Silvester Lavrík

Posledná k.&k. barónka Dokumorán S týmto názvom prináša životný príbeh Margity Czóbelovej, ženy, ktorú maľoval Nándor Katona a kreslil Elemér Köszeghy. Ona sama maľovala a videla maľovať mystického impresionistu Ladislava Mednyánszkeho. Pre londýnske vydavateľstvá ilustrovala detektívky a dobrodružné romány. V sedemdesiatych rokoch tvorila angažované plagáty oslavujúce vyslanie sovietskeho Sputnika do Vesmíru.Strážky, Budapešť, Viedeň, Londýn... a opäť Strážky pod Tatrami. Renesančný kaštieľ obklopený parkom, cez ktorý preteká rieka Poprad. Plávala v nej aj v zime, maľovala, lyžovala, jazdila na koni. Nepochopená dobou, sama ju stroho komentujúc v nespočetných denníkových záznamoch. Akurátnym slovom, písmom drobným ako mrznúci dážď. Popritom zachraňovala rodný kaštieľ, päťstoročnú knižnicu s tisíckami cenných zväzkov a obrazy Ladislava Mednyánszkeho i portréty spišských a oravských županov. Po rozpade Rakúsko-Uhorska prvý raz, po boľševickom znárodňovaní v roku 1948 zďaleka nie posledný raz. Všetky obrazy, knihy a rodinné písomnosti sa jej podarilo uchovať len vďaka vlastnej vynaliezavosti a svojráznemu šarmu. Dokázala to napriek tomu, že ľudí s takýmto osudom je okolie náchylné považovať za čudákov, ak nie rovno bláznov.Vojny, rozpady impérií, revolúcie a totalitné režimy dvadsiateho storočia zobrali Margite Czóbelovej temer všetko, vrátane budúcnosti. Pokiaľ ide o národnosť, československé úrady do jej cestovnej legitimácie napísali, že je miešanka. No hrdosť, pamäť a humor si vziať nedala. Lásku, predovšetkým ku koňom a k rodnému kraju, takisto nie. Bola schopná ľúbiť a veriť aj v časoch, keď milovať nebolo koho. Nepredpojaté a pozorné čítanie doby a príbehu poslednej k. & k. barónky nám môže pomôcť chápať a predvídať nebezpečné tendencie dneška. V jednotlivcoch, národoch aj ideológiách.Barónka Margita Czóbelová (1891 – 1972), neter maliara Ladislava Mednyánszkeho, prežila väčšinu svojho života pod Tatrami. Na základe záznamov v archíve Akadémie výtvarných umení v Budapešti tu Margita spolu so sestrou Mariannou študovala v školskom roku 1915 - 1916. Prvá svetová vojna ich štúdium prerušila. V rokoch 1916 a 1922 Margita vystavovala na Národnom salóne v Budapešti. Začala tvoriť nielen ako maliarka, ale i ilustrátorka, predovšetkým pre anglické vydavateľstvá. Jej kariéru prerušila situácia po prvej svetovej vojne. Počas vojny sa stratil jej brat István. Strýko Ladislav Mednyánszky umrel v roku 1919. Sestra Marianna zomrela mladá 19. apríla 1929. Margita doopatrovala rodičov - otec spisovateľ, filozof a ekonóm István Czóbel zomrel 30. apríla 1932, mama Margita (Miri) Czóbelová, rod. Mednyánszka, umrela 5. júna 1937. Počas druhej svetovej vojny zostala Margita Czóbelová osamotená. V prostredí plnom protirečení a represálií to nemala ľahké. Zvodom doby ani revanšistickým náladám však nepodľahla. Po politických zmenách v roku 1948 prišla o rodinný