, takže doplnené dielo z literárneho hľadiska si zachováva takmer nenarušenú kontinuitu.

Autor podáva polemický pohľad na dielo známeho teológa Hansa Künga Katolícka cirkev; Stručné dejiny. Knihe sa totiž dostávalo mimoriadne veľa pozornosti a publicity. Napriek tomu, že za posledných dvanásť rokov na Slovensku vyšlo niekoľko pôvodných prác, prekladov a reedícií s témou cirkevných dejín, ani jednu si sekulárna tlač nevšimla tak ako Küngovu monografiu. Stala sa stredom pozornosti denníkov, ktoré veľmi zriedka prejavujú úctu a pochopenie pre tradičné katolícke hodnoty.

Slovensko 1945 - 1948. Prvé tri povojnové roky predstavujú v dejinách Slovenska obdobie rozsiahlych politických zmien. Skončila sa krutá vojna, zatíchli zbrane, ale pre väčšinu národa mier neznamenal plnú a ničím neskalenú radosť. Mierové obdobie prinieslo totiž so sebou aj stratu samostatnosti a obnovenie spoločného štátu s českým národom. Česko-Slovensko sa obnovovalo ako ľudovodemokratická republika, ale čoskoro sa ukázalo, že nový štátny útvar mal len málo spoločné s demokraciou a ešte menej s ľudom. Násilné vyhasenie plameňa samostatnosti ľud pociťoval ako veľkú stratu, ako návrat do područia, ktoré už malo za sebou dve desaťročia trpkých skúseností a premeškaných príležitostí a neosvedčilo sa. Ľud hľadel do budúcnosti s neblahou predtuchou a s obavami, čo ho očakáva.Obavy boli oprávnené. Opatrenia, ktoré sprevádzali politickú zmenu zo samostatnosti do závislosti, predstavovali zásah do ľudských práv a základných ľudských slobôd. Hovorím z vlastnej skúsenosti, lebo som bol jedným z bezprostredných svedkov tohto druhého prevratu. Keď sa skončila vojna, bol som 19-ročný študent zlatomoravského gymnázia, rok pred maturitou. Prežíval som koniec vojny, prechod frontu a prvé povojnové týždne ako pasívny a bezmocný pozorovateľ hrôz a krutostí, ktoré takáto katastrofa so sebou prináša. Nepoznám človeka v našej obci a na blízkom okolí - vrátane funkcionárov všelijakých národných výborov - ktorý by bol s radosťou vítal to, čo sa okolo neho dialo a čo sa vtedy a dlho potom označovalo za „oslobodenie“. Bol to súmrak po úsvite...

Autori publikácie pomocou súčinnosti prírodných, spoločenských a duchovných vied ponúkajú cez prizmu kresťanského svetonázoru a slovenskej štátnej identity evolučné vysvetlenie rivality Západu a Východu. Táto rivalita síce korení vo fylogenetickej a ontogenetickej pamäti ľudstva, ale jej súčasná podoba sa stáva hrozbou zániku tak slovenskej, ale i stredo- a celoeurópskej identity. Vinou radikálnych elít moci sa totiž zbehlo spolupôsobenie nasledovných záporných javov: sebeckého novopohanstva, bohatnutia boháčov a chudobnenia chudobných, praktizovaného kynoženia života od potratov po eutanáziu, vnucovania multikulturality cez inváziu ilegálnych votrelcov do Európy, islamizácie Európy a podnecovania nukleárneho konfliktu na pomedzí Ukrajiny a Ruska. Po kolapse totalitného komunizmu sa dostáva do kolapsu aj hedonistický konzumiznus. Spanikárené radikálne elity našej západnej hemisféry prijali „obrannú doktrínu“ o „vedení permanentnej svetovej vojny“. Musíme žiadať našich spojencov, aby namiesto barbarského „antinukleárneho dáždnika“ prijali s ruskými súpermi „mierotvorné slnečníky“ spolupráce Západu a Východu. Je potrebné mobilizovať súčinnosť západného a východného kresťanstva i mierumilovných bezvercov, aby sme spoločne ozubadlili temných radikálov na oboch stranách barikád.

Priamo najbližšie k pravde. Dr. Jozef Tiso bol katolíckym kňazom, predsedom Slovenskej ľudovej strany (po roku 1925 Hlinkovej slovenskej ľudovej strany) a prezidentom Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945. Bol považovaný za nezištného politika, ktorý mal vždy na srdci národné záujmy a usiloval sa zabezpečiť pre národ jeho miesto na slnku. Sám si bol vedomý dôvery a svojho postavenia v národe. Považoval sa za mučeníka obrany kresťanstva proti boľševizmu, ktorého sa musí národ v duchu svojho kresťanského charakteru, a tiež v záujme svojej ďalšej budúcnosti, všemožne chrániť. Jozef Tiso bol popravený obesením 18. apríla 1947 sa v Bratislave.

Kniha Milan Stanislav Ďurica 1925 - 2015 je životopisným profilom kňaza, historika Milana S. Ďuricu. Vychádza pri príležitosti jeho životného jubilea. Kniha je plnofarebná a jej prevažnú časť tvoria okomentované fotografie z rodinného albumu rodiny Ďuricovej.

Knihu dopĺňa bohatá obrazová a dokumentárna príloha, chronoligický prehľad dôležitých udalostí, zoznam pápežov, protipápežov, ekumenických koncilov, mapy znázorňujúce územnú organizáciu Katolíckej cirkvi na Slovensku v roku 2000, náboženské rozvrstvenie sveta a bohatá literatúra.

K otázke budúceho pokojného spolunažívania. Židia na Slovensku v rokoch 1938 - 1948 je 38. publikácia z edície Linea recta brevissima - Priamo najbližšie k pravde.

Slovensko v rokoch 1843 - 1993. V sérii Monographiae vychádza ako 2. zväzok.Stopäťdesiat rokov v živote národa je historickou monografiou. Zachytáva prebúdzanie slovenského národného povedomia v represívnej rakúsko-uhorskej monarchii a jeho vývoj až po dôležité dejinné udalosti 20. storočia v celej Európe, v ktorých pohyb národných dejín neustal, ale spel ku slobode.Kniha je všestranným pohľadom na všetky dejinné udalosti, podložené dôkladnou historickou dokumentáciou a ozrejmené jasnou ideovou koncepciou. Patrí do rúk každého, kto chce poznať, ako žil a bojoval slovenský národ za svoje prežitie i za plnú spoločensko - kultúrnu sebarealizáciu.