Maximilien Le Fébure du Bus

Maximilien Le Fébure du Bus je francúzsky rehoľný kňaz a člen komunity augustiánskych kanonikov. Publikácia Chvála odpočinku je jeho prvou knihou. Maximiliena pred niekoľkými rokmi postihla vážna choroba, ktorá ho prinútila k dlhotrvajúcemu oddychu. Keď sa z nej napokon vyliečil, zrazu pochopil Ježišove slová: „Trochu si odpočiňte.“ (Mk 6, 31), a naučil sa odpočívať bez pocitu hanby. Maximilien v knihe pripomína výrok francúzskeho filozofa Blaisa Pascala: „Všetko ľudské nešťastie pochádza z jednej veci, a to z tej, že ľudia nevedia ostať pokojne doma v izbe.“ Výrazom "zostávať v pokoji" Pascal nemyslí povrchné, pominuteľné správanie. Ide skôr o postoj kontemplatívneho oddychu - oddychu v Bohu. Boh chce "bývať" v nás, aby sme my mohli odpočívať v ňom. To je začiatok nebeského života, ktorý sa má začať už tu a teraz.Kniha má sedem kapitol, v ktorých sa autor zameriava na tieto témy: Práca: pre človeka alebo proti nemu?Prečo sa tak ponáhľame?Odpočinok ako dosiahnutie naplneniaFarby odpočinkuOddych s JežišomDeň PánaPoľudštenie v oddychu

Pre nejedného kresťana je oddych bojovým poľom. Bojujeme s idolmi súčasnej doby, ktoré vyžadujú stav permanentnej výkonnosti. Tá môže viesť až k vyhoreniu. Žijeme totiž v čase, keď aj počas dovolenky musí byť každý okamih vyplnený nejakou činnosťou. Na druhej strane si však uvedomujeme, že na nás číha aj nebezpečenstvo lenivosti, ktorá nám bráni v rozvoji. Vedieť odpočívať je umenie, ale zároveň aj cnosť. Autor sa zamýšľa nad skutočným oddychom. Jeho úvahy sú popretkávané citátmi z bohatej pokladnice duchovnej literatúry a tradície. Čitateľovi predkladá hĺbkovú a inšpiratívnu analýzu oddychu a ponúka riešenie, ako zaujať správny postoj k našim aktivitám a k sebe samému.Francúzsky kresťanský spisovateľ a básnik Charles Péguy napísal úžasný hold spánku a vložil ho do úst Bohu, ktorý sa skláňa k našej utrápenej spoločnosti. V dnešnej dobe je nanajvýš aktuálny: „Sú ľudia, ktorí nespia. Nemám rád toho, kto nespí, hovorí Boh. Spánok je priateľ človeka. Spánok je priateľ Boha. Spánok je možno najkrajšia vec, akú som stvoril. Veď ja sám som odpočíval na siedmy deň. Ten, kto má čisté srdce, spí. A ten, kto spí, má čisté srdce. To je to veľké tajomstvo detí, ktoré nepociťujú únavu. Počúvam však, že sú ľudia, ktorí pracujú dobre, ale spia zle. Nespia tak ako deti, ktoré sa nevinne schúlia do matkinho náručia. Títo ľudia sa neukladajú nevinne do náručia mojej Prozreteľnosti. Majú odvahu pracovať. Nemajú odvahu nerobiť nič. Uvoľniť sa a odpočívať. Spať. Nešťastníci, lebo nevedia, čo je dobré. Dokážu veľmi dobre spravovať svoje vlastné záležitosti cez deň. Ale nechcú ich zveriť do mojej starostlivosti v noci. Akoby som nebol schopný zabezpečiť o ne starostlivosť počas jednej noci. Akoby sa nikdy nebolo nestalo, že človek, ktorý šiel spať a svoje záležitosti nechal v ohromnom neporiadku, ich našiel ráno vo veľmi dobrom stave. Veď možno som šiel okolo ja.“

Západní společnost neustále pracuje a za čímsi se žene. A pokud se někdy zastaví, pak jen proto, aby se mohla dát efektivněji znovu do klusu. Francouzský myslitel Blaise Pascal byl přesvědčený, že „příčina veškerého lidského neštěstí tkví v tom, že člověk není schopen odpočívat". Bohužel nejde o přehnané tvrzení. Musíme vzdát chválu odpočinku. Je to však ošemetná záležitost. Nebudeme pak osočeni, že oslavujeme lenost, že nejdeme s dobou, ale v protisměru? Nebylo by se čemu divit. Popravdě řečeno, copak dnešní člověk ještě dokáže zaslechnout a přijmout Kristovo pozvání, aby si odpočinul?