Jozef M. Rydlo

Publikácia Jozefa M. Rydla s názvom Biskup Pavol Hnilica SJ a slovenský exil obsahuje text prednášky, ktorá bola prednesená na medzinárodnej konferencii Biskup Pavol M. Hnilica SJ: osobnosť a dielo. Konferencia sa uskutočnila v Bratislave 29. marca 2019 na Univerzite Komenského.

Publikácia Prvá ústava Slovenskej republiky, ktorej autorom je Jozef M. Rydlo, vychádza k 30. výročiu zákona Slovenskej národnej rady č.460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky z 1. septembra 1992.

Publikácia Vznik Svetového kongresu Slovákov a jeho hlavné aktivity, ktorej autorom je Jozef M. Rydlo, obsahuje text prednášky na medzinárodnej konferencii Svetový kongres Slovákov v zápase proti komunistickému režimu. Prednášku usporiadal Ústav pamäti národa 17. júna 2015 na pôde Národnej rady Slovenskej republiky.Publikácia vychádza pri príležitosti storočnice narodenia Štefana B. Romana (17.4.1921 - 23.3.1988), člena Slovenského ústavu, ako pripomienka 50. výročia vzniku Svetového kongresu Slovákov, ktorý založil.

Text prednášky na vedeckej konferencii Henrich Bartek v slovenskej jazykovede a kultúre, ktorá sa konala na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave 22. marca 2017.

S novinármi slovenského exilu na stránkach Slovenských hlasov z Ríma. Monografia má charakter zakladajúceho diela pre dejiny slovenskej žurnalistiky, a to konkrétne v oblasti slovenskej exilovej publicistiky predovšetkým v období po roku 1945, s presahmi až do súčasnosti. Jadrom publikácie je dvadsaťtri podobne štruktúrovaných rozhovorov autora s predstaviteľmi slovenských exilových periodík, ktoré boli uverejňované v mesačníku Slovenské hlasy z Ríma od roku 1978 do roku 1990. Samotné rozhovory odkrývajú základné charakteristiky toho-ktorého exilového periodika, jeho históriu, poslanie, čitateľské zázemie a materiálne zabezpečenie, vízie do budúcnosti, vzťahy k ostatnej exilovej tlači a mnohé iné. Spolu vytvárajú neoceniteľnú mozaiku publicistiky slovenských exulantov v druhej polovici 20. storočia. Problematiku fundovane dopĺňajú texty prof. Emílie Hrabovec a Františka Vnuka, ako aj rozhovor Matúša Marcinčina s autorom. Kniha vyniká aj podrobnými dokumentárnymi a bibliografickými informáciami a osobitne cenný je bohatý obrazový materiál.ObsahVečný Rím (Stanislav Mečiar)Niekoľko myšlienok na margo Zaviatych rozhovorov o zaviatych dejinách slovenského exilu (Emília Hrabovcová)[I]Jozef M. Rydlo, bibliograf a kronikár slovenskej literárnej tvorby v zahraničí (František Vnuk)[II]Slovák v Amerike - Rozhovor s Michalom J. KrajsomJednota - Rozhovor s Jozefom C. KrajsomHorizont - Rozhovor s Jozefom Špetkom Slovensky štít - Rozhovor s Františkom Chajmom Slobodne Slovensko - Rozhovor s Krištofom Greinerom Ave Maria - Rozhovor s Andrejom Pírom Slovensky život v Argentíne - Rozhovor s Evou Jankovičovou-JoštiakovouSlovak Heritage - Rozhovor s Janom BelianskymListy sv. Františka - Rozhovor s Rudolfom Dilongom / Rozhovor s Teodorikom J. Zúbkom Most - Rozhovor s Mikulášom Šprincom Posol - Rozhovor so Štefanom Senčíkom / Rozhovor s Rajmundom OndrušomBulletin Svetového kongresu Slovákov - Rozhovor s Jánom Okáľom Kanadsky Slovák - Rozhovor s Mariánom JankovskýmSlovak Studies - Rozhovor s Michalom LackomEcho duchovného prúdenia dneška - Rozhovor s Rajmundom Ondrušom Krajansky pozdrav - Rozhovor s Vojtechom Zemanom Informačne správy - Rozhovor s Pavlom G. Dobišom Slowakei - Rozhovor s Vojtechom Buckom Život – La Vie - Rozhovor s Františkom RevesomMladý Slovak - Rozhovor s Vojtechom Zemanom Slovak Studies Association Newsletter - Rozhovor s Louise B. Hammerovou Novy život - Rozhovor s Víťazoslavom HroncomObežnYk - Rozhovor s Pavlom Šiškom Národné noviny - Rozhovor s Josephom Stefkom Slovakia - Rozhovor s Mariánom Markom StolárikomSlovenské správy/Slowakische Nachrichten - Rozhovor s Františkom Kollárom Slovenské hlasy z Ríma - Interview s Andrejom Paulinym v Šaštíne 22. marca 2005 (Viliam Jablonický)[III]Vznik a zánik vybraných mienkotvorných periodík slovenského politického exilu (1945 – 1989)[IV]„Chýbajú mi všetky exilové časopisy bez rozdielu.“ Ako vznikali rozhovory s novinármi slovenského exiluna stránkach Slovenských hlasov z Ríma? Interview s Jozefom M. Rydlom (Matúš Marcinčin)[V]Noviny a ich redaktori, dokumentáciaSupíš periodíkBibliograficky súpis rozhovorovZoznam redaktorov a redaktoriek exilových periodíkŽivotopisne profily redaktorov a redaktoriek[VI]Bibliografické hesláPramene a literatúraSúhrnyO autoroviMenný register

