Jean-Paul Sartre

Sartrovo filozofické dielo Slová nesie črty osobného bilancovania, ktoré sa vracia ku kľúčovým otázkam vynárajúcim sa v autorovej tvorbe. Poznačený dobou, ktorá svetovými vojnami otriasla postavením ľudskej bytosti a vychádzajúc z existencionalistickej línie búrajúcej tradičný hodnotový systém aj nazeranie na ľudské bytie, spochybňuje všetko - slovo, ako také, spisovateľa, ktorý pomocou slova vytvára len mystifikáciu, čistotu umenia, ktorú vníma ako prázdnotu, zaužívané doktríny, tradičné koncepcie skutočnosti, človeka a sveta. Až biograficky skúma vlastný názorový prerod v otázkach súvisiacich s poslaním spisovateľa od pociťovania zodpovednosti a naplňovania poslania v politických a ideových zápasoch doby, cez problém nadbytočnosti, až po bezmocnosť autora v zmesi komédie, lži a nepolapiteľnosti pravdy mať akýkoľvek dosah na čitateľa. Dospieva od výlučnosti po izolovanosť umelca. Táto filozofia poslania umelca, funkcie literatúry a umenia ako takého vyznievajúca ako pokus o vlastné zovšeobecnenie s vedomím ostatných, o syntézu a jednotu, doposiaľ chýba medzi dielami preloženými do slovenčiny. Slovenský čitateľ by o ňu rozhodne nemal byť ochudobnený.

Napriek tomu, že Jean Paul Sartre bez pochýb patrí medzi najvýznamnejších mysliteľov 20. storočia. Jeho prítomnosť v slovenskom literárnom a prekladovom prostredí bola a je (aj v porovnaní s jeho existencialistickým súputnikom Albertom Camusom, ktorého podstatná časť diela bola v priebehu 90. rokov preložená a vydaná) hlboko neadekvátna. Vydaním zbierky poviedok Múr sa tento dlh začne aspoň čiastočne splácať. Ak si uvedomíme, že okrem Cesty k Slobode, je to jediný do slovenčiny preložený autorov text za posledných viac než 40 rokov, slovenská spoločnosť má pri tomto autorovi čo doháňať. Pritom zbierka Sartrových poviedok Múr je z hľadiska propagácie, či znovuobjavienia tohto autora tou najlepšou cestou. Téma extrémne vypätých životných situácii v priebehu 2. svetovej vojny, ale aj pocity hlbokej dezilúzie meštiakov, žijúcich v akoby absurdnom svete, svojím majstrovským zvládnutím majú šancu osloviť stále nové a nové generácie premýšľavých čitateľov. Napriek istým nárokom na intelekt čitateľa, je Múr pravdepodobne pre širokú čitateľskú verejnosť, najdostupnejšia a aj najatraktívnejšia časť Sartrovej tvorby, ktorá si môže oprávnene robiť ambície na širšiu rezonanciu, a to nielen u odbornej čitateľskej verejnosti.

Sartrov román Hnus predstavuje prvý priemet nového filozofického prúdu - ateistického existencionalizmu - do francúzskej umeleckej literatúry. Vznikol v medzivojnovom období, kedy človek zbavený tradičného hodnotového zázemia a poznania stráca nielen existenčnú istotu, ale odmieta i klasické historické vnímanie bytia a skĺzava do subjektivizujúcej roviny, v ktorej nanovo pátra po zmysle života. Jeho hlavný hrdina je intelektuál utápajúci sa v rozporoch, neschopný nájsť zmysel svojho jestvovania, ani sám pre seba ani v partnerskom vzťahu. V diele autor vychádza zo subjektívnej skúsenosti a s básnickou silou sa uchopuje témy hnusu, "chuligánsky" prevracajúc krásnu literatúru naruby, modelujúc hnus do podoby imaginárneho hlavného hrdinu diela. Dielo možno považovať za provokáciu, za osobnú dobovú výpoveď autora, za hlbinné psychologické pátranie v útrobách duše žitím zhnuseného človeka, za filozofickú stopou v beletrii - v každom prípade však patrí medzi klasické diela svetovej literatúry, ktorých preklad by nemal chýbať ani na slovenskom knižnom trhu.