Josef Pieper

Nádej a dejiny. Čo znamená slovo „nádej“? Obšírna kniha Ernsta Blocha Das Prinzip Hoffnung (Princíp nádeje) sa začína agresívnou tézou, že „vo filozofii sa doteraz téma nádeje takmer vôbec netematizovala“, že ju „v dejinách vedy vôbec nenájdeme“, že je „nepreskúmaná ako Antarktída“ a že je to práve on – Ernst Bloch, kto si zaumienil „do tejto neobjavenej krajiny filozofiu priviesť“. Proti tomuto názoru by sa dalo uviesť aspoň to, že už Immanuel Kant medzi svoje štyri základné otázky, na ktoré, ako sám hovorí, možno oblasť celej filozofie previesť, zaradil aj otázku V čo smiem dúfať? Nádej je každopádne niečo, s čím sa vieme empiricky konfrontovať, čo vieme empiricky uchopiť. S týmto zdanlivo nepopierateľným úkonom človeka sa v našej skúsenosti stretávame neustále. A preto ten, kto uvažuje o existencii ako o celku, kto filozofuje, sa nevie vyhnúť úvahám a diskusii o nádeji ako o fenoméne. — Z originálov Über das Schweigen Goethes a Hoffnung und Geschichte. Fünf Salzburger Vorlesungen preložil Rastislav Nemec.O autorovi: Josef Pieper (1904 - 1997), nemecký filozof, jeden z najvýznamnejších kresťanských filozofov 20. storočia. Študoval filozofiu, právo a sociológiu v Münsteri a Berlíne. Pôsobil na Výskumnom ústave sociológie a organizačných vied v Münsteri, ako profesor filozofie v Essene a riadny profesor filozofickej antropológie na univerzite v Münsteri, kde prednášal až do svojej smrti. Bol hosťujúcim profesorom v Berlíne, na Univerzite Notre Dame v Indiane a na Stanfordskej univerzite v Kalifornii. Jeho knihy sa vyznačujú brilantným štýlom a zrozumiteľnosťou; boli preložené do viac než pätnástich jazykov.

Josef Pieper je nemecký filozof, ktorého diela sú pomerne jasné a výstižné. Jeho schopnosť oživiť večné témy filozofie a podať ich jazykom, ktorý v ľuďoch vzbudzuje nové povedomie o základných existenciálnych otázkach, sa stala povestnou už počas jeho života. Pieper píše vecným a výstižným štýlom a jeho diela vyvolávajú záujem dodnes.Publikácia Eseje obsahuje štyri kratšie texty, ktoré spája hľadanie odpovede na otázku, v čom spočíva zdokonalenie človeka a ako súvisí s jeho miestom vo svete a s jeho vzdelávaním. Ide o tieto texty: Celistvé vzdelanieJe „hrdinstvo“ stále aktuálne?Aktuálnosť kardinálnych cností: rozumnosť, spravodlivosť, statočnosť, umiernenosťČo je to šťastie? Naplnenie vďaka nazeraniuEseje Josefa Piepera sú vynikajúcim sprievodcom pre súčasného človeka, ktorý sa nechce uspokojiť s banálnymi odpoveďmi na veľké otázky života.

s úvodom Karla Lehmanna. Kniha Voľný čas a kult Josefa Piepera bola preložená do pätnástich jazykov a vyšla v náklade viac než milión exemplárov. Prvé vydanie bolo publikované už v roku 1948 (Kösel), no dnes je aktuálnejšie než v čase svojho vzniku. Dielo vďačí za mnohé Ernstovi Jüngerovi a jeho diagnóze sveta práce. Jünger bol pre Piepera rovnako ako pre Heideggera celý život inšpiráciou... Pieper sa kriticky stavia proti preceňovaniu aktivity ako takej, proti nadhodnocovaniu námahy a ťažkej práce, ale aj proti preceňovaniu sociálnych funkcií a vo voľnom čase vidí zdroj posvätného a teda kultúry. V 6. zväzku Pieperovho „Súborného diela“ vydavateľ Berthold Wald upozorňuje, že aj v očiach samotného Piepera mal tento spis strategický význam a že po roku 1945 patril k rozhodujúcim dielam usilujúcim sa ponúknuť odpoveď na duchovnú situáciu doby popri dielach ako „Dialektika osvietenstva“ od Horkheimera a Adorna, či prácach Guardiniho, Jaspersa, Ortegu y Gasseta a Plessnera. Preklad do slovenčiny realizoval doc. Rastislav Nemec.

S úvodom Rastislava Nemca. Publikácia O vzdelaní, otvorenosti celku a zneužívaní jazyka je zbierkou štúdií filozofa, sociológa a teológa Josefa Piepera. Štúdie boli pôvodne vydané v desaťzväzkovom súbornom diele. Autor sa v nich zaoberá témami ako napríklad: popieranie akademickosti; povaha univerzitného vzdelávania; vzťah teórie, tra­dície a kultu; filozofia ako stredobod univerzitného života; zneužíva­nie jazyka a korumpovanie slova; a inými.

Má dnes ještě smysl hovořit o víře, o naději, o lásce? Lze ještě pod nánosy nejrůznějších karikatur, banalit a klišé najít pravý význam těchto slov? Josef Pieper, významný německý tomistický filosof 20. století, nás postupně dovádí k poznání, že víra, naděje a láska jsou jedinou odpovědí, jež je přiměřená skutečné existenciální situaci člověka. Nahlížíme, že pro člověka je dobré věřit, doufat a milovat, neboť jde o účast na božské skutečnosti samé.

S předmluvou prof. Georga Scherera. Filozofovat znamená podle Josefa Piepera zapomenout na účelnost a upotřebitelnost věcí a ptát se, co jsou „ve svém posledním základu“. Filozofuje ten, kdo je schopen vzdálit se od běžných výkladů a obvyklých hodnocení věcí, když před ním náhle vyvstala jejich nová tvář. Filozofování vychází z údivu nad věcmi, které nás každodenně obklopují, nad tím, že vůbec něco existuje, a může být oživováno konfrontací s tradovaným výkladem světa: s mýty, teologií nebo i s texty, které jsou pokládány za racionalistické či ateistické. Filozofické tázání (a v tom je vznešenost i bída filozofie) však nemůže dospět ke konečným odpovědím – ústí v poznání, že svět má charakter tajemství.

Sociologická studie zaměřená proti romantickému přeceňování společenství.