George Orwell

Číta: Ivo Gogál Celkový čas: 11 hodín 46 minút Nové vydanie románu 1984 - jedného z najznámejších diel svetovej literatúry. Spája v sebe prvky spoločensko-politického a vedecko-fantastického románu. Je obžalobou komunistickej diktatúry, ktorá roku 1984 ovládla všetko, vrátane ľudského myslenia. Román opisuje osudy čestného, citlivého a uvažujúceho jednotlivca (Winstona Smitha), ktorý sa vzoprie systému, za čo platí krutú daň.George Orwell touto knihou už roku 1948 ponúkol víziu, ktorá sa neskôr stala realitou."Povinné čítanie."The New York Times"Jeden z najvýznamnejších románov 20. storočia."The GuardianPreklad: Juraj Vojtek

George Orwell patril k tomu typu ľudí, ktorým sa zvykne hovoriť homo scribens – človek píšuci. Dokladom toho sú aj jeho denníky, ktoré sú predovšetkým náčrtmi úvah, nápadov, postrehov, pozorovaní, dojmov či myšlienok, ktoré neskôr spracovával vo svojej esejistike, literárnej kritike, recenziách a samozrejme v románoch. V tomto zmysle sú nielen reflexiou jeho osobného, či emocionálneho života, ale aj jeho života ako človeka spoločenského, angažovaného, kritického, sociálne cítiaceho a poznávajúceho.Kniha predstavuje vnútorný život spisovateľa, ktorý definoval politické myslenie dvadsiateho storočia. Denníky zaznamenávajú Orwellove mladícke cesty medzi baníkmi a kočovnými robotníkmi, desivý vzostup totalitarizmu, hroznú drámu druhej svetovej vojny, ale aj jeho zdravotné problémy a pozorovania prírody.Výber z Orwellových denníkov sa zameriava hlavne na predvojnové a vojnové obdobie, t.j. roky 1936 až cca 1946, pretože ide o ich nosnú časť. Práve v nich sa najvýraznejšie prejavujú Orwellove osobné, politické a spoločenské postoje, vďaka ktorým prekročil svoju dobu. Denníky rozširujú intelektuálne a čitateľské poznanie diela tohto autora na Slovensku. Sú komplementárnou súčasťou výberu z Orwellovho publicisticko-esejistického diela Tak to vidím ja a pripravovaného výberu z jeho korešpondencie.

Číta: Václav Müller Celkový čas: 2 hodiny 25 minút Úvahy jednoho z nejpronikavějších myslitelů 20. stoletíVýběr dvanácti esejů George Orwella je průřezem vizionářskou tvorbou kultovního britského autora obsahující sociální kritiku i humor.Eseje s širokým tematickýcm záberem vybral a interpretuje novinář a dokumentarista Václav Müller, který se dílem George Orwella dlouhodobě zabývá. Součástí jsou oceňované texty Proč píšu, Svoboda tisku či Úpadek anglické vraždy, ale i méně známé, zábavné úvahy dotýkající se specifik života ve Velké Británii Orwellovy doby, především poloviny 40. let minulého století.Texty jako Šálek dobrého čaje nebo Na obranu anglické kuchyně jsou popisem esence anglické duše, drobnokresbou radostí britské každodennosti. Závěrečný esej, Zamyšlení nad ropuchou obecnou pak oslavuje příchod jara, tedy každoročního znovuzrození přírody a obrody života navzdory všem diktátorům a byrokratům světa.

