Priťahuje nás nádej, ktorou nás ženy z Nového zákona inšpirujú.
Dnes sa čoraz viac ozývajú hlasy o potrebe vzorov, o potrebe ľudí,
s ktorými sa môžeme stotožniť a ktorých život svedčí o pravde,
kráse, dobre, láske. Nie sme schopní skutočne „porozumieť", kým nám to
niekto neukáže.Novozákonné ženy viery, odvahy a vernosti, ako napríklad
Mária, Alžbeta, Jana, Lýdia, Féba a iné, nám to ukázali. Nech nám ich
príklad dá silu stať sa ľuďmi Písma. Bez nášho ocenenia, pochopenia a
napodobňovania ostávajú rozprávania o novozákonných ženách ponorené
v hlbinách času. A nám hrozí, že budeme podobní iným kresťanom, ktorí
ich slovo považujú za nezmysel a neveria alebo nekonajú podľa ich príkladu.Ale ak veríme, že ich život je prisľúbením pre nás, oživíme ich
príbehy a budeme v ich príbehu pokračovať svojím vlastným príbehom.
Potom si uvedomíme prisľúbenie slov, ktoré sú adresované komunite vo
Filipách, ktorá sa zhromažďovala v Lýdiinom dome:
„Robte to, čo ste sa naučili, prijali, počuli a videli na mne! A Boh
pokoja bude s vami. " (Flp 4,9)„Vo všeobecnosti sa ženy v evanjeliách zobrazujú v pozitívnom svetle. Na
postavy, o ktorých budeme počuť, si spomína ústna tradícia Cirkvi.
Nemôžeme s istotou tvrdiť, že táto spomienka na istých ľudí znamenala,
že sa stali učeníkmi a ostali členmi Cirkvi. No je viac než zaujímavé
všimnúť si, že nijaká žena v evanjeliách nepristupuje k Ježišovi bez
viery a ani jedna z nich neodchádza od Ježiša bezo zmeny.Táto zmena je
často zaznamenaná na chválu ich viery. Zmena znamená, že človek opustí
istú situáciu alebo stav a nahradí ho iným. Ženy, s ktorými sa Ježiš
stretáva, vystúpia z tieňa svojho prostredia a vojdú do pamäte Cirkvi.
Uvidíme, že evanjeliové rozprávania, ktoré hovoria o ženách, mnoho ráz
vôbec nie sú o ženách. Príbehy, ktoré zaznamenali evanjelisti, sú skôr
o Ježišovi a o tom, ako Božie kráľovstvo, ktoré hlása, ovplyvňuje
ľudí. Ženy, podobne ako muži, sa menia v dôsledku stretnutia s Ježišom.Rozprávania o zázrakoch sú jedným z prostriedkov, ktorými raná Cirkev
vyjadrila zmenu, akou človek prešiel, keď sa ho dotkol Ježiš. A hoci
príbehy týchto žien nie sú v centre pozornosti evanjelistu, to, čo povie,
nám dáva nazrieť do situácie žien v spoločnosti Ježišovej doby.
Mnohé ženy, ktoré sa spomínajú v evanjeliách, sa najprv predstavujú
z hľadiska nedostatkov: jedna má dvanásť rokov krvotok, iná je osemnásť
rokov skrivená, zmrzačená. Ak sa ženy opisujú ďalej, je to najčastejšie
vo vzťahu k mužovi: napríklad Jairova dcéra, Ježišova matka alebo matka
Zebedejových synov. Niekedy sa hovorí, že ženy pochádzajú z istého
miesta, napríklad vdova z Naimu, alebo jednoducho Sýrofeničanka."