Peter Sklenčár

Sečovce boli v minulosti považované za židovské mesto. Dôvodom bola skutočnosť, že napriek tomu, že židovská komunita tvorila len jednu tretinu obyvateľov, bola výrazne viditeľná. Takmer všetky obchody na námestí a na hlavnej ulici patrili židovským podnikateľom. Židia stáli na čele bánk, boli právnikmi, lekármi a lekárnikmi. V meste stáli dve modlitebne, dve synagógy a tri židovské cintoríny. Židia sa obliekali, stravovali, rozprávali, a aj žili inak, ako ostatní obyvatelia. Mali podivné písmo a tajuplné sviatky. Toto boli dôvody, prečo boli viditeľní a nápadní. A preto získali Sečovce prívlastok židovské mesto. Oprášme spoločne spomienky na tento zvláštny a tajomný svet. Môže sa však stať, že niektorí čitatelia tomu ani nebudú veriť, že židovské Sečovce vôbec existovali a budú si myslieť, že je to všetko vymyslené. Sečovce was considered a Jewish town, in the past. The reason was, despite the fact that the Jewish community constituted only one-third of the population, it was significantly visible. Almost all shops in the square and on the main Street belonged to Jewish entrepreneurs. Jews held importatnt positions in banks, worked as lawyers, doctors, and pharmacists. The town had two prayer houses, two synagogues, and three Jewish cemeteries. Jews dressed, ate, spoke, and lived differently from the other inhabitants. They had a peculiar letters and mysterious holidays. These were the reasons why they were conspicuous and distinctive. Thaťs why Sečovce got the epithet „The Jewish town“. Leťs together revisit the memories of this unique World and this enigmatic town, that no longerexists. However, iťs possible that some readers might not believe, that Jewish Sečovce ever existed and might think iťs a fiction.

Prijmite pozvanie nahliadnuť do útrob trebišovského gréckokatolíckeho chrámu optikou majstrovských fotografií a sprievodného textu tejto publikácie. Aby sme uprostred pluralitného a globalizovaného sveta pamätali na duchovné dedičstvo našich otcov a dedov, treba oceniť zámer autora sprístupniť nepoznanú krásu tohto chrámu širšej verejnosti. Veď v rýchlom tempe života sme dnes už pozbavení schopnosti obdivovať pravú krásu, ako odlesk pokornej, pracovitej a modliacej sa duše umelca. Krása je viac ako súzvuk farieb alebo tónov. Ona je vlastnou sestrou dobra a pravdy, teda atribútov samého Boha. Objekt chrámu v sebe skrýva okrem sakrálneho umenia predovšetkým duchovný rozmer. Preto nestačí chrám len obdivovať, ale je potrebné ho aj navštevovať a v jeho atmosfére harmonizovať svoje vnútro. Každý človek je v chráme vítaný, či už príde ako turista, alebo ako veriaci, len ak príde s dobrou vôľou a správnou túžbou.

Táto kniha poteší milovníkov starej podoby mesta Sečovce a priblíži čitateľovi jeho atmosféru z prvej polovice 20. storočia. Sú v nej opísané domy na hlavnej ulici a porozprávané príbehy ich majiteľov, obyvateľov a nájomníkov. Vďaka starým fotografiám sa môžeme vrátiť o sto rokov späť a nazrieť do obchodov, domov a dvorov, zacítiť vtedajšie vône a pachy, či zaspomínať na dobovú módu. Vitajte na prechádzke mestom, ktoré sa stratilo a v pôvodnej podobe už neexistuje. Vitajte v Stratených Sečovciach.

Sečovce boli v minulosti iným mestom ako sú dnes. Bolo to živé mesto s troma kostolmi, synagógou, bankami, množstvom obchodíkov, pravidelnými trhmi a bohatým kultúrnym, spoločenským a ekonomickým životom. Ulice boli zvyčajne plné ľudí, ktorí tu nakupovali, pracovali, navštevovali úrady, lekárov a krčmy. V centre mesta stáli budovy mestského typu, s dobovými ozdobami, domovými znakmi, kovanými bránami a živými dvormi. Mnohým ľuďom sa to bude zdať nepravdepodobné, pretože dnes má mesto charakter panelákového sídliska. Kniha, ktorú držíte v rukách spomína na dávnu, či nedávnu históriu mesta. S láskavou nostalgiou sú v nej opísané udalosti, objekty, inštitúcie a osoby, ktorých stopa by sa mohla nenávratne stratiť, ak si ich nebudeme pripomínať.

Kníh o drevených kostolíkoch je pomerne veľa. Táto kniha je však iná a jej úlohou nie je opis vzácnych drevených chrámov, ale pocta českému maliarovi a grafikovi Karlovi Tomanovi. Umelec zanechal veľké množstvo obrazov, ktoré sa objavujú v obchodoch so starožitnosťami, dražia sa na aukciách umenia, ponúkajú sa na internetových trhoviskách a objavujú sa na európskych portáloch s umením.Každá monografia o maliarovi by mala začínať jeho životopisom. No o tomto maliarovi sa zachovalo veľmi málo biografických informácií a doteraz bol pre umelecký svet jeho život neznámy. V knihe je po prvýkrát publikovaný jeho životopis s overenými údajmi. Karel Toman prežil pomerne dobrodružný život. Bol mníchom, zdravotníkom, obchodníkom a cestovateľom. Osud ho zaviedol do najvýchodnejšieho cípu vtedajšieho Československa, na Podkarpatskú Rus. Tam namaľoval rôzne motívy a medzi nimi aj súbor obrazov, na ktorých zachytil krásu drevených chrámov. Pozývame vás na prechádzku, ktorá začína Jasini na najvýchodnejšom cípe prvej ČSR a končí v Karlových Varoch.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie je dominantou, ústredným bodom a duchovným stánkom Sečoviec. Prežil rôzne časy, menili sa jeho patróni, správcovia, kňazi, ale prežil aj časy skazy, keď bol zničený a nanovo povstal z ruín. Nachádza sa v ňom mnoho krásnych a cenných sakrálnych aj umeleckých diel. Jedinečnú duchovnú atmosféru vytvárajú oltáre, krstiteľnica, kazateľnica, plejáda sôch, krásne vitrážové okná či historický organ. Cieľom publikácie bolo opísať a fotograficky zdokumentovať všetky dostupné informácie o minulosti aj súčasnosti sečovského kostola. Môže teda slúžiť ako dobový dokument, ako zdroj informácií, aj ako turistický sprievodca.