Kto je najviac pokúšaný?

Keby sme sa spýtali svätého arského farára, kto je najviac pokúšaný, povedal by nám toto: „Čo myslíte? Či alkoholici alebo tí, ktorí preklínajú, či nečistí ľudia, ktorí sa noria do každej špiny? Alebo azda lakomec, ktorý chce za každú cenu zbohatnúť? Nie! Satan týmito ľuďmi pohŕda. U nich by sa usiloval čo najdlhšie ich zachovať pri živote, aby svojím príkladom mohli ešte viac duší stiahnuť do pekla. Kto teda zakúša najsilnejšie pokušenie? Sú to tí, ktorí najhorlivejšie pracujú na spáse svojej duše. Na nich číhajú celé armády pekelných duchov!“

Po príklad nemusíme chodiť ďaleko. Svätý František z Assisi žil so svojimi bratmi v malých domčekoch zo sieťoviny a trstiny na šírom poli. Niektorí jeho bratia podstupovali život plný odriekania a umŕtvovania. Raz jeden z nich uvidel pohľadom duše celú légiu pekelných duchov radiť sa, ako by týchto cnostných a bohabojných bratov zviedli.

Jeden z týchto zlých duchov povedal: „Tí mnísi sú vybavení peknou cnosťou pokory. Zapreli sami seba a celkom sa oddali Bohu. Majú rozvážneho predstaveného, preto nie je možné ich prekonať. Počkajme, až zomrie. Potom sem navláčime ľudí bez povolania, ktorí uvedú medzi nich nezhody. Takto nad nimi zvíťazíme.“

Keď potom zmienený brat prišiel do mesta, uvidel tam zlého ducha, ktorý namiesto toho, aby pokúšal obyvateľov, sedel sám nečinne pri bráne. Mních sa spýtal svojho anjela strážneho, prečo sa na rehoľníkov vyrútili tisíce pekelných duchov a na zvádzanie celého mesta bol poslaný iba lenivý diabol, ktorý sa fláka. Anjel mu na to odpovedal, že svetskí ľudia nepotrebujú pokušenie, pretože sa sami topia v hriechoch. Ale rehoľníci aj napriek pokušeniu diabla stále konajú dobré skutky.

Prečo teda niektorí nezakúšajú pokušenia? Svätý Gregor má pre nás pohotovú odpoveď: „Preto nezakúšajú pokušenie, lebo zlí duchovia sú ich priateľmi, vodcami a pastiermi. Dovoľujú im tráviť spokojný život a až pri skone ich uvrhnú do priepasti.“ A svätý Augustín by naisto dodal, že najstrašnejším pokušením je nezakúsiť pokušenie. To sa zvyčajne stáva ľuďom, ktorí opustili Boha a sú vydaní napospas vášňam.

Pokušenie nás teda upevňuje v pokore a vedie nás k dôvere v Boha, o čom rozpráva aj ďalší príbeh. Jedného pustovníka, ktorého prenasledovali diabolské pokušenia, sa predstavený opýtal, či chce, aby prosil Boha, aby ho oslobodil od pokušenia.

Pustovník odvetil: „Nie, otče môj. Nebezpečenstvo mi pripomína Božiu prítomnosť a vedie ma k modlitbe o milosť víťazstva.“

Hoci je pokušenie ponižujúce a pokorujúce, časom prináša úrodu. Jeden svätý muž bol tiež dlhú dobu znepokojovaný diablom a bál sa, že zostane zavrhnutý. Boh ho však potešil. Dal mu poznať, že si v čase vnútorného nepokoja nazbieral najviac zásluh. Ďakujme teda Bohu, že nám dáva príležitosť k vedeniu boja a k dobytiu víťazstva. Pokušenia prestanú až so smrťou. Ale pozor, kým sme v tomto údolí, nezabúdajme, že zlý duch sa nikdy neunaví.

Tipy na knihy:

V takomto prípade nám vie poradiť svätý Peter: „Buďte triezvi a bdejte! Váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral. Vzoprite sa mu, pevní vo viere, a vedzte, že také isté utrpenie dolieha na vašich bratov po celom svete“ (1Pt 5,8-9). Napokon, aj svätý Pavol bojoval so zlým duchom od chvíle svojho obrátenia až do konca svojho života.

Svätý Augustín prirovnáva diabla k veľkému psovi, ktorý je priviazaný, šteká a robí veľa hluku, ale uhryznúť môže iba tých, ktorí sa k nemu nebezpečne priblížia.

Pre zlého ducha je najhroznejšou zbraňou cnosť pokory. Preto sa svätý Anton v čase pokušenia veľa pokoroval a volal k Bohu: „Bože, maj zľutovanie so mnou, veľkým hriešnikom.“ Keď sa takto pomodlil, zvyčajne diabol hneď utiekol.

Príležitosť k boju s pokušením máme vždy, pretože nás často napadajú nečisté, závistlivé alebo pomstychtivé myšlienky. Inokedy prichádzajú choroby, ohovárania, krivdy, strata majetku, smrť milovaných… Tieto sklamania nás však smerujú proti Božej prozreteľnosti. Keby sme dokázali porátať, koľko prázdnych, samoľúbych či pyšných myšlienok sa nám objavuje v srdci! Alebo ako si radi pripomíname, čo dobrého sme urobili pre druhých, či ako nám lichotí, keď sa ľudia odporúčajú do našich modlitieb. Pokiaľ v tom nechceme zotrvať, prosme Pána Boha pri rannej modlitbe, aby sme mohli rozpoznať pokušenia, ktoré na nás doliehajú, a aby sme sa im hneď postavili na odpor.

Obracajme sa k Bohu s veľkou dôverou a vyhýbajme sa nebezpečným príležitostiam. Majme na pamäti, že padlí anjeli pri prvej takejto skúške stratili Boha. Božia láska nás vždy môže podržať, preto buďme pokorní, aby sme vo chvíli smrti aj my mohli opakovať po svätom Pavlovi, že dobre bojoval a zvíťazil, a preto očakáva veniec, ktorý mu dá Boh.

Masima