Výber z korešpondencie Georgea Orwella približuje jeho osobnosť nielen ako významného spisovateľa a mysliteľa, ktorý ovplyvnil a dodnes ovplyvňuje generácie spisovateľov a intelektuálov, ale aj ako spoločenského glosátora, aktívneho občana, presvedčeného socialistu a antistalinistu. A prirodzene aj ako človeka, ktorého osobný život nepatril vzhľadom na chatrné zdravie a osobné tragédie k tým najšťastnejším. Výber mapuje zásadné etapy Orwellovho života od pôsobenia v Indii, bezprostredného zapojenia sa do bojov v španielskej občianskej vojne, pobyt v Maroku, cez účasť v domobrane počas bombardovania Londýna a bitky o Britániu, prácu pre rozhlasovú stanicu BBC, až po záverečnú etapu jeho života na hebridskom ostrove Jura, kde napísal či dokončil svoje najdôležitejšie literárne diela. Ťažisko je položené na autorovom epištolárnom komentovaní, analyzovaní, glosovaní svetových i lokálnych udalostí, vrátane jeho osobných názorov na literatúru a spoločnosť, kontaktov s vydavateľmi jeho kníh a zaradená je aj jeho korešpondencia s významnými umeleckými osobnosťami 20. storočia, ako boli T. S. Eliot, S. Spender, A. Koestler, C. Connolly či Henry Miller. Záverečnú časť knihy tvoria listy Orwellovej manželky Eileen, ktorá zohrala dôležitú úlohu nielen v jeho osobnom živote, ale aj pri písaní jeho kľúčových diel.

George Orwell bol človek politický, ale rozsiahly výber z jeho publicistiky ukazuje, že jeho tematický záber bol veľmi široký – od každodennej politiky až po umývanie riadu a pitie anglického čaju. Ťažiskom tohto výberu je osemdesiat autorových stĺpčekov, ktoré v štyridsiatych rokoch písal pre týždenník Tribune. Tie dopĺňa rozsiahly výber jeho esejí a recenzií. Práve na tomto širokom a tematicky rôznorodom priestore vidieť nielen Orwellovu žurnalistickú zdatnosť, svetonázorovú orientáciu a názorovú vyhranenosť, ale v podstate celý proces objavovania a skúmania tém, ktoré neskôr spracoval vo svojich románoch Zvieracia farma a 1984, ako sú nedôvera voči intelektuálom, podozrievavosť voči komunizmu, sociálna a triedna rozdelenosť, patriotizmus kontra nacionalizmus a ďalšie.Integrálnou súčasťou Orwellovej esejistiky sú aj jeho úvahy o literatúre a umení (Kipling, Wells, Dickens, Swift, Zamiatin, Dostojevskij, Sartre, Pound či Dalí), ktoré prekračujú úzky, žánrovo obmedzený rámec literárnych recenzií. Ide aj o ponaučenie, že ľavičiarstvo nie je sociálny populizmus a nacionalizmus nie je cnosť. Brilantnosť Orwellovej esejistiky a jej štylistická vybrúsenosť, vtip a sarkazmus sú dôkazom, že sa mu podarilo urobiť z písania o politike a všednosti umenie. Preto – ale nielen preto – si zaslúži pozornosť všetkých, ktorí majú odôvodnené obavy z neobmedzenej sily štátu, skorumpovanej ideológie a propagandy, ktorá ohrozuje tradičný koncept pravdy a lži.

Číta: Vasil Fridrich Celkový čas: 11 hodín 54 minút „Válka je mír, svoboda je otroctví, nevědomost je síla!“1984, dnes již klasické dílo antiutopického žánru, je bezesporu jedním z nejpozoruhodnějších románů 20.století a brilantní analýzou totalitních systémů.Britská společnost žije v roce 1984 pod nadvládou všemocné Strany. Hlavní hrdina Winston Smith, zaměstnanec Ministerstva pravdy, roboticky přežívá pod stálým dohledem Velkého bratra. Nepřetržité války a nedostatek základních potravin ještě přispívají k všeobecné duševní prázdnotě a mizérii. Winston Smith se zmůže na jedinou formu odporu: vede si tajný deník.Naděje na změnu se mu naskytne, když se seznámí s mladou, vzpurnou Julií – nejprve oba pouze sní o boji proti systému, ale nakonec seberou odvahu a připojí se ke stínovému hnutí odporu. Záhy se oba propadají ještě hlouběji do soukolí manipulace, špiclování, tělesného mučení i psychického teroru, které jsou všem totalitním režimům z podstaty vlastní.Audiokniha se v osobní rovině dotýká niterných témat, jako je láska, důvěra a zrada, zatímco v té abstraktní si klade filozofické otázky o povaze a poznání světa.V působivém podání Vasila Fridricha líčí vizi společnosti, kde není místo pro lásku, vlastní názor, dokonce ani víru ve vlastní smysly a varuje tak před jakoukoli diktaturou moci.