V slovenskom dejepisectve je mnoho tzv. bielych miest. Máme tu množstvo neprebádaných tém, ktoré sa historikom priam núkajú. No mnohokrát ani ich atraktivita nenabáda slovenskú historickú obec k ich preskúmaniu. A tak aj na prahu 21. storočia ostáva kľúčová otázka slovenskej historiografie, teda jej podanie slovenských dejín z vlastného pohľadu, stále nezodpovedaná.Aj v knihe Milan Stanislav Ďurica - muž, ktorý vrátil Slovákom ich národné dejiny prináša Ústav dejín kresťanstva na Slovensku v spolupráci s vydavateľstvom Lúč v edícii Linea recta brevissima stručne, ale vedecky dokumentované témy, ktoré sú možno aj menej známe, hádam aj kontroverzné a neraz zamlčované, či falšované. Jozef M. Rydlo je autorom početných štúdií, bibliografií a biografií, ktoré boli publikované v zborníkoch, kalendároch a periodikách doma, ale aj v zahraničí.

Zborník o živote a diele k básnikovej storočnici. Kniha, ktorá doteraz najkomplexnejším spôsobom zhŕňa poznatky o živote a diele významného slovenského básnika, príslušníka tzv. katolíckej moderny i predstaviteľa exilovej literatúry.Františkán Rudolf Dilong dostal od literárnych kritikov mnoho prívlastkov – básnik búrlivák, básnik, ktorý držal v jednej ruke pero a v druhej meč, aby rúbal perom a písal mečom, básnik stratenej slovenskej slobody, básnik uštipnutý slobodou, Boží básnik, knieža básnikov, utajený mních, pričom každý z nich vystihuje a približuje jeho povahu a tvorbu. Vydaním vyše stovky titulov kníh pôvodnej poézie, prozaických a dramatických textov, náboženských, reflexívnych i lyrických meditácií a spomienok, patrí medzi najplodnejších i najpozoruhodnejších a najvšestrannejších slovenských spisovateľov uplynulého dvadsiateho storočia.Zborník, ktorý zostavil Jozef M. Rydlo obsahuje príspevky z dvoch konferencií, ktoré sa konali na Katolíckej univerzite v Ružomberku (7. – 9. septembra 2005) a v Univerzitnej knižnici v Bratislave (27. októbra 2005). Zostavovateľ ich rozšíril o niekoľko dokumentárnych, spomienkových a faktografických príspevkov, o bibliografiu básnika a ikonografickú prílohu.

Katolík a história. Monografia predstavuje priekopnícke vedecké dielo, pretože v slovenskej historiografii, či filozofickej a teologickej spisbe problematika zmyslu dejín, tobôž z kresťanského pohľadu na svet, nie je dostatočne pertraktovaná. Autor načrtáva najprv rámce kresťanskej filozofie a analyzuje dôvody, prečo sa zaoberať históriou, aký je jej význam pre spoločnosť. Poukazuje na tradičnú kresťanskú koncepciu dejín Jacquesa Benigne Bossueta, ktorú narušilo sprvu osvietenstvo (Voltaire) a potom materialistický svetonázor a utópia Marxa a Engelsa. Kresťanská filozofia dejín a Katolícka cirkev po Druhom vatikánskom koncile sú predmetom osobitnej autorovej pozornosti. Metódou postupného objasňovania doterajších prístupov a prehĺbením pojmu dejín ako sveta ľudského jestvovania autor dospieva k definícii pojmu filozofie dejín ako kritického skúmania dejín, pričom zisťuje ich súčasti. Podľa autora úlohou „kresťanskej filozofie dejín“ je hájiť jednotnú, integrálnu súčasť človeka v rámci celého historického diania vrátane ustavičného technického a vedeckého pokroku. Monografiu uvádza cirkevný historik Viliam Judák, sídelný biskup nitriansky, uzatvára ju preklad eseje nemeckého teológa Huga Rahnera SJ Zmysel dejín: osobnosť a dejiny a Poznámky o zmysle našich dejín z pera slovenského kardinála Jozefa Tomku. Samozrejmosťou je obsažný výber špecializovanej literatúry zameranej na kresťanskú filozofiu a na kresťanskú filozofiu dejín.

Jubilejník k 75. narodeninám veľkodušného človeka Jána Hnilicu, člena Slovenského ústavu. Jubilejný zborník (ďalší z dielne zostavovateľa Jozefa M. Rydlu) obsahuje pestrú paletu odborných štúdií i umeleckých príspevkov od prominentných autorov, medzi ktorými sú najmä cirkevní hodnostári, historici, teológovia a reprezentanti ďalších vedeckých a kultúrnych oblastí z domova i z diaspory, napr. kardinál Ján Ch. Korec SJ, arcibiskup Ján Babjak SJ, politik Vladimír Palko, bibliograf Jozef M. Rydlo, historik Milan S. Ďurica, či básnici Viliam Turčány, Teofil Klas, Teodor Križka a Michal Chuda. Čitateľ sa dozvie aj o životných osudoch jubilanta Dr. Jána Hnilicu, rodáka z Uňatína (okres Krupina), pedagóga, ktorý žil od roku 1968 v Ríme.Vkladom J. Hnilicu do slovenského písomníctva sú najmä práce o odkaze vierozvestov sv. Cyrila a Metoda, o živote jeho brata biskupa Pavla M. Hnilicu SJ a o literárnom a gramatickom diele Jozefa K. Viktorina.