majetok a pozemky. Šport, jazda na koni a mnoho ďalších aktivít udržiavali drobnú Margitu Czóbelovú v psychickej aj fyzickej kondícii. Izolovanosť barónky v prostredí Strážok ovplyvnila i jej výtvarnú tvorbu. V období medzi svetovými vojnami sa venovala hlavne ilustráciám (rozprávky Hansa Christiana Andersena, prózy Cecilie Tormayovej). Tvorila farebne svieže kompozície z parku v kaštieli, krajinomaľby inšpirované Mednyánszkeho dielami. Portrétovala členov a členky rodiny. Významnú časť jej prác predstavujú autoportréty. Podobne ako Ladislav Mednyánszky aj ona tvorila na maliarske plátno i na rôzne druhy papierov. Takisto často maľovala na obe strany. Po druhej svetovej vojne sa medzi jej témami objavujú aj menej obvyklé, či očakávané námety z modernizujúcich sa Tatier i zo socialistického sveta. Niektoré z nich vznikli na objednávku ako podklady pre plagáty k výročiu boľševickej revolúcie v Rusku (VOSR). Dôležitou črtou jej života bola krotká, no nezdolateľná viera v silu zdravého rozumu a sústavné konanie dobra. Prejavovalo sa aj v tom, že hoci vlastných potomkov nemala, temer do posledných dní bola ochotná do základov výtvarnej tvorby, cudzích jazykov a bontónu zasväcovať deti proletárov, ktorých jej úrady a náhody poslali do cesty.

Výber štyridsaťjeden najlepších esejí Silvestra Lavríka publikovaných počas uplynulých trinástich rokov v denníku SME a Denníku N zachytáva naliehavé a spoločensky významné témy. Mnohé z nich sú aktuálne aj dnes, iné sú spojené s rozhodujúcimi udalosťami v našich moderných dejinách, ku ktorým sa oplatí stále vracať. Aj teraz, pred predčasnými parlamentnými voľbami je príležitosť znovu pripomenúť si politikov a hlavne ich opakované sľuby o prosperita, slušnosti, spravodlivosti, vyšších dôchodkoch či podpore zdravotníctva, školstva či kultúry, ktoré zostali nenaplnené. Medzi esejami Silvester Lavrík čitateľovi v zamysleniach vysielaných v slovenskom rozhlase prezrádza prečo píše. Prečo odkrýva škaredé javy v našej minulosti a ich prežívania do súčasnosti. Verí, že pomenúvaním stále silného sklonu ľudí na Slovensku vzývať autoritárskych vodcov od Tisa cez Mečiara, Fica až k Putinovi nastavuje krivé zrkadlo, ktoré môže byť cestou k náprave spoločnosti.Texty sú doplnené unikátnymi metabilbordmi Pavla Demeša, diplomata a intelektuála, ktorý dlhé roky dokazuje, že mu na stave našej historickej pamäte záleží. To, čo on pre naše spoločenské vedomie podniká so svojím fotoaparátom vo voľných chvíľach už dve desaťročia, svedčí nielen o úsilí nepodľahnúť demagógii bezobsažnej politiky, ale jeho fotografie kombinácií politických a komerčných bilbordov či dopravných značení majú v sebe aj skrytý pôvab nechceného, silu paradoxu a sýty a inteligentný humor.Kniha je venovaná každému, kto nad Slovenskom nezlomil palicu, ani ju nezobral do ruky, aby ju roztancoval na chrbtoch protagonistov esejí a fotografií, hoci by si to stokrát zaslúžili.

