Štedrý darca svätý Mikuláš

Jedným z významných svätých, ktorí nás sprevádzajú Adventom, je aj svätý Mikuláš. Milá tradícia obdarúvať deti sladkosťami, uloženými vo vyčistených čižmičkách, sa zachovala dodnes. Život svätého Mikuláša však nebol iba o štedrom rozdávaní, prežil oveľa viac.

Mikuláš bol jediným dieťaťom svojich bohabojných rodičov. Žiaľ, oboch stratil v roku 300, keď po celom Východe zúril mor. Nevyhla sa mu ani Lýcia, kde žil Mikuláš s rodičmi. Morová rana zasiahla otca i matku a behom troch dní zomreli jeden po druhom. Mikuláš sa tak zo dňa na deň stal nielen sirotou, ale aj dedičom nesmierneho bohatstva. Akurát, že namiesto toho, aby majetok „rozflákal, či využil“ podľa svojich chúťok, použil ho podľa Božej vôle, na prospech svojho duševného spasenia. Mikuláš totiž plným priehrštím rozdával núdznym milodary a vôbec ho netrápilo, že mu ubúda z mešca. Najčastejšie podporoval chudobné deti, siroty, aby sa im dostalo vzdelanie, chudobné panny, aby nemuseli kvôli obžive stratiť svoju nevinnosť. A k tomu sa viaže najznámejšia udalosť z Mikulášovho života.  

Priatelia rozprávali Mikulášovi o jednom bohatom mužovi, ktorý sa s rodinou ocitol na dne a pre úplnú chudobu nemali čo dať do úst. Zúfalá hlava rodiny radil svojim trom vzdelaným, krásnym a cnostným dcéram, aby obetovali svoju nevinnosť a dali sa na najstaršie remeslo. On už nie je schopný uživiť ani seba, nieto ich. Nevládze pracovať a žobrať sa hanbí. Sotva to priatelia dopovedali, Mikuláš už mal v hlave vypracovaný plán, ako ochrániť nevinné dievky od potupného zarábania.

V noci sa potajomky priblížil k domu nešťastného niekdajšieho boháča. Zistil, že okno spálne utrápeného otca je pootvorené. Rýchlo dnu vhodil mešec s peniazmi, ktoré mali postačiť nielen na stravu pre všetkých, ale aj na veno pre najstaršiu dcéru, aby sa mohla vydať vo všetkej počestnosti. Neskôr to Mikuláš zopakoval aj pri druhej a tretej dcére.

Otec sa tešil týmto darom, ale zároveň bol zvedavý na neznámeho dobrodinca. Keď sa svätý Mikuláš potichu priblížil k jeho domu, vhodil do spálne mešec a ponáhľal sa preč, utekal za ním. Dohonil ho a so srdečnou vďakou mu padol k nohám.

Skromný a pokorný Mikuláš mu na slová vďaky odvetil: „Konal som si len svoju kresťanskú povinnosť. Za dary ďakujte Pánu Bohu a nie mne. A nehovorte nikomu, čo sa stalo.“ Lenže táto zázračná a dobrosrdečná udalosť sa nedala utajiť a čoskoro celý kraj zveleboval štedrého darcu svätého Mikuláša.

Pokorný Boží sluha tejto svetskej chvále neprichádzal na chuť a vyhýbal sa ľuďom, ako len mohol. Čím viac sa však uskromňoval, tým naňho viac zaznievala chvála zo všetkých strán. Napokon ho to zvelebovanie tak omrzelo, že sa rozhodol pred ním uniknúť do Svätej zeme. Chcel sa tam, na svätých miestach, kde sa Spasiteľ narodil aj zomrel, vstal z mŕtvych a vystúpil do neba, rozohriať ešte väčšou láskou k milostivému Bohu. Túžil mu slúžiť a kdesi na púšti alebo v tichom kláštore nasledovať asketický život bohumilých mužov.

Nasadol teda na loď, ktorá ho mala doviezť do „azylu“. Plavba prebiehala pokojne. Mikuláš trávil čas plavby pohrúžený v modlitbe a nezdalo sa, že by venoval pozornosť veselej zábave, čo vládla na lodi.

Zrazu vstal a námorníkom povedal, aby zakotvili loď v najbližšom prístave, pretože zanedlho príde veľká búrka. Morskí vlci, ktorí si mysleli, že sú na mori dostatočne ostrieľaní, sa rozosmiali. Na oblohe nebolo široko-ďaleko ani jediného obláčika. V tej chvíli však začal duť vetrisko, nebo sa zatiahlo, v diaľke zarachotil hrom a do rozbúreného mora udreli blesky. Dážď prudko padal, spenené vlny hádzali loď, ako sa im zachcelo, až jej boky a rebrá praskali. Námorníci zaraz precitli a spolu s ostatnými cestujúcimi začali bedákať, že sú stratení.

Na Mikulášovi nebolo badať, že by sa bál. Nepohnuto stál a ticho sa modlil. Skrotení námorníci ho prosili, aby sa modlil k Bohu o zmilovanie, aby nezahynuli. Mikuláš im vyhovel a na jeho modlitbu sa more utíšilo a plavba mohla pokračovať.

