Milica Miadoková

Pri písaní spomienok som vlastne prežívala obdobie detstva. Opäť som cítila všetky tie vône, vnímala farby a zvuky dediny, v ktorej som rástla. Odvtedy sa veľa, vlastne takmer všetko zmenilo. V hmotnej, ako aj v duchovnej oblasti. Zmenu neviem lepšie vyjadriť ako som to urobila kedysi v básni: „Aj šťastie je dnes iné, nie ako bývalo,keď okrem lásky, citu bolo treba málo.”Do akej miery doba menila nás a akou mierou sme prispievali my k urýchľovaniu zmien, nie je celkom jednoduché posúdiť a je špecifické pre jednotlivcov, s účinkom spätnej väzby. Myslím si však, že každá doba niečo dáva a niečo berie. A je do istej miery na nás, čo si necháme vziať a čo dokážeme prijať.