Historický román inšpirovaný láskou v neláskavých časoch a príbehmi ľudí, ktorí ich museli žiť.Rozprávačkou príbehu bohatého na dobové reálie a smiech cez slzy je Icíkova Anička, vystrkovská hviezdička. Ani nie Židovka, len Icíkova, teda dcéra bánovského komunistu, čo sa kamarátil s krivonosými. Spomína na skvelo naplánovanú slovenskú budúcnosť, ktorej sa nikdy nedostalo tej výsady, aby sa stala aspoň obstojnou minulosťou. Rozpráva o tom, ako slovenský prezident a bánovský farár Jozef Tiso chodieval každú nedeľu na šachovú partiu, medenú tortu a kus reči do lekárnikovej váženej rodiny, aby tam odolával invektívam domáceho pána a šarmu domácej panej, ktorá pod jeho vplyvom prestúpila od luteránov ku katolíkom. Dozvedáme sa, ako precenil seba a podcenil Slovákov. Prvý slovenský prezident zlyhal ako politik, kňaz a človek, hovorí jedna z postáv príbehu, ktorá tak, ako mnohé ďalšie, má predobraz v žijúcom človeku. Našou najväčšou traumou je, že si to nevládzeme priznať, dodáva jeho autor. Nie nahlas, pred svetom. Doma, v tichu sme doňho ešte stále zaľúbení nešťastnou láskou, ktorá nemá šancu byť opätovaná. A to je zase naše jediné šťastie. Keď jej podľahneme, bude to to isté ako objatie smrti, dozvedáme sa z tohto románu o láske a neláske vlasti k svojim ľuďom a o zradných miestach v kolektívnej pamäti. Román sa opiera o tri zdroje – historickú faktografiu, ústne podanie a autorskú fikciu.

Životný príbeh poslednej k. & k. barónky Margity Czóbelovej. Číta: Peter Himič, Marta Sládečková, Sarah Arató, Miro Noga, Milo Kráľ, Lucia Hurajová, Silvester Lavrík Celkový čas: 15 hodín 14 minút Maľoval ju Nándor Katona a kreslil Elemér Köszeghy. Ona sama maľovala a videla maľovať mystického impresionistu Ladislava Mednyánszkeho. Pre londýnske vydavateľstvá ilustrovala detektívky a dobrodružné romány. V päťdesiatych rokoch tvorila angažované plagáty oslavujúce vyslanie sovietskeho Sputnika do vesmíru.Strážky, Budapešť, Viedeň, Londýn… a opäť Strážky pod Tatrami. Renesančný kaštieľ obklopený parkom, cez ktorý preteká rieka Poprad. Plávala v nej aj v zime, maľovala, lyžovala, jazdila na koni. Nepochopená dobou, sama ju stroho komentujúc v nespočetných denníkových záznamoch. Akurátnym slovom, písmom drobným ako mrznúci dážď. Popritom zachraňovala rodný kaštieľ, päťstoročnú knižnicu s tisíckami cenných zväzkov a obrazy Ladislava Mednyánszkeho i portréty spišských a oravských županov. Po rozpade Rakúsko-Uhorska prvý raz, po boľševickom znárodňovaní v roku 1948 zďaleka nie posledný raz. Všetky obrazy, knihy a rodinné písomnosti sa jej podarilo uchovať len vďaka vlastnej vynaliezavosti a svojráznemu šarmu. Dokázala to napriek tomu, že ľudí s takýmto osudom je okolie náchylné považovať za čudákov, ak nie rovno bláznov.Vojny, rozpady impérií, revolúcie a totalitné režimy dvadsiateho storočia zobrali Margite Czóbelovej temer všetko, vrátane budúcnosti. No hrdosť, pamäť a humor si vziať nedala. Lásku, predovšetkým ku koňom a k rodnému kraju, takisto nie. Bola schopná ľúbiť a veriť aj v