O strelnej modlitbe

Ježiš Kristus je slušný Pán – prichádza tam, kde je pozvaný. Takže najlepším spôsobom, ako začať svoj deň, je pozvať doň Boha rannou – hoci aj kratučkou – modlitbou, ktorej inak hovoríme strelná modlitba. Veď sám Pán Ježiš vravel všetkým svojim učeníkom, „aby sa vždy modlili a neklesali na duchu“, ale aj to, že „keď sa modlíte, nehovorte veľa ako pohania“.

Strelné modlitby sa používali v cirkevnej tradícii už od jej počiatkov. Asi najznámejší je povzdych východných cirkevných otcov: Pane Ježišu Kriste, Syn Boží, zmiluj sa nado mnou hriešnym.

Myslím, že každý sa už aspoň raz stretol s povzdychom: „Bez hriechu počatá Panna Mária, oroduj za nás, ktorí sa k tebe utiekame.“ Túto strelnú modlitbu dala sama Panna Mária sestre Kataríne Labouré, keď sa jej zjavila v roku 1830.

Mne osobne sa veľmi páči povzdych, ktorý používam po každom desiatku ruženca – Ó, Mária, bez poškvrny dedičného hriechu počatá, oroduj za nás, ktorí sa k tebe utiekame, aj za tých, ktorí sa k tebe neutiekajú, najmä za nepriateľov Cirkvi a za tebe odporúčaných hriešnikov!

Modliť sa nábožnými povzdychmi vrelo odporúčali aj svätí našej doby – Páter Pio, Matka Tereza či Ján Pavol II. Svätý Páter Pio napísal Raffaeline Cerase v liste zo 17. decembra 1914 toto: „Nikdy nedopusťte, aby ste sa tak ponorila do nejakej činnosti, že by ste kvôli tomu zabudla na Božiu prítomnosť. Je vhodné prednášať strelné modlitby, ktoré sú ako šípy, ktoré zraňujú Božie srdce a vzbudzujú Boha k tomu, aby nám pomohol. Je to nezvyklé, ale musím podotknúť, že tieto modlitby v určitom slova zmysle Boha zaväzujú k tomu, aby nám pomohol svojou milosťou.“

Pri strelných modlitbách nemusíme mať obavu, že sa modlíme zle či nedostatočne. Tieto krátke modlitby sú totiž vyplnením Ježišovho príkazu, ktorým nielen svojich učeníkov, ale aj nás všetkých povzbudzuje k neustálej modlitbe. A práve preto, že sú to len krátke zvolania, nemusíme sa obávať roztržitosti, ktorá nás môže postihnúť počas dlhých modlitieb.

Tipy na produkty:

Stáva sa, že sa človek ocitne v duchovnom znechutení a nedokáže vytrvať v modlitbe ruženca či litánií. Vtedy sú strelné modlitby ideálnym riešením či východiskom, lebo tieto krátke okamihy „strieľania“ majú veľký význam. Po príklad nemusíme chodiť ďaleko. V Lukášovom evanjeliu máme príklad mýtnika, ktorý vyslovil len jednu vetu: „Bože, buď milostivý mne hriešnemu.“ A odišiel domov ospravedlnený.

A v rovnakom evanjeliu je príklad zločinca na kríži, ktorý získal miesto v raji úprimnými slovami: Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.

Strelné modlitby sú teda modlitby, ktoré majú byť ako strela. Vrúcne, presné, spontánne, úprimné a krátke. Ako „švihnutie bičom“, ktorého rana zanechá vo vás dojem a má silný účinok.

Niekoľko povzdychov, ktoré sa modlili naši prastarí aj starí rodičia:

Ježiš, Mária, Jozef, vám obetujem svoje srdce i svoju dušu. Ježiš, Mária, Jozef, s vami nech sa moja duša v pokoji odlúči.

Svätý, svätý, svätý Pán Boh zástupov! Celá zem je plná tvojej slávy. Sláva Otcu, sláva Synu, sláva Duchu Svätému.

Najsladší Ježišu, nebuď mi sudcom, ale Spasiteľom.

Ježišu môj, milosrdenstvo!

Ježišu, Bože môj, nadovšetko ťa milujem.

Ó, Ježišu, priateľ detí, požehnaj deti celého sveta.

Masima