Kráčajme pokojne každý deň so svätým Jánom XXIII.

„Je mi dané konať dobro dvanásť hodí. Keby som si mal myslieť, že to mám konať celý život, pravdepodobne by mi to vzalo odvahu.“ Svätý Ján XXIII.

Taliani majú populárnu múdrosť, v ktorej sa hovorí: chi va piano, va sano, e va lontano. Doslovne by sme to mohli preložiť takto – ten, kto kráča pomaly a pokojne, dôjde ďaleko. U nás máme tiež podobné porekadlo: pomaly ďalej zájdeš. Tieto slová neplatia len pre bežný život, svoj význam majú aj v duchovnom živote.

Nabádajú nás k trpezlivosti a vytrvalosti uprostred rozptyľovania. Povzbudzujú nás, aby sme si našli čas na to, aby sme niečo urobili, ale vyhýbali sa zhonu a ponáhľaniu. Tiež odvracajú našu pozornosť od budúcich starostí a sústreďujú nás na prítomný okamih a maličkosti, ktoré môžeme urobiť teraz alebo dnes.

Filozofia „pomalého tempa“ je veľkou pomocou pre náš rast v kresťanskom živote. Lebo kým bez Krista a jeho milosti nemôžeme nič urobiť, s jeho pomocou môžeme a aj máme konať v každom okamihu z lásky k nemu a k blížnemu.

Tipy na knihy:

Ako pomôcka pre naše vlastné osvojenie si mentality „pomalého tempa“ môžu slúžiť aj slová „dobrého pápeža“, svätého Jána XXIII. Keďže bol múdrym Talianom, vedel, že sa nemá príliš starať o zajtrajšok, ale radšej sa má sústrediť na prítomnosť a na to málo dobrého, čo sa dá v tom či onom okamihu dosiahnuť. Zrejme aj preto napísal to, čo je dnes známe ako jeho „denný dekalóg“ či desatoro pokoja, v ktorom svätý pápež hovorí:

Len v dnešný deň…

1. … sa budem snažiť prežiť deň bez toho, aby som chcel vyriešiť problém svojho života naraz.

2. … budem čo najstarostlivejšie dbať na svoje vystupovanie, aby som sa choval dôstojne. Nebudem niekoho kritizovať a už vôbec sa nebudem snažiť niekoho korigovať alebo naprávať, iba seba.

3. … budem šťastný v istote, že som stvorený pre šťastie. Nielen v budúcom, ale i na tomto svete.

4. … sa prispôsobím okolnostiam bez toho, aby sa okolnosti prispôsobili mojim želaniam.

5. … venujem desať minút zo svojho času dobrému čítaniu. Dobrá literatúra je pre duchovný život rovnako potrebná, ako je výživa potrebná pre život telesný.

6. … vykonám dobrý skutok a nikomu o tom nepoviem.

7. … vykonám niečo, čo sa mi vôbec nechce. A ak by som sa azda cítil urazený, dám si pozor, aby to nikto nespoznal.

8. … si pripravím presný program. Možno ho presne nedodržím, ale predsa si ho určím. A budem sa chrániť pred dvomi chybami: pred chvatom a nerozhodnosťou.

9. … budem pevne veriť, že dobrotivá Božia prozreteľnosť sa o mňa stará, ako keby okrem mňa nik nebol na svete. Budem tomu veriť, aj keby okolnosti svedčili o opaku.

10. … sa nebudem báť. A zvlášť sa nebudem báť veriť v dobrotu a radovať sa zo všetkého, čo je krásne.

Masima