časoch, keď milovať nebolo koho.Nepredpojaté a pozorné čítanie doby a príbehu poslednej k. & k. barónky nám môže pomôcť chápať a predvídať nebezpečné tendencie dneška. V jednotlivcoch, národoch aj ideológiách.Barónka Margita Czóbelová (1891 – 1972), neter maliara Ladislava Mednyánszkeho, prežila väčšinu svojho života pod Tatrami. Spolu so sestrou Mariannou študovala v školskom roku 1915 – 1916 na Akadémii výtvarných umení v Budapešti. V rokoch 1916 a 1922 Margita vystavovala na Národnom salóne v Budapešti. Začala tvoriť nielen ako maliarka, ale i ilustrátorka, predovšetkým pre anglické vydavateľstvá.Jej kariéru prerušila situácia po prvej svetovej vojne. Počas vojny sa stratil jej brat István. Strýko Ladislav Mednyánszky umrel v roku 1919. Sestra Marianna zomrela mladá v roku 1929. Margita doopatrovala rodičov – otec spisovateľ, filozof a ekonóm István Czóbel zomrel v roku 1932, mama Margita (Miri) Czóbelová, rod. Mednyánszka, o päť rokov neskôr.Počas druhej svetovej vojny zostala Margita Czóbelová osamotená. V prostredí plnom protirečení a represálií to nemala ľahké. Zvodom doby ani revanšistickým náladám však nepodľahla. Po politických zmenách v roku 1948 prišla o rodinný majetok a pozemky. Šport, jazda na koni a mnoho ďalších aktivít udržiavali drobnú Margitu Czóbelovú v psychickej aj fyzickej kondícii.Izolovanosť barónky v prostredí Strážok ovplyvnila i jej výtvarnú tvorbu. V období medzi svetovými vojnami sa venovala hlavne ilustráciám (rozprávky Hansa Christiana Andersena, prózy Cecilie Tormayovej). Tvorila farebne svieže kompozície z parku v kaštieli, krajinomaľby inšpirované Mednyánszkeho dielami. Portrétovala členov a členky rodiny. Významnú časť jej prác predstavujú autoportréty. Podobne ako Ladislav Mednyánszky aj ona tvorila na maliarske plátno i na papier. Takisto často maľovala na obe strany. Po druhej svetovej vojne sa medzi jej témami objavujú aj menej obvyklé, či očakávané námety z modernizujúcich sa Tatier i zo socialistického sveta. Niektoré z nich vznikli na objednávku ako podklady pre plagáty k výročiu boľševickej revolúcie v Rusku (VOSR).Dôležitou črtou jej života bola krotká, no nezdolateľná viera v silu zdravého rozumu a sústavné konanie dobra. Prejavovalo sa aj v tom, že hoci vlastných potomkov nemala, temer do posledných dní bola ochotná do základov výtvarnej tvorby, cudzích jazykov a bontónu zasväcovať deti proletárov, ktorých jej úrady a náhody poslali do cesty.Nahrávka vznikla podľa knihy SIlvestra Lavríka: "Posledná k&k barónka” vydanej vo Vydavateľstve Dixit, s.r.o v roku 2019 / čítajú: Peter Himič / Marta Sládečková / Sarah Arató / Miro Noga Milo Kráľ / Lucia Hurajová / Silvester Lavrík / réžia: Mikuláš Krišpín a Peter Iždinskí / hudba: Martin Husovský / zvuk, postprodukcia & mastering: Martin Chrastina / producent: ižďo peter iždinský / grafický design: Martin Janoško / adaptácia obalu audioknihy: Ján Kukučka / audioknihu vydalo 582 s.r.o. v roku 2023. / Nahrávanie audioknihy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Ďakujeme.

