Zacharias Heyes

Čo je domov? Kde sa nachádza? Väčšina z nás by zrejme na tieto otázky odpovedala, že domov je miesto, kde sme spolu s rodinou, kam si pozývame priateľov a trávime s nimi čas. Domov môže znamenať i pokoj, keď sa po dlhom namáhavom dni konečne doma usadíme, snažíme sa oddychovať, utriediť si myšlienky, jednoducho - celkom spočinúť v sebe.Aj Ježiš dostal podobnú otázku, keď sa ho jeden z učeníkov opýtal: „Kde bývaš?“ A Ježiš prekvapujúco odpovedá: „Poďte a uvidíte!“ Neukazuje však svojim priateľom žiaden reprezentatívny dom, manželku ani rodinu. Neskôr učeníci pochopili, že Ježišovým domovom je Boh, ktorého videl všade: v ľuďoch okolo, v prírode i v osamelej modlitbe. Ježiš bol doma sám v sebe - v láskyplnom vzťahu s Bohom.Aj my sme pozvaní usadiť sa v takomto vzťahu s Bohom a nájsť v sebe pokoj, bezpečie a domov. Inšpiráciou v tomto smere môžu pre nás byť praktické cvičenia a rady v knihe Byť doma sám v sebe, ktorej autorom je benediktínsky mních Zacharias Heyes.

Ticho je vzácne, preto by sme si ho mali chrániť. Prečo je také vzácne? Pretože v tichu možno nájsť Boha, a to je to najdôležitejšie. Dnes sme však vystavení hluku prostredníctvom veľkého množstva impulzov či už je to televízia, rôzne reklamy, vrava a hudba v pozadí našich činností, a stíšiť sa popri tom všetkom býva veľmi náročné.O hľadaní ticha píše benediktínsky mních Zacharias Heyes, ktorý napriek životu v kláštore mal tiež problém nájsť pokoj. Kniha je zhrnutím Heyesových myšlienok o tom, kde nájsť vytúžené ticho a ako si ho udržať. Obohatením preňho boli spisy svätého Benedikta z Nursie, zakladateľa rádu benediktínov, ktoré určite na ceste do vlastného vnútra pomôžu každému, kto úprimne túži nájsť Boha.

Byť doma.Tu sa môžem vyzuť, odložiť všetky pracovné povinnosti, byť taký, aký skutočne som. Nechám sa občerstviť trochou pokoja, slobody, lásky. Po tomto túži každý človek. Mnohí sa však necítia doma, ani keď sú doma.Čo je to vlastne domov? Prečo ho potrebujeme? A čo presne znamená „byť doma“? Zacharias Heyes poukazuje na spôsoby, ako môže človek, vystavený zmenám dnešných čias, nájsť svoj domov – v sebe a v Bohu. Čitateľovi dáva podnety a pozýva ho, aby každý deň pomocou praktických cvičení preberal zodpovednosť za svoju dušu a staral sa o ňu.Zacharias Heyes je mníchom benediktínskeho opátstva v Münsterschwarzachu. Rodák z Porýnia sa rozhodol vstúpiť do kláštora po púti z Taize do Santiaga de Compostela. Podľa benediktínskeho princípu „modli sa a pracuj“ otec Zacharias popri písaní kníh pracuje v dielni a vedie kurzy remesla s duchovným sprevádzaním.

Každý zná cedule, které hlásají: tady staví autobus. Už i děti vědí, že zde mohou nastoupit a autobus je doveze do cíle, kam se chtějí dostat, přestože musí urazit kus cesty. Člověk nastoupí a s důvěrou se nechá odvézt. Právě takovými zastávkami na naší životní cestě mají být rituály. Vyzvednou nás na místě, na kterém stojíme. Takové, jací jsme, v náladě a rozpoložení, jež odpovídají tomu, co právě prožíváme. V každém okamžiku života můžeme do rituálu vstoupit. Všechny pak mají společný cíl: dovést nás k sobě samým. V této knížce P. Zacharias vysvětluje smysl a prospěšnost rituálů a nabízí praktické návody, které můžeme snadno začlenit do všedního života. Povzbuzuje nás, abychom si vytvořili vlastní rituály a obohatili tak svůj život o nový rozměr.