Misionárka ruženca: Svätá Terézia z Kalkaty

Svätá Terézia z Kalkaty sa narodila v Albánsku a vo veku 18 rokov vstúpila k loretským sestrám. Počas života v Indii sa stala svedkom extrémnej chudoby mnohých ľudí, a to ju inšpirovalo k založeniu nového rehoľného spoločenstva, Kongregácie misionárok lásky. Zistite viac o jej láske k Panne Márii a modlitbe ruženca v úryvku z novej knihy 26 apoštolov ruženca.

Najväčšou túžbou dnes už svätej Terézie bolo uhasiť Ježišov smäd v núdznych, opustených a najchudobnejších z chudobných na celom svete. Známa ako Matka Tereza s láskou zakladala sirotince a domovy po celom svete, ktoré spravujú jej Misionárky lásky. V roku 1979 jej bola udelená Nobelova cena za mier.

Svätá Terézia, žena hlbokej modlitby, žila intenzívnou eucharistickou spiritualitou. Po jej smrti vyšlo najavo, že väčšinu svojho života prežívala v duchovnej vyprahnutosti, zakúšala dlhoročné obdobie absencie akejkoľvek duchovnej útechy a temné noci duše. Napriek tomu počas celej svojej mučivej suchoty v duchovnom živote zostala radostná a vytrvalá v službe Ježišovi v chudobných. Jej svedectvo dôvery a nezištnej služby Bohu a blížnemu bolo mimoriadne inšpirujúce. Mnohí pápeži ju mali vo veľkej láske, najmä svätý Ján Pavol II.

Mariánska zbožnosť

Svätá Terézia ako mladé dievča každoročne putovala so svojou matkou do horskej svätyne Panny Márie z Čiernej Hory. Každoročná púť hlboko zapôsobila na jej mladé srdce; neskôr potvrdila, že tieto návštevy mariánskeho chrámu jej pomohli odpovedať na jej rehoľné povolanie. Svätá Terézia rada navštevovala mariánske svätyne počas celého svojho života. Osobitne milovala Guadalupe a Pannu Máriu Fatimskú a vrúcne sa modlila za obrátenie Ruska, ako o to žiadala Panna Mária vo Fatime.

Svätá Terézia mala obrovskú úctu k Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, ako aj k Zázračnej medaile. Všade, kam prišla, rozdávala tieto medaily tým, ktorí sa zúčastňovali na jej podujatiach. Aby mohla túto prax uskutočňovať, žiadala ľudí, aby získali veľké množstvo Zázračných medailí a odovzdali jej ich vo vreciach, aby ich počas svojich misijných ciest mohla rozdávať. Jednou z jej obľúbených modlitieb k Panne Márii bola modlitba Memorare. Matka Tereza bola známa tým, že v ťažkých chvíľach všetko nechala tak a požiadala ostatných, aby sa ju modlili spolu s ňou. Jej zvyk modliť sa v ťažkej situácii deväťkrát za sebou Memorare o okamžitú pomoc z neba sa stal známym ako „expresná novéna“. Matka Tereza mala bezhraničnú dôveru v Pannu Máriu a snažila sa napodobňovať jej čnosti, najmä jej tiché a nezištné utrpenie.

Apoštolka ruženca

Terézia ako mladé dievča okrem svojho každoročného putovania do mariánskej svätyne patrila aj do mariánskej sodality v miestnej farnosti. Toto spoločenstvo jej vštepilo celoživotnú lásku k ružencu. Ruženec sa stal jej obľúbenou mariánskou pobožnosťou. Predtým ako založila Kongregáciu misionárok lásky, prehovorila k nej Panna Mária a poverila ju, aby učila ruženec malé deti a chudobných. Tak ako to robila so Zázračnou medailou, takmer vždy mala v ruke ruženec a modlila sa ho v rôznych časoch dňa. Držanie ruženca považovala za držanie Máriinej ruky. Bol jej stálym spoločníkom a dodával jej silu počas rokov duchovnej vyprahnutosti a vnútorného utrpenia.

Svätá Terézia bola skutočnou zástankyňou ruženca a vyžadovala od sestier vo všetkých domoch Misionárok lásky na celom svete, aby sa ho modlili spoločne každý deň. Pozorovať Misionárky lásky, modliace sa ruženec vo svojich kaplnkách, je mimoriadne povzbudzujúci zážitok, najmä preto, že sa ho modlia s veľkou oddanosťou a bez kľačadiel. Svätá Terézia mala z dlhoročného kľačania pri modlitbe na tvrdej podlahe veľmi zničené nohy a pokrútené prsty na nohách. Vo svojej horlivosti za ruženec vyhlásila, že chce v Rusku otvoriť 15 kláštorov na počesť 15 tajomstiev ruženca. (Bolo to ešte pred tým, ako svätý Ján Pavol II. zaviedol tajomstvá svetla.) Prozreteľne nakoniec otvorila v Rusku 20 kláštorov, hoci netušila, že svätý Ján Pavol II. päť rokov po jej smrti pridá k ružencu ďalších päť tajomstiev.

Raz, keď kráčala po letisku v krajine sužovanej vojnou, všetkých v rade sa pýtali, či majú pri sebe nejaké zbrane. Na prekvapenie všetkých Matka Tereza vyhlásila, že má zbraň. Opatrne otvorila svoju zvráskavenú ruku a všetkým odhalila svoju zbraň: ruženec.

Bola veľkou obdivovateľkou úsilia otca Patricka Peytona o šírenie rodinného ruženca a niekoľkokrát sa zúčastnila na jeho podujatiach, aby mu vyjadrila svoju podporu. Keď v roku 1997 zomrela, jej telo bolo uložené do rakvy s ružencom a veľkou Zázračnou medailou v rukách.

Úryvok pochádza z knihy 26 apoštolov ruženca, ktorú si môžete zakúpiť na Zachej.sk.

Foto: franciscanmedia.org