Zjavenia mystičiek o narodení Panny Márie

Katolícka cirkev slávi narodenie Panny Márie ako dieťaťa svätých Joachima a Anny dňa 8. septembra, teda deväť mesiacov po oslave Nepoškvrneného počatia Panny Márie (dňa 8. decembra).

Prvú správu o narodení Panny Márie podáva apokryf z 2. storočia, tzv. Jakubovo protoevanjelium. Z neho vieme aj mená jej rodičov: Joachim a Anna. V Jakubovom protoevanjeliu sa píše, že sa narodila v Jeruzaleme. Podľa tradície to bolo na tom mieste, kde medzi rokom 400 a 600 stála bazilika k úcte Panny Márie pri Betetskom rybníku. Po roku 603 patriarcha Sofrónius tvrdí, že toto miesto je rodným domom Panny Márie. Túto tradíciu potvrdila aj archeológia. Sviatok Narodenia Panny Márie vznikol pravdepodobne z posviacky tohto chrámu v Jeruzaleme.

Prvým svedkom sviatku je svätý Roman, slávny básnik, rodom z Bejrútu v Sýrii, ktorý za čias Anastázia I. (491 – 518) bol diakonom v Carihrade v Kostole Panny Márie Blanchemskej. Roman zložil oslavnú báseň pre sviatok 8. septembra na Narodenie Panny Márie. Romanova báseň predpokladá už jestvujúci ľudový sviatok.

V Ríme sviatok spomína pápež Sergius I. (687 – 701) ako jeden zo štyroch mariánskych sviatkov, ktoré sa v Ríme slávia. Z Ríma sa rozšíril na celú Cirkev. Pápež Inocent IV. (1243 – 1254) dal sviatku aj oktávu, ktorá sa slávila až do roku 1955. V novom liturgickom kalendári sviatok ostáva a je veľmi obľúbený medzi kresťanským ľudom.

Cirkev zvyčajne slávi deň smrti svätých ako deň ich „narodenia pre nebo“. No v prípade Panny Márie sa slávi aj jej telesné narodenie, veď prišla na svet čistá, bez poškvrny dedičného hriechu. Okrem nej sa v Cirkvi slávi aj Narodenie Jána Krstiteľa, lebo sa narodil už očistený v lone matky pri Máriinej návšteve u Alžbety.

Liturgia dáva narodenie Panny Márie do súvisu so svetlom: Kristus je slnko spravodlivosti, Mária je zornica, ranná hviezda, ktorá zvestuje východ slnka. „Tvoje narodenie, Panna, Božia Rodička, zvestovalo radosť celému svetu, lebo z teba vyšlo slnko spravodlivosti, Kristus, náš Boh“ (Ant. na Benedictus). Kardinál bl. Ildefonz Schuster hodnotí význam sviatku takto: „Ako bola vzatá Eva z boku Adama, celá žiariaca životom a nevinnosťou, tak aj Mária jasná a nepoškvrnená vyšla zo srdca večného Slova, ktoré mocou Ducha Svätého chcelo vyformovať jej telo aj dušu, čo mali raz slúžiť za svätostánok a oltár.“

Mária je nádej celého sveta a zornica spásy. Okolnosti detstva a raného života Panny Márie nie sú priamo zaznamenané v Biblii, čo-to sa však môžeme dozvedieť zo zjavení, ktoré sa dostali ctihodnej Márii od Ježiša z Agredy a svätej Brigite Švédskej.

Ctihodná Mária od Ježiša z Agredy, vlastným menom María Coronel y de Arana, bola španielska františkánska mníška a mystička, ktorej najznámejšie dielo Mystické mesto Božie si získalo pozornosť mnohých biskupov, pápežov i univerzít a od svojho vzniku v 17. storočí sa až doteraz teší veľkej obľube u ľudí.

Mária sa narodila 2. 4. 1602 v španielskej Sorii. Vo veku 17 rokov vstúpila spolu s matkou a sestrou do františkánskeho Kláštora Nepoškvrneného počatia v Agrede. V 25 rokoch sa stala predstavenou celého konventu. Napriek tomu, že ju vyhľadávalo veľa ľudí, bola veľmi pokorná. Jej otec a dvaja bratia sa napokon tiež stali františkánmi.

Mária bola počas svojho života obdarená mnohými víziami. Mala aj dar bilokácie (schopnosť byť na dvoch miestach naraz). Od roku 1643 bola tajnou radkyňou kráľa Filipa IV., ktorý s ňou neváhal riešiť duchovné, osobné i obchodné záležitosti. Zomrela na Turice v roku 1665. Zanechala po sebe veľa písomností, ktoré boli neskôr zverejnené. Pri otvorení jej truhly v roku 1849 (po 184 rokoch) našli jej telo neporušené a prúdila z neho nebeská vôňa.

Španielska mystička zaznamenala vo svojom prvom spise Mystické Mesto Božie I – Počatie tieto slová: „Pre svet nadišiel nesmierne milostiplný a radostný deň, v ktorom mala svätá Anna porodiť, deň, keď malo na svet zavítať dieťa, ktoré bolo posvätené, určené a vychovávané, aby sa stalo Matkou Boha. Ten požehnaný deň bol 8. september, práve deväť mesiacov od počatia nesmierne svätej duše našej Kráľovnej a Panej.

Annu Pán pripravil vnútorným osvietením, keď jej dal rozpoznať jej čas. Naplnená radosťou Ducha Svätého počula Boží hlas a padla na tvár, aby volala k Pánovi a prosila ho o milosť a ochranu. Potom vo svojom lone pocítila pohyby, ktoré sú obvyklé pri pôrode. Jej šťastné dieťa však v rovnakej chvíli upadlo z Božej moci a prozreteľnosti do nesmierne vznešeného vytrženia, v ktorom tiež prišlo na svet. Mária nevnímala zmyslami svoje narodenie tak, ako by ho pri svojom plnom používaní rozumu vnímala, keby zostala v prirodzenom stave. Najvyšší ju totiž uviedol do stavu extázy, v ktorom bola povznesená nad zmyslové prežívanie tohto prirodzeného procesu.

Mária sa narodila čistá, bez chyby, krásna a plná milosti, čím sa malo vyjaviť, že do sveta vstúpila oslobodená od zákona viny a mzdy hriechu. (…) O polnoci vzišla oná vznešená Zornička, aby odteraz oddeľovala noc a temnotu starého zákona od nadchádzajúceho dňa milosti. Najnežnejšie dieťa zavinula jeho matka do plienok, uložila a opatrila ho tak, ako je zvykom u detí, kým ono bolo duchom ponorené v Božstve. Ako o dieťa sa starali o tú, ktorá svojou múdrosťou prevyšovala všetkých ľudí i samotných anjelov. Svätá matka Anna nepripustila, aby sa svätého dieťaťa ujali cudzie ruky, sama ho zabaľovala do plienok, v čom jej nebránili ani následky pôrodu, lebo bola oslobodená od všetkých ťažkostí a útrap, ktorým sú v tejto situácii bežne vystavené matky.“

Svätá Brigita s prívlastkom Švédska sa narodila v 14. storočí do nábožnej a vzdelanej rodiny. Už ako desaťročná veľmi silne prežívala utrpenie Pána Ježiša. Neskôr mávala aj mystické vízie. Vo veku 16 rokov sa vydala za Ulfa Gudmarssona, bohabojného člena kráľovskej rady. Narodilo sa im osem detí. Ich najmladšia dcéra je známa ako svätá Katarína Švédska. Po smrti svojho manžela sa Brigita Švédska druhýkrát nevydala a rozhodla sa žiť jedine pre Boha. Obrovská dôvera, oddanosť Bohu a túžba po večnosti ju čoraz častejšie viedli na kolená, k modlitbe a meditácii. Práve postoj pokory a bezhraničnej úprimnej lásky ku Kristovi sa stali základom pre mystické zážitky a zjavenia, ktoré prežívala. Jej vízie o narodení, živote a umučení Krista, živote Panny Márie či osobnom súde, v ktorých sa výrazne odráža jej hlboká oddanosť a dôvera Bohu, výrazne ovplyvnili celú Cirkev.

Svojím životom a službou sa stala vzorom nielen hlbokého a vrúcneho vzťahu k Bohu, ale aj vernej manželky a milujúcej matky. V roku 1999 ju pápež Ján Pavol II. menoval za patrónku Európy a pri tejto príležitosti o nej povedal: „Z Brigity vyžaruje prorocká sila. S určitou otvorenosťou hovorí ku kniežatám a pápežom. V záujme mravnej obrody kresťanstva a duchovenstva nešetrí prísnymi napomenutiami.“

V Zjaveniach svätej Brigity Švédskej sa dočítame priame slová Panne Márii, ktorými sa svätici prihovorila: „Keď som sa narodila, zlým duchom to nezostalo skryté, ale, obrazne povedané, mysleli si toto: ‚Narodila sa nejaká panna. Čo teda urobíme? Je totiž zrejmé, že sa v nej odohrá niečo zázračné. Ak na ňu hodíme všetky siete našej zloby, roztrhá ich ako kúdeľ. Ak budeme pokúšať jej srdce, nič nezmôžeme, pretože ho chráni mocná posádka. Nie je na nej jediné miesto, kde by ju mohla zasiahnuť kopija. Máme sa teda čo obávať, že jej čistota bude našou trýzňou. Jej spanilosť rozdrví všetku našu silu; jej vernosť nás položí pod jej nohy.‘ Boží priatelia, ktorí boli dlho v stave očakávania, však z Božieho vnuknutia povedali: ‚Prečo naďalej smútime? Mali by sme sa, naopak, radovať, pretože sa zrodilo svetlo, ktoré rozptýli našu temnotu a naplní našu túžbu.‘

Aj Boží anjeli sa radovali, hoci ich radosť vždy pramenila z videnia Boha a hovorili: ‚Na zemi sa zrodilo niečo žiaduce, čo Boh obzvlášť miluje a prostredníctvom čoho sa obnoví pokoj na nebi i na zemi a vynahradia sa naše porážky.‘

Vskutku, dcéra moja, uisťujem ťa, že moje narodenie bolo začiatkom skutočnej radosti; pretože vyklíčil výhonok, ktorý zo seba vydal ten kvet, po ktorom túžili králi a proroci. A keď som dosiahla vek, v ktorom som začala poznávať svojho Stvoriteľa, s nevýslovnou láskou som sa k nemu obrátila a celým svojím srdcom som po ňom zatúžila. Uchránila ma zázračná milosť, takže ani vo svojom útlom veku som neprivolila hriechu. Stalo sa tak vďaka Božej láske a starostlivosti mojich rodičov, dobrej výchove, zachovávaniu dobra a horlivosti v poznávaní Boha, ktorá sa vo mne uchovala.

Ja som tá, ktorá bola od večnosti pohrúžená do Božej lásky a v ktorej od detstva dokonale prebýval Duch Svätý. Je to ako s orechom, ktorý rastie nielen navonok, ale zväčšuje sa aj vo vnútri, takže jeho škrupinka je vždy plná a niet v nej priestor na to, aby do seba ešte niečo pojala. Podobne aj ja som bola od detstva naplnená Duchom Svätým a ako som rástla na tele i vo veku, Duch Svätý ma tak hojne napĺňal, že vo mne nenechal nijaké miesto pre hriech. A tak som nikdy nespáchala smrteľný ani všedný hriech, pretože som planula takou láskou k Bohu, že sa mi nepáčilo nič okrem dokonalej Božej vôle; moju dušu totiž spaľoval oheň Božej lásky a nadovšetko zvelebený Boh, ktorý ma svojou mocou stvoril a naplnil silou Ducha Svätého, ma miloval vrúcnou láskou.“

Masima