Leila Slimani

Mladá Alsasanka Mathilde sa v roku 1944 zamiluje do Maročana Amina Belhaja, ktorý bojuje vo francúzskej armáde. Po vojne za ním odíde do Maroka. Manželia sa usadia v Meknese, kde sa striktne dodržiavajú pravidlá koloniálnej segregácie. Amine sa pustí do práce na statku a kamenistých poliach a s Mathilde sa im narodia dve deti: Aïcha a Sélim. Rodina to nemá ľahké, Mathilde dusí atmosféra v Maroku, osamelosť na statku a nedôvera, ktorú vzbudzuje svojím cudzím pôvodom a nedostatkom peňazí.Vzťahy medzi kolonizátormi a marockým obyvateľstvom sú napäté a Amine je v nepríjemnej situácii: zobral si Francúzku, vlastní pozemky a zamestnáva Maročanov, takže miestni ho považujú za kolonizátora, no Francúzi ho ponižujú, pretože nie je jedným z nich. Aïcha vyrastá v atmosfére násilia v katolíckej škole, ktorú navštevuje spolu s dievčatami z bohatých francúzskych rodín. Prvá časť románovej trilógie sa končí opäť násilím, ktoré je predzvesťou boja za nezávislosť v roku 1956.

Keď sa Myriam, matka dvoch detí, rozhodne napriek nevôli svojho manžela, vrátiť do práce v advokátskej kancelárii, začnú manželia hľadať pestúnku. Po prísnom výbere zamestnajú Louise, ktorá si veľmi rýchlo získa náklonnosť detí a stane sa z nej neodmysliteľná súčasť domácnosti. Postupne sa pasca vzájomnej závislosti zaklapne, až kým neskončí drámou. Prostredníctvom priliehavého opisu mladého manželstva a fascinujúcej a záhadnej postavy pestúnky sa nám odhaľuje dnešná doba so svojimi predstavami o láske a výchove, nerovnocenných vzťahoch a peniazoch, spoločenských a kultúrnych predsudkoch. Leila Slimani píše ostrým štýlom, do ktorého preniká temná poézia a od prvých strán vytvára napätie.Od začiatku vieme, ako príbeh skončí. Netúžime dozvedieť sa, čo sa stalo, ale pochopiť prečo. Leila Slimani plynule a presne opisuje psycho-sociologický proces, ktorý doviedol jednu rodinu do katastrofy. Kniha sa číta ako triler a zároveň kladie znepokojivé otázky o ľudskej psychológii a nespravodlivosti moderného života.Leïla Slimani sa narodila v roku 1981. Pracovala ako novinárka pre časopis Jeune Afrique, v ktorom sa venovala najmä reportážam zo severnej Afriky. V roku 2014 jej vyšiel debutový román V kanibalovej záhrade, ktorý bol nominovaný na cenu Flora. Za svoj druhý román Uspávanka dostala v roku 2016 prestížnu Goncourtovu cenu.