Číta: Petr Čtvrtníček Celkový čas: 3 hodiny 46 minút Satirická novela líčí vzpouru zvířat, která vyženou majitele farmy a začnou si vládnout sama. Kultovní alegorie každé diktatury.„Bytosti venku hleděly z prasete na člověka a z člověka na prase a znovu z prasete na člověka; ale nebyly schopny určit, který byl který.“Alegorická novela začíná vzpourou zvířat, která vyženou majitele farmy a začnou si vládnout sama. Zprvu ušlechtilé, idealistické myšlenky o rovnosti, svobodě a blahobytu záhy berou za své a jejich místo postupně zaujme propaganda, nesvoboda a totalitní diktatura. Vláda zvířat ctí posvátných sedm přikázání, z nichž nejdůležitější je to sedmé – Všechna zvířata jsou si rovna! Jak se ale ukáže, některá jsou si rovnější... Bajka, která byla dokončena v roce 1944 se s odstupem času stala kultovním dílem, které nastavuje zrcadlo všem podobám diktatury.

Orwellov knižný debut Na dne v Paríži a Londýne sa pohybuje na pomedzí sociálnej reportáže a memoárov. Autor v knihe na základe vlastných skúseností a zážitkov ukazuje odvrátenú stranu dvoch európskych metropol na konci dvadsiatych rokov minulého storočia. Privádza nás medzi ľudí na úplnom okraji spoločnosti – zbedačených pracovníkov vychýrených parížskych hotelov a reštaurácií a anglických tulákov, ktorých systém nezmyselne núti celý deň prekonávať veľké vzdialenosti medzi jednotlivými útulkami. Chudobných a chudobu si nijako neidealizuje, ale čitateľovi predstavuje jej rozmanité podoby – hlad, špinu, zápach, odovzdanosť, prospechárstvo, ale aj hrdosť, vzdor a vzopretie sa osudu. Trvalo niekoľko rokov, kým George Orwell našiel pre túto knihu vydavateľa, dnes už patrí medzi klasické diela hovoriace o nezamestnanosti, chudobe a ľudskej schopnosti prežívať a vynájsť sa aj v tých najhorších podmienkach.

Číta: Jiří Ornest, Boris Rösner, Rudolf Hrušínský, Dana Syslová, Josef Červinka, Josef Vinklář, Luděk Munzar, Veronika Freimanová Celkový čas: 5 hodín 11 minút Antiutopický román 1984, jedno z nejvýznamnějších literárních děl 20. století, dokončil George Orwell (vlastním jménem Eric Arthur Blair) krátce před svou smrtí v roce 1950. Dodnes mrazí čtenáře plastický obraz země ovládané totalitní mocí, Velkým bratrem. Rozhlasová dramatizace z roku 1991.

Cesta k Wigan Pier je reportážnym spracovaním autorovho pobytu na priemyselnom severe Anglicka v roku 1936, krátko po skončení veľkej hospodárskej krízy. George Orwell sa zameriava predovšetkým na banícku komunitu a jej životné pomery a postoje. Jeho návštevy v tmavých baniach aj preplnených domoch poskytujú drsný obraz toho, ako v tom čase žila pracujúca i nepracujúca chudoba. Zúfalstvo a bieda, ktoré tento obraz sprostredkúva, majú desivú silu, ktorá presahuje hranice času a štátov.Kniha je zároveň aj Orwellovou cestou k socializmu, keď skúma svoje vlastné vnútro. Narodil sa v britskej strednej triede a spomína, ako postupne začal pochybovať a neskôr nenávidieť prísne triedne bariéry, ktoré rozdeľovali vtedajšiu britskú spoločnosť. Pretože v jeho mysli socializmus v konečnom dôsledku znamená len jeden pojem: „spravodlivosť a sloboda“. Osudy ľudí z robotníckej triedy vykresľuje na základe vlastných skúseností, bez prikrášľovania a idealizácie, ale aj bez predsudkov, akými v tom čase trpeli mnohí mestskí intelektuáli.

Autor (vlastným menom Eric Arthur Blair) sa preslávil ako prozaik a esejista. Jeho román Barmské dni (1934) je príbehom citlivého osamelého úradníčka, ktorý sa usiluje vymaniť zo šovinistického prostredia. Jeho súcit s domorodcami sa končí osobnou tragédiou.

