Peter Sokolovič

Arcibiskup Ján Sokol, prvý metropolita Slovenska, v rozhovore s Petrom Sokolovičom. J. E. Mons. Ján Sokol sa v dobrom zdraví dožil 9. októbra 2019 požehnaných 86 rokov života. Kniha Je čas mlčať a čas hovoriť je jeho pamätnou knihou, ktorej základom bol rozhovor s historikom Petrom Sokolovičom. Okrem životného príbehu trnavského emeritného arcibiskupa kniha zaznamenáva na pozadí jeho života i mnohé z dejinných udalostí Česko-Slovenska a neskôr samostatnej Slovenskej republiky.Mons. Ján Sokol pochádzal zo skromných pomerov. Po maturite na topoľčianskom gymnáziu vstúpil do kňazského seminára. 23. júna 1957 bol vysvätený za kňaza. Ako kňaz pôsobil na siedmich miestach. K významným chvíľam jeho života patria tri príhovory pred pápežom Jánom Pavlom II. pri jeho troch návštevách Slovenska - v rokoch 1990, 1995 a 2003. Pastoračná činnosť otca arcibiskupa zahŕňa nielen hranice našej vlasti, ale i Spojené štáty americké a iné kontitnetny a krajiny.Kniha je písaná formou otázok a odpovedí. Na jej prípravu bol potrebný výskum pána arcibiskupa i doktora Sokoloviča v domácom archíve i dobovej tlači.

Šebastián Labo, SJ. Nedávno zosnulý páter Šebastián Labo, SJ bol výraznou kňazskou osobnosťou, ktorá vyorala v slovenskom cirkevnom a verejnom priestore hlbokú brázdu. Kniha ponúka čitateľovi prostredníctvom jeho vlastných slov bližšie sa oboznámiť so zaujímavými životnými osudmi:počínajúc spomienkami na detstvo a mladosť,cez pôsobenie v exile i opäť na Slovensku,ale aj s jeho názormi na rôzne spoločenské otázky a búrlivú dobu, v ktorej žil.Jeho profil dotvára tiež tu publikovaný rozsiahly list, ktorý P. Šebastián poslal v roku 1977 arcibiskupovi Agostinovi Casarolimu, vatikánskemu diplomatovi vtedy zodpovednému aj za vzťahy Svätej sto­lice ku komunistami ovládanej časti Európy. Vyjadruje v ňom bolesť nad vtedajším postavením Cirkvi a kriticky hodnotí politiku ústupkov s cieľom dosiahnuť kompromisnú dohodu.Aj v tomto prípade prejavil obdivuhodnú črtu svojej osobnosti. Keď si to situácia vyžadovala, dokázal sa pre spravodlivú vec pustiť do otvoreného zápasu za pravdu s kýmkoľvek bez ohľadu na osobný prospech alebo aj možné následky. Pri tom však zostal človekom s obrovským zmyslom pre humor a so srdcom otvoreným pre každého.

Hlinkova garda, pôsobiaca na Slovensku v rokoch 1938 – 1945, bola fenoménom krátkeho, zato však na udalosti bohatého a protirečivého obdobia. Autor sa vo svojej práci venuje spoločenským podmienkam, ktoré viedli k vzniku HG, mapuje vývoj jej štruktúry ako aj jej personálne obsadenie, činnosť gardy v marci 1939, jej úlohy pri konsolidácii nového štátu, či vzťahy s ozbrojenými silami. Podrobne dokumentuje účasť HG na protižidovských akciách, mapuje činnosť Pohotovostných oddielov HG, ako aj súdne procesy s členmi gardy po roku 1945. Kniha má 86 strán prílohy.

Zborník je výstupom z vedeckej konferencie „Trnava v rokoch 1939 – 1989“, ktorá sa uskutočnila pod záštitou primátora mesta Trnava Ing. Vladimíra Butka 25. – 26. apríla 2012. Konferencia organizovaná Ústavom pamäti národa v spolupráci s Trnavskou univerzitou v Trnave a mestom Trnava bola priamo venovaná bohatej histórii jedného z najvýznamnejších slovenských miest. Trnava ako centrum kultúrneho, spoločenského i cirkevného života, ktorým bola nielen v 20. storočí, si zaslúži, aby sa po viac ako dvadsať rokoch od pádu totalitného režimu a nástupu nových snáh o nové nazeranie na jej dejiny, pohľad na udalosti, osobnosti či fakty nedávnej minulosti, v minulosti často zahmlievaný a tendenčne spracovaný, zobjektivizoval. Viac ako štyridsať rokov trvania totalitného režimu nedovoľovalo nazrieť na dejiny, respektíve na mnohé rozhodujúce dejinné udalosti v mnohých prípadoch objektívne. Pravda bola tá, ktorú určovala vládnuca moc. Tá rozhodovala, akým spôsobom sa interpretovali dejiny, charakter predchádzajúceho, ale aj súčasného režimu. Aj z toho dôvodu sa autorský kolektív zborníka podujal vniesť nové impulzy do interpretácie slovenských regionálnych dejín. Jednotliví autori sa v zborníku snažia nielen nazerať na rozličné témy z nového uhla pohľadu, ale tiež priniesť nové témy, nové impulzy, o ktorých sa bolo v minulosti takmer nemožné otvorene vyjadrovať. Či je to inovatívne zhodnotenie významných medzníkov v regionálnych dejinách, pohľad na represívny aparát, snahy o vyrovnanie sa vládnej moci s politickými oponentmi či vplyv totality na bežný život ľudí v meste, mnohé z nich nájdu na jeho stranách svoje miesto. Ponúka odbornej i laickej verejnosti široké spektrum tém, ktoré pomôžu dotvoriť mozaiku o bohatej histórii mesta a tým aj Slovenska. Je samozrejmé, že na takomto krátkom mieste nemohol autorský kolektív vyčerpať všetky problematiky uvedeného obdobia. Ambíciou konferencie a rovnomenného zborníka nebolo komplexné zhodnotenie problematiky trnavských dejín 20. storočia. Bola ňou najmä hlbšia analýza vybraných aspektov, ktoré budú skôr doplnením či rozšírením obrazu o histórii mesta, o jeho živote a osobnostiach. Zostáva veriť, že tento významný počin budú nasledovať ďalšie, ktoré opäť posunú latku slovenskej historiografie venovanej dejinám Trnavy o niečo vyššie.