Pavol Dinka

Kniha predostiera na konkrétnych príkladoch prešľapy médií. Autor rozdelil publikáciu na päť častí: Mediálne štvanice, Mediálne manipulácie, Rozsudky a sankcie, Publicistika, Štúdie. V prvej analyzuje nebezpečnosť a neférovosť mediálnych štvaníc, v druhej rozoberá na konkrétnych ukážkach najtypickejšie metódy manipulácie s verejnou mienkou, v tretej poodhaľuje "vysvedčenia" uložené jednotlivým vydavateľom a vysielateľom za porušenie zákona, vo štvrtej prináša niektoré vlastné publicistické príspevky a v záverečnej časti sa venuje etike a korupcii v žurnalistickej praxi. Autor o svojej publikácii píše: "Kniha určite narazí na veľký odpor médií. Bol by som rád, keby pochopili, že ich nechcem haniť, urážať, znevažovať. Chcem len otvoriť pohľad z inej strany, diskutovať a zvádzať súboje o myšlienkach a názoroch, no rozhodne nie kádrovať..."

Najnovšia kniha známeho mediálneho analytika je súborom jeho textov, ktoré publikoval v rôznych periodikách v posledných rokoch. Zaoberá sa v nich súčasnou situáciu v oblastí printových a elektronických médií, metódami mediálnej manipulácie, rozoberá viaceré známe mediálne kauzy.Táto kniha čitateľovi umožní hlboké oboznámenie sa so súčasnou mediálnou situáciou, je vhodná pre študentov žurnalistiky, novinárov, mediálnych pracovníkov, editorov, ale aj pre všetkých ktorých zaujíma práca médií.

Eseje a úvahy slovenského a českého žurnalistu spája predovšetkým úsilie o nezávislosť a zodpovednosť publicistiky v dobových trendoch, obkružujú politické, ekonomické, morálne konzekvencie, vtláčajúce pečať súčasnej tvári mediálneho sveta, ktorý určujú sily formujúce globálny a lokálny svet. Pozadie ich analýz a syntéz je hľadanie kritérií a predpokladov kvalitného žurnalizmu, zachovania slobodného slova v službe hľadania pravdy, skúmajú stratégie mediálnej komunikácie, jej zneužívania, banalizácie, bulvarizácie v službách komercializácie a mocenských záujmov. Odvážnym nastoľovaním otázok nepochybne prispievajú ku kryštalizácii kritérií manažmentu kvalitného novinárstva, ale aj redakcií časopisov, noriem, kultúrnych cieľov mediálnej komunikácie vôbec, jej odborných a morálnych predpokladov, takých dôležitých na udržanie a rozvoj kultúry civilizácie v pôvodnom význame kultivácie. K tejto životne dôležitej otázke pritom nepristupujú nijako naivne moralizátorsky, citlivo skúmajú možnosti a limity kvalitne orientovaného smerovania už samotnej redakčnej práce v područí tlakov biznisu, politiky, pritom nielen abstraktne špekulujú, ale vychádzajú z osobných skúseností, z praxe. Empíria, z ktorej P. Dinka a P. Žantovský vychádzajú, smeruje k obrazu spoločnosti, v ktorej žijeme ako občania, čo potenciálne participujú na oboch póloch mediálnej komunikácie, spoluformujúcej naše myslenie a vedomie, obraz skutočnosti.Ich kniha za spoluúčasti básní Milana Zelinku a grafík-karikatúr Michaela Marčáka a Ľubomíra Kotrhu nepochybne prispieva ku konceptuálnemu mysleniu novinárov, vydavateľov, čitateľov, ktoré si ešte vždy uvedomuje závažnosť princípu zodpovednosti, osudovosti ľudského poznávania skutočnosti, odhaľovania nielen jej detailov, ale aj celku, rastúcej komplexnosti, predlžovania konzekvencií, napríklad rozhodnutí politikov, správcov sveta na všetkých úrovniach, preferovania krátkodychého profitu, účelového prístupu k sociálnej otázke, ekologických dôsledkov drancovania prírody, životného prostredia...

Pavol Dinka, spisovateľ literatúry faktu a publicista, sa podujal vo svojej ôsmej knihe na neľahkú úlohu: prostredníctvom rozhovorov s významnými zahraničnými a domácimi intelektuálmi – filozofmi, sociológmi, politológmi a ekonómami – predstaviť smerovanie súčasného kritického myslenia vo svete. Nie náhodou dal knihe názov Besy kapitalizmu alebo začiatok novej éry? Názov nielenže vystihuje globálny obsah rozhovorov, ale zároveň poukazuje na neutešený stav svetovej civilizácie. Kdeže sme sa ocitli? V neoliberálnej „spáse“ ľudstva či na prahu nových spoločenských alternatív, kontraprojektov voči kapitalizmu? Zmietame sa v permanentných krízach, zmocňuje sa nás identitárna panika, mocujeme sa s nespravodlivosťou a nerovnosťou, kódex ľudských práv sa ponáša na zdrap papiera, rozširujú sa rady vylúčených a zbedačených... to na jednej strane. Na druhej strane sa zvyšuje bohatstvo úzkej elitnej skupiny, ktorá si nárokuje nadvládu nad celou planétou. Jestvuje nejaké východisko? Autor sa ho spolu s interviewovanými pokúša nájsť. Usiluje sa viesť rozhovory tak, aby poskytol čitateľovi pohľad z diaľky, taký, aký majú kozmonauti z vesmíru na našu zemeguľu, aby sme si mohli všetci povedať, a to bez akýchkoľvek ideologických nánosov, tam, na tej malej bodke sa odohráva celý život, tam je bojové pole ekonomiky, politicky, kultúry atď., jej osud závisí len a len od nás. O tento pohľad sa musí snažiť každý z nás, no zároveň sa musíme usilovať o spiritualitu porozumenia. A to je rozhodujúce posolstvo knihy...