Stanislav Beliš

Milé deti, nebudú to len sladké medové uspávanky, lebo život nie je len sladký, je všelijaký. Raz dobrý, inokedy nie. Raz je zamračený, inokedy slnečný. Aj tie moje rozprávky pre vás sú podobné. Od veľa medu by vás len brušká boleli, a preto budú tieto rozprávky veselé aj smutné, krátke aj dlhšie, ale hlavné je to, že patria len vám.Ešte vám prezradím jednu vec. Keď som vykročil z kuchyne so slovami: „Bol raz... “ nikdy som nevedel, ako budem pokračovať. Ale keď už bola prvá veta na svete, hovoril som ďalej a ďalej, až z toho vznikla rozprávka. No niekedy som sa tak zamotal a poplietol (a takých prípadov nebolo málo), že som radšej ukončil slovami: „Zajtra bude druhá časť. Je to rozprávka na pokračovanie. Ale bol som rád, keď som na druhý deň predsa len mohol začať úplne odznova.