Číta: Zuzana Porubjaková Celkový čas: 11 hodín 55 minút Historický román inšpirovaný láskou v neláskavých časoch a príbehmi ľudí, ktorí ich museli žiť.Rozprávačkou príbehu bohatého na dobové reálie a smiech cez slzy je Icíkova Anička, vystrkovská hviezdička. Ani nie Židovka, len Icíkova, teda dcéra bánovského komunistu, čo sa kamarátil s krivonosými. Spomína na skvelo naplánovanú slovenskú budúcnosť, ktorej sa nikdy nedostalo tej výsady, aby sa stala aspoň obstojnou minulosťou. Rozpráva o tom, ako slovenský prezident a bánovský farár Jozef Tiso chodieval každú nedeľu na šachovú partiu, medenú tortu a kus reči do lekárnikovej váženej rodiny, aby tam odolával invektívam domáceho pána a šarmu domácej panej, ktorá pod jeho vplyvom prestúpila od luteránov ku katolíkom. Dozvedáme sa, ako precenil seba a podcenil Slovákov.Prvý slovenský prezident zlyhal ako politik, kňaz a človek, hovorí jedna z postáv príbehu, ktorá tak, ako mnohé ďalšie, má predobraz v žijúcom človeku. Našou najväčšou traumou je, že si to nevládzeme priznať, dodáva jeho autor. Nie nahlas, pred svetom. Doma, v tichu sme doňho ešte stále zaľúbení nešťastnou láskou, ktorá nemá šancu byť opätovaná. A to je zase naše jediné šťastie. Keď jej podľahneme, bude to to isté ako objatie smrti, dozvedáme sa z tohto románu o láske a neláske vlasti k svojim ľuďom a o zradných miestach v kolektívnej pamäti. Román sa opiera o tri zdroje – historickú faktografiu, ústne podanie a autorskú fikciu.Nahrávanie audioknihy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Ďakujeme.nahrávka vznikla podľa knihy Silvestra Lavríka: Nedeľné šachy s Tisom vydanej vo Vydavateľstve Dixit, s.r.o v roku 2016 | číta: Zuzana Porubjaková | réžia: Mikuláš Krišpín Iždinský, 582 | pomocná réžia a hudobná dramaturgaia: ižďo peter iždinský, 582 | hudba: Martin Husovský | zvuk, postprodukcia & mastering: Martin Chrastina, 582 | producent: ižďo peter iždinský, 582 | grafický design: Martin Janoško | adaptácia obalu audioknihy: Ján Kukučka | audioknihu vydalo 582 s.r.o. v roku 2022

Číta: Dušan Jamrich, Ivo Gogál, Peter Krajčovič, Judita Hansman, Robert Roth, Ľudmila Mandžárová, Táňa Pauhofová, Dano Dangl, Milan Bahúl, Marek Majeský, Zuzana Fialová, Tomáš Maštalír, Dominika Zeleníková, Boris Farkaš, Ivan Krúpa, Daniela Mackovičová Celkový čas: 16 hodín 19 minút Milan Lasica vo vašej obývačke, Dušan Jamrich vo vašom aute.Robo Roth na vašej chate, Táňa Pauhofová s vami pri rannom behu. Divadelné predstavenie u vás doma. Slovensko NOIR je multižánrové dielo, ktoré spojilo 17 popredných slovenských autorov, 17 hercov, režisérov, muzikantov a talentovanú akademickú maliarku. Spoločne prinášajú výpoveď o nás a o Slovensku v aktuálnych časoch.Slovensko NOIR je výnimočný multižánrový projekt. Od bežných audiokníh sa odlišuje najmä tým, že spája štyri druhy umenia. Literatúru, herectvo, hudbu a výtvarné umenie. Príbehy boli narozprávané najlepšími hlasmi slovenskej umeleckej scény. Viac ako 16 hodín kvalitných príbehov, ktoré nahovorilo 17 najlepších hlasov slovenskej umeleckej scény. Ide o vôbec prvú stereo audioknihu na Slovensku.„My naozaj chceme, aby to tí ľudia hrali. Zvyčajne sa kniha nahráva trochu plochejším hlasom, ale my chceme, aby to hrali. A čo je pre herca úžasnejšie, ako keď mu povie režisér „môžeš hrať“. No nič! Naša audiokniha je o tom, že herci si naopak s veľkou radosťou idú svoje postavy a konečný výsledok je potom veľmi príjemný. Vzniklo z toho také malé divadelné predstavenie. Monodrámy.