Ľuboš Rojka

Pojem Boha v súčasnej analytickej filozofii. Systematické objasnenie základných otázok ohľadom pojmu Boha je v súčasnosti náročná a komplexná záležitosť. Po stáročiach hľadania odpovedí na základné otázky o svete a ľudskom živote sa naakumulovali rôzne názory o Bohu, ktoré sa filozofi a teológovia pokúšali systematicky usporiadať, prehĺbiť a kriticky prehodnotiť. Ak sa im nedarilo vytvoriť ucelený myšlienkový systém, používali analógie, metafory a symboly, aby mali aspoň približné odpovede. Je lepšie mať aspoň približné vysvetlenie, ktoré je koherentné so skúsenosťou, ako nemať žiadne. V tejto monografii ide o podobný pokus, ale s tým rozdielom, že metafory a symboly sú v nej vylúčené. Posledné desaťročia filozofických diskusií, hlavne v kontexte súčasnej analytickej filozofie, umožňujú pomerne dobre objasniť tézy týkajúce sa pojmu Boha. Pri celkovom pohľade na predkladané filozofické teórie je zaujímavé a prekvapivé, čo všetko je možné povedať o Bohu na základe bežného pozorovania sveta a logického uvažovania.Ľuboš Rojka je profesorom (straordinario) filozofie na Gregorovej univerzite v Ríme so zameraním na filozofiu náboženstva a filozofiu mysle, v spolupráci s centrom Kognitívnych štúdií na Filozofickej fakulte Trnavskej univezity v Trnave. Jeho najznámejšie publikácie sa popri skúmaní Božieho jestvovania týkajú otázok súvisiacich s kresťanskou koncepciou osobných vlastností Boha, ako aj vlastností ľudskej mysle a ľudského vedomia.

V druhej polovici 17. storočia, keď v Európe vrcholil tlak Osmanskej ríše, bol Prešporok – dnešná Bratislava – najdôležitejším mestom Uhorského kráľovstva. Jeho obyvatelia húfne zanechávali katolícku vieru a pridávali sa k reformátorom. Ostrihomskí arcibiskupi, ktorí sa v meste často zdržiavali, hľadali pomoc u príslušníkov rýchlo sa rozvíjajúcej rehole, ktorá v európskom meradle výrazne prispela k obrane katolicizmu Zo skromných začiatkov sa ich činnosť v Prešporku rozvinula do založenia významného kolégia, ktoré formovalo mládež. Z prešporskej jezuitskej tlačiarne sa šírili významné náboženské i vedecké literárne diela. Mariánske kongregácie, ktoré jezuiti zakladali, poznačili nielen formu ľudovej zbožnosti širokých más veriacich, ale vtlačili výraznú pečať aj kultúrnemu a spoločenskému životu mesta. Pamätníkom pôsobenia jezuitov pred zrušením rehole v roku 1773 je doteraz viacero významných historických pamiatok v bratislavskom Starom meste.Pútavý text tejto publikácie z pera historika Jozefa Haľka a fotografie Ľuboša Rojku nám priblížia požehnané pôsobenie nasledovníkov svätého Ignáca v meste, ktoré by bez ich prispenia vyzeralo v minulosti i v prítomnosti zaiste celkom inak.

Úvod do filozofickej teológie; Prvý diel. Systematické objasnenie základných otázok o Božom jestvovaní, ktoré sú obsahom tradičnej filozofickej teológie, je v súčasnosti veľmi náročná a komplexná záležitosť. Nedostatočná rozpracovanosť týchto otázok by mohla vyvolať dojem, že teisti nemajú rozumné zdôvodnenie svojej viery v Boha, a tak sa môže na jednej strane vytvoriť priestor pre rôzne ateistické a agnostické postoje a na druhej strane sa teológom môže zdať, že tradičná filozofia, postavená na bežnej ľudskej skúsenosti a logickom uvažovaní, im nemá čo povedať. Tento úvod do filozofickej teológie má za cieľ pomôcť čitateľovi urobiť prvé kroky v kritickom uvažovaní o Bohu.

Quentin Smith proti Williamovi Craigovi. Otázka, či je viera v Boha rozumne zdôvodnená (alebo aspoň zdôvodniteľná), priťahuje pozornosť každého inteligentného človeka, ktorý si uvedomuje hodnotu svojho života a chce mu dať nejaký zmysel. Na Slovensku neexistuje systematické rozpracovanie jednotlivých dôvodov, v ktorých by sa jasne ukázalo, či je rozumné, a predovšetkým konkrétne prečo je rozumné prijať tézu, že Boh je.V slovenskej literatúre ide skôr o niektoré (analogické) paralely medzi výsledkami alebo metódami vied a náboženstvom s cieľom ukázať rozumnosť náboženstva. Cieľom tejto monografie je priblížiť jednu oblasť, kde možno nájsť celkom konkrétne poukázania na to, ako mohol Boh stvoriť svet z ničoho. Kozmológia posledných desaťročí spolu s niektorými súčasnými filozofickými postojmi v metafyzike poskytuje silný argument, prečo je rozumné myslieť, že kdesi na začiatku vesmíru bol Boh stvoriteľ.Napriek tomu, že ide o pomerne náročné hľadanie rigoróznejšieho vysvetlenia vzniku vesmíru, než sme bežne zvyknutí (ide o prírodovedecky a filozoficky náročnejšiu štúdiu), odmenou je čitateľovo hlbšie uchopenie toho, ako možno chápať stvorenie vesmíru v kontexte súčasnej kozmológie a filozofie. Veriaci človek si zvyčajne ani neuvedomuje, s koľkými vedecko-filozofickými („prirodzenými“) ťažkosťami je jeho („nadprirodzená“) viera vo stvorenie sveta spojená.

Stručne, jasne a prakticky. Predložený text objasňuje základné pravidlá racionálneho postupovania vo filozofickom skúmaní a prezentovaní výsledkov filozofickej práce. Môže pomôcť aj všeobecne pri prehĺbení zručností pre intelektuálnu prácu a rozvíjaní vlastnej kultúry kritického myslenia. Paradoxne v kontexte filozofie (a iných príbuzných disciplín), kde všetko stojí na rozumnom vyjadrovaní a zdôvodňovaní, sa môže zdať, akoby neexistovali jasné pravidlá skúmania a postupovania.Filozofická metodológia upriamuje pozornosť na vnútorné pravidlá racionálneho myslenia, keď aktívne analyzujeme, argumentujeme a kriticky prehodnocujeme dané problémy. Technika je už vpísaná v týchto aktivitách a cieľom tejto publikácie je čo najlepšie rozpracovať proces odvíjania myšlienok a poukázať na možné chyby. Úsilie o osvojenie si týchto pravidiel nemá prehlušiť základný postoj „lásky k múdrosti“, skôr naopak. Je to práve láska, ktorá má pohýnať k dôslednému a vytrvalému uplatňovaniu metodologických pravidiel s cieľom lepšie komunikovať, efektívnejšie uvažovať, plodnejšie pracovať, osobne dozrievať a v konečnom dôsledku celkovo ľudsky rásť.Ľuboš Rojka vyučuje systematickú filozofiu na Filozofickej fakulte Gregorovej univerzity v Ríme a na Trnavskej univerzite v Trnave. Prvé dva stupne vysokoškolského vzdelania získal na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave (1989), Gregorovej univerzite (1995, 1998), tretí na Boston College, Newton, Mass., USA (2005) a habilitoval sa na Trnavskej univerzite v Trnave (2011). Odborne sa zameriava na metafyziku, filozofiu mysle a filozofiu náboženstva.