Michal Habaj

Ponorte sa do slávneho obdobia gréckych dejín, ktoré môžeme označiť i za úvodnú kapitolu európsky písanej histórie. Objavilo sa tu mnoho slávnych postáv, ktoré sa stali hrdinami veľkých príbehov. Európa prijala prostredníctvom Grékov písmo, vznikli nové formy literatúry, histórie či filozofie. Spísali sa prvé európske zákony, vytvorila sa osobitá architektúra a rozšírili sa znalosti plavby.

Písmo, mestá, lode, víno, spracovanie železa – to sú len niektoré z vymožeností, ktoré Feničania rozšírili v Stredomorí. Hnaní odvahou a snahou po zisku sa príslušníci tohto národa plavili na malých drevených plavidlách v ústrety nepoznaným krajom. Cestu si v ďalekých krajinách nekliesnili pomocou zbraní, ale svojou prešibanosťou a šikovnosťou. V staroveku ich bolo vidieť a počuť na každom významnejšom prímorskom trhovisku, až kým ich nepohltil helenistický a rímsky svet. Bohato ilustrovaná kniha sprevádza čitateľa fascinujúcim príbehom fenických dejín. Spolu s čitateľom prekonáva úskalia plavieb fenických moreplavcov, navštevuje fenické mestá, zakladá Kartágo, Cádiz, či Palermo, privádza ho do Egypta, Asýrie, Izraela, Ríma a antických Atén, ale najmä dáva význam tejto, dnes už takmer zabudnutej, civilizácii.

Atlantída, Thule, Karpaty či Británia? Ako vznikli tieto pojmy, ktoré pravidelne používame? Prečo človek odpradávna hľadal na západe krajinu blažených alebo ako vznikla naša predstava o jednorožcovi? Na tieto a ďalšie otázky odpovedá vôbec prvá kniha v slovenskom prostredí, ktorej zámerom bolo vyrozprávať príbehy starovekých objaviteľov. Objavné cesty staroveku prevádzajú dobrodružstvami Egypťanov, Feničanov, Grékov a Rimanov plaviacich sa či pochodujúcich oceánmi a púšťami, a na pozadí týchto ciest vykresľujú fascinujúci príbeh toho, ako sa starovekému človeku rozrastal svet pred očami, ako sa poznatky o Stredomorí postupne premenili na predstavu o zemskej pevnine tiahnucej sa od západnej Afriky až po Čínu. Knihu dopĺňa cenný a u nás vôbec prvý preklad Pseudo-Skylakovho periplu do slovenčiny.