Číta: Ivo Gogál Celkový čas: 3 hodiny 14 minút Aktualizované vydanie románu Zvieracia farma je politickou satirou na revolúciu, ktorá sa vymkla z rúk.Zvieratá sa zbavia nadvlády nenávidených ľudí a zavedú si svoj vlastný režim, v ktorom si všetci majú byť rovní. Z nádherných ideálov revolúcie sa však postupne stáva nočná mora.Prasce sa zmocnili koryta, a teda aj vlády, postupne si začali prispôsobovať zákony a legendárny slogan sa čoskoro mení na "Všetky zvieratá sú si rovné, ale niektoré sú si rovnejšie".Aby sa prasce udržali pri moci, zavedú teror, šíria strach a hrôzu, poštvú proti sebe zvieratá, zavedú kasty.„Múdra, súcitná a osvetľujúca bájka pre našu dobu.“— The New York Times„Orwellova satira je dostatočne široká, dômyselne koncipovaná a nádherne napísaná.“— San Francisco Chronicle„Zostáva našou skvelou satirou na temnejšej tvári modernej histórie.“*— Malcolm Bradbury

Nové vydanie románu 1984 - jedného z najznámejších diel svetovej literatúry. Spája v sebe prvky spoločensko-politického a vedecko-fantastického románu. Je obžalobou komunistickej diktatúry, ktorá roku 1984 ovládla všetko, vrátane ľudského myslenia. Román opisuje osudy čestného, citlivého a uvažujúceho jednotlivca (Winstona Smitha), ktorý sa vzoprie systému, za čo platí krutú daň. George Orwell touto knihou už roku 1948 ponúkol víziu, ktorá sa neskôr stala realitou.

Aktualizované vydanie románu Zvieracia farma je politickou satirou na revolúciu, ktorá sa vymkla z rúk. Zvieratá sa zbavia nadvlády nenávidených ľudí a zavedú si svoj vlastný režim, v ktorom si všetci majú byť rovní. Z nádherných ideálov revolúcie sa však postupne stáva nočná mora. Prasce sa zmocnili koryta, a teda aj vlády, postupne si začali prispôsobovať zákony a legendárny slogan

Číta: David Novotný, Zbyšek Horák Celkový čas: 10 hodín 59 minút „Svoboda je svoboda říkat, že dvě a dvě jsou čtyři. Pokud je toto zaručeno, všechno ostatní už vyplyne samo.“Ve zbídačelém Londýně na území superstátu Oceánie se v dubnu 1984 úředník Ministerstva pravdy Winston Smith přiměje vzepřít. Už se mu zajídají pěstěná stádnost i technika normopsychu, využívané coby hráz proti občanskému vzdoru. Pochyby začne potají svěřovat deníku i přesto, že každý pohyb v téhle chmurné zemi monitorují telestěny Velkého bratra. Krutovláda jedné Strany navíc s Winstonovým přispěním z dějin cíleně vymazává veškeré vzpomínky na dobu před Revolucí, neboť hodlá pomocí znetvořeného jazyka zvaného neolekt obyvatelstvo opanovat na těle, v duchu i v srdci – ryzí, nezměrnou, totalitní mocí. Zbývá aspoň jiskřička naděje na svobodu? Nicméně i Winstonova láska k Julii a krimistyk s ní představují protestní akt, takže za oběma asi brzy spadne klec. A pak…? Pak už jen drtivé vyústění znamenitě propracované antiutopie o nelidském režimu, která téměř tři čtvrtě století vévodí svému literárnímu žánru.Vizionářský román v roce 1984 zfilmoval režisér Michael Radford s Johnem Hurtem v hlavní roli a s hudbou od skupiny Eurythmics. Snímek byl vyhlášen nejlepším britským filmem sezony.„Útlak osobitosti, jaký zažil Winston, trvá ve stále nových formách: s tím, jak se na nás valí zprávy a jak se hned popírají, překrucují, přepisují. Orwella by to rozhodně nepřekvapilo, avšak dopad toho všeho vystihl nejlíp on.“– The New York Times (2017)