Keď šťastne doplávali do prístavu, svätec sa vydal na púť po svätých miestach. Po dokonanej pobožnosti odišiel do kláštora, nazvaného svätý Sion, kde chcel v tichosti slúžiť Bohu a zdokonaliť sa. Lenže po určitom čase pocítil, že milostivý Boh ho potrebuje nie v tichom, ale vo verejnom živote. K rozhodnutiu odísť z kláštora ho priviedol aj nadzemský hlas, ktorý začul počas modlitby: „Mikuláš, vráť sa k svojmu predošlému životu, aby bolo moje meno skrze teba zvelebované!“ Práve tento hlas rozhodol, že sa Mikuláš vrátil späť do Myry.

Sotva prekročil „prah“ mesta, dozvedel sa, že zomrel miestny biskup. Okolití biskupi a miestne duchovenstvo sa zišli spolu s veriacimi, aby zvolili dôstojného nástupcu na prázdne miesto. Počas modlitby za osvietenie Ducha Svätého pred voľbou nového biskupa vnukol všemohúci Boh najstaršiemu biskupovi, aby vyvolili za kňaza toho biskupa, ktorý na druhý deň ráno príde ako prvý do chrámu. Biskup toto vnuknutie oznámil ostatným a radil, aby sa ho držali. Rada sa pozdávala všetkým.

Svätý Mikuláš, bez toho, aby vedel, čo sa predošlého dňa udialo, išiel ráno, ako zvyčajne robieval, do chrámu, aby sa pomodlil. Keď si kľakol pred oltár, biskupi a duchovenstvo, ktorí ho uzreli, s radosťou zvolali: „Tento je biskup! Posiela nám ho sám Boh!“ Hneď k nemu pristúpili kňazi, aby ho predviedli pred najstaršieho biskupa, aby ho pomazal. Lenže hoci bol Mikuláš pokorný sluha, teraz sa vzpieral. Odvolával sa na svoju nehodnosť a neskúsenosť, prosil, no všetko márne – bol vysvätený za biskupa a hneď mu kázali sadnúť si na stolec.

Svätý Mikuláš sa napokon stal vzorom biskupov. Bol nielen horlivý ohľadom Božieho kráľovstva a stáda, ktoré mu Boh zveril, ale aj skutočným otcom veriacich a najštedrejším podporovateľom núdznych. Na seba bol však od svojej vysviacky oveľa prísnejší: konal prísne pokánie, celé dni sa postil, zvyčajne si iba večer trochu zajedol. Nikdy však nejedol mäso. Ani toho veľa nenaspal, najväčšiu časť noci trávil v modlitbách a rozjímaní a keď si ľahol na odpočinok, tak spával na holej zemi.

Denne slúžil svätú omšu so slzami radosti i bolesti a potom sa zvyšok dňa venoval modlitbe, úradu, umŕtvovaniu a dobročinnosti. Mikuláš bol nielen skutočným duchovným otcom, ale sa aj staral o dobrý život svojich blížnych. Na srdci mu ležali chudobní, vdovy, siroty, takisto aj chorí a väzni. Pre týchto všetkých ľudí obetoval skoro celý svoj príjem. Nepomáhal iba tým, ktorí ho prosili o podporu, ale sám tajne vyhľadával nešťastníkov a v skrytosti im uľavoval v ich biede. Učil nevedomých, obracal hriešnikov. Bol skrátka úžasný príklad zbožnosti, dobročinnosti, trpezlivosti a pokory.

Tipy na produkty:

• Kartička – Svätý Mikuláš
• Svätý Mikuláš Divotvorca na Slovensku
• Omaľovánka – Svätý Mikuláš

V tom čase panovali nad mohutnou Rímskou ríšou cisári Dioklecián a Maximian Herkulius, ktorí boli známi svojim krvavým prenasledovaním kresťanov. Ostrými zákonmi tlačili na verejnosť, aby obetovali modlám. Každý, kto sa nepodrobil a bol obžalovaný ako kresťan, bol kruto mučený a napokon usmrtený.

Svätý biskup sa nedal zastrašovať krvavými zákonmi a naďalej smelo bojoval pre meno skutočného, živého a jediného Boha. Nedbal na cisárske zákazy, hrozby ani tresty, chodil po svojom biskupstve z mesta do mesta, z domu do domu. Všade vravel o pochabosti modlárstva a ohlasoval evanjelium. Každému oznamoval, že Pán Ježiš Kristus je pravý Boh, Syn nebeského Otca, Spasiteľ sveta, ktorého učenie je pravé. Povzbudzoval veriacich k stálosti vo viere. Samozrejme, že vrchnosti jeho konanie neušlo a vladár Lýcie ho uväznil do žalára, v ktorom stenali už mnohí kresťania. Svätý Mikuláš znášal okovy a trápenie väzenia s radostnou a vďačnou mysľou, že ho Boh ráčil vyvoliť za svoj nástroj. Aj v žalári horlivo ohlasoval väzneným Božie slovo, utešoval ich a povzbudzoval ich k stálosti a dôvere v Boha.

Mikuláš bol napokon po dlhom väznení oslobodený. Na cisársky trón zasadol Konštantín Veľký, ktorý premohol a pokoril pohanských cisárov. Presvedčil sa, že kresťanská viera je Božím dielom a stal sa láskavým otcom prenasledovaných kresťanov. Otvoril brány žalárov a uväznení kresťania sa mohli vrátiť k svojim rodinám.

Rovnako sa vrátil aj Mikuláš do Myry a neúnavne pokračoval v práci na Pánovej vinici. Tisíce veriