Je možné vyhnúť sa očistcu?

Skôr ako sa pozrieme na spôsoby, ako sa vyhnúť očistcu, musíme najprv zodpovedať otázku: je možné vyhnúť sa očistcu? Aby sa mu človek vyhol, musí mať tú čistotu, ktorá je hodna pozerať na Boha z tváre do tváre. A kto z nás nie je poškvrnený hriechom? Hoci človek zomiera s hlbokou ľútosťou, ktorá sa vzťahuje aj na tie najmenšie chyby, stále je tu otázka časných trestov za hriechy i potom, ako človek dosiahol odpustenie. Bez osobitného zjavenia nemožno vedieť, či bol dlh za trest dostatočne splatený. To všetko je nesporné, ale nedokazuje to nemožnosť splácať tu na zemi svoj dlh voči božskej spravodlivosti. Prísnym a dlhotrvajúcim pokáním môže človek dosiahnuť bohaté zadosťučinenie, ba dokonca pridať v rámci svojich možností do tej veľkej pokladnice – zadosťučinení nášho Spasiteľa, Panny Márie a svätých –, z ktorej Cirkev čerpá svoje odpustky. Zaiste, človek zomiera bez toho, aby videl svoju bilanciu: ale aké radostné prekvapenie je stretnúť sa s Kristovou rukou vystretou k nám s bezvýhradným „poď!“ Ak hovoríme o vyhnutí sa očistcu, nie je to len prelud či imaginácia. Je to štedrý a dokonale uskutočniteľný cieľ.

Mnohí považujú očistec za nevyhnutnú zastávku na ceste do raja. Ak by ste im oznámili svoju túžbu ísť priamo do neba, pohoršili by ste ich. Videli by v tom znak domýšľavosti a nebezpečenstvo pre cnosť pokory. Myslia si, že sami vyznievajú úplne pravdivo, keď hovoria: „Keby sa mi len podarilo prísť do očistca!“ Je však očistec jediným ideálom pre kresťanskú dušu? Je bezprostredné nebo privilégiom pre vyvolených? Je pochabou domýšľavosťou, keď v neho dúfame? Naopak, nie je táto prirodzená túžba duše nadprirodzene planúcou láskou k Bohu? Boh pripravil všetko tak, aby sme mohli prejsť zo zeme priamo do neba. Pravidlom v jeho pláne je náš bezprostredný vstup do neba – hneď po našej smrti. Práve očistec je výnimkou, pretože je vynálezom nekonečného Božieho milosrdenstva pre tých, ktorí sú oneskorení; ktorých počet, hoci môže prevyšovať počet tých presných, nemá vplyv na Boží plán. Preto nie je domýšľavosťou či nedostatkom pokory túžiť zosúladiť sa s Božím plánom a vyhnúť sa očistcu. Je to skôr želanie, ktoré ctí Krista.

Vo svätej Katolíckej cirkvi, Ježišovej neveste, nachádzame hojnosť prostriedkov, skrze ktoré sa môžeme vyhnúť očistcu. Tieto prostriedky rastú a znásobujú sa, takže máme ešte lepšiu príležitosť ako prví kresťania splácať naše dlhy. S postupom času a pôsobením Ducha Svätého Cirkev využívala v prospech svojich detí nekonečný poklad zásluh nášho Spasiteľa, ktorý jej bol zverený. Keď počiatočné bezstarostné nadšenie lásky s pribúdajúcimi storočiami chladlo, Cirkev spúšťala svoje ruky do tejto pokladnice čoraz hlbšie. Okrem toho treba mať na pamäti, že Božie kráľovstvo na zemi sa vyznačuje zákonom pokroku. Na začiatku bolo horčičným zrnkom: teraz je už veľkým stromom, ktorý bude postupom času vyháňať mnohé konáre. Naša doba oplýva prostriedkami spásy; rieka milosti sa rozvodnila: pramene Spasiteľa sú otvorené. Preto tí, ktorí sa nedostanú do neba inak ako cez trápenie očistca, môžu viniť len svoju vlastnú nedbanlivosť a lenivosť.

Tento úryvok pochádza z knihy Pravda o očistci, ktorú si môžete zakúpiť na Zachej.sk.