Peter Frankl

Peter Frankl (1947) je autorom viacerých próz. Napísal knihy "Hlupáci", V mene krvi, Prežiť Afganistan a ďalšie. Tri poviedky v predkladanej práci poukazujú na to, že včerajšok nie je mŕtvy. V akej podobe sa objaví, ako sa k nemu postavíme? Fero, Albert a Karol čelili v rozdielnych situáciách rovnakej minulosti. Ale neboli jej bezbrannou obeťou. Sami sa mohli rozhodnúť, čo urobiť.

Toto je kniha zameraná do budúcnosti. Nikto nevieme, čo bude, a tak možno popustiť uzdu fantázii. O minulosti sa píše ťažšie. Je tvárna, neustále sa mení podľa momentálnych potrieb. Hlavným hrdinom prvej poviedky je pán Činžiak. Podarí sa jemu a jeho nasledovníkom vytvoriť dokonalý svet? V druhej poviedke istý pán Drobný vládne nad vecami vo svojom byte. Lenže, nechajú to veci len tak? Zistíte to vo Svete zajtrajška.

Aký bol rok 1968? Čo mu predchádzalo a čo nastalo po ňom? Príbeh šiestich študentov, vtedy Bratislavčanov, ktorí zažívali najkrajší čas svojho života. Čas pravdy, idealizmu a nadšenia. Čo zostalo zo snov, čo z prísahy Nikdy nezradíme?

Kniha Vražda v záhrade pani Bachratej je zbierkou rozprávok. Častý je názor, že rozprávky sú určené deťom. V skutočnosti sme nimi obklopení po celý život a niektorým ako dospelí aj veríme. Príklad: Zajtra bude lepšie. V týchto rozprávkách nám niekedy hrozia strašidlá. Zase príklad: O rok nastane koniec sveta. Na druhej strane nám môžu pomôcť rozprávkoví obri. Napríklad štátnik, bez ktorého by sme už určite neexistovali. I o takýchto rozprávkách je táto kniha. Nadsádzka, irónia alebo sarkazmus nie sú cieľom, ale prostriedkom na vyjadrenie zámeru. Ide o vymyslené príbehy z rôznych oblastí života. Zďaleka nie vždy vyhráva dobro nad zlom, slabší nad silnejším, chudoba nad bohatstvom. Pojmy človek, zviera, vec sú relatívne. Nie všetko, čo sa blyští, je zlato, zdanie klame a pravda môže byť úplne inde. Treba sa dívať i za oponu a niekedy nezaškodí pozrieť sa do zrkadla.

Svojej práci a ideálom venoval všetku silu. Že jeho sily boli obmedzené? Áno, ale kto o sebe môže tvrdiť opak? Jasné slnko svieti na cestu spravodlivým. Svieti jemu, Albertovi Deutschovi, aj keď jeho cesta sa skončila.

Alexander Blau má rád život a užíva si ho. Búrka, ktorú šťastne prežil, je za ním a on verí, že jeho rodina zakotvila v pokojnom prístave. Víchrice ale neminú ani jeho synov a vnukov. Postaviť sa živlom alebo sa im prispôsobiť?