“ hovorí Judita Hansman.Audiokniha bola nahrávaná divadelno-filmovým štýlom, a tak v Slovensko NOIR nemohla chýbať ani postava narátora, teda rozprávača príbehov. Tejto role sa úspešne zhostil Robo Roth, ktorý vás svojím hlbokým hlasom prevedie z príbehu do príbehu.Hudba: Hudba sprevádza každé jedno slovo v audioknihe. O väčšinu skladieb, tak ako aj o podmazy, sa postarala kapela Sanity. Tú tvorí spoluautor projektu, basgitarista a producent František Lintner, multiinštrumentalista Majo Fero, ktorý je zároveň zvukárom a producentom audionahrávky Slovensko NOIR, a gistarista Dušan Homér. Na skladbách pracovalo ďalších 15 hudobných hostí, vrátane Márie Kmeťkovej a Andrey Bučko, ktorá takisto zložila jednu skladbu. Skutočne originálne hudobné teleso doplnil režisér a hudobník Ivan Blahút.„V Prešporskom divadle od začiatku pracujeme s Ivanom Blahútom. Je to režisér, ktorý ako jeden z mála pracuje s hercom. Komunikuje, pracuje, hľadá, vymýšľa. Je takisto veľmi zdatný hudobník, ktorého vždy lákala fúzia rôznych žánrov. Takže, čo sa týka hudby na našej audioknihe, pôjde o prerobené ľudovky. Ale nie tak, že ide o klasickú ľudovku, kde občas zaznie jazzový tón. Nie, nie. Hovoríme o kompletne prerobených piesňach do jazzu alebo do samby, alebo do rôznych štýlov, ktoré sú nesmierne pútavé.“Noir znamená v umení čierno-biely. Vyhranený, jasný pohľad na situácie, v ktorých žijeme, na príbeh. Ale noir je aj temnota, aj modrina, sinka a dokonca znamená aj stred terča. Divadlo, literatúra, výtvarné umenie, hudba, umenie ako také je, aj keď to mnohí ľudia stále nevidia, náš najlepší priateľ. Pretože iba najlepší priateľ má odvahu upozorniť nás na naše chyby a prešľapy. Umenie triafa priamo do srdca.Zoznam autorov a poviedok: 1. Ivan Kučera - Votrelcovňa - číta Daniela Mackovičová (Šencová) 2. Arpád Soltész - Som Števko - číta Ivan Krúpa 3. Juraj Thal - Vražda v kúpeľnej ulici - číta Boris Farkaš 4. František Kozmon - Petržalka 851 01 - číta Dominika Zeleníková (Morávková) 5. Juraj Červenák - Mátohy na Krížnej - číta Tomáš Maštalír 6. Silvester Lavrík - Zakochany - číta Zuzana Fialová 7. Márius Kopcsay - Halucinácia - číta Marek Majeský 8. Sor Ch.Verrin - Popoludnie na Zlatých pieskoch - číta Milan Bahúl 9. Jakub Nvota - Cesta do Žiliny - číta Dano Dangl 10. Milan Lasica - Čo sa nehodí, škrtnite - číta Dušan Jamrich 11. Nikita Slovák - Neviditeľný - číta Táňa Pauhofová12. Zuzana Szatmáry - Ako náletové dreviny / Sargasové more - číta Ľudmila Mandžárová 13. Pavel Vilikovský - Pes na ceste (úryvok) - číta Robo Roth 14. Veronika Šikulová - Pod skalu ryba, pod skalu zaba (podtitul Cigánska symfónia) - číta Judita Hansman 15. Hylla Kluth - Rovnováha - číta Peter Krajčovič 16. Pišta Vandal Chrappa - Jazero - číta Ivo Gogál 17. Ľubomír Feldek - básne - číta Dušan JamrichZoznam skladieb: 1. Noir 2. Hoja, milý hoja 3. Ej, padá, padá rosička 4. Sedemdesiat sukien mala 5. Páslo dievča pávy 6. Teče voda teče 7. Bella Ciao 8. Pohreb 9. Sen 10. Libertango 11. Výzva 12. Buď žijem, alebo nežijem 13. Čierne oči 14. Kohútik jarabý 15. Kopala studienku 16. Zbohom ostávajte 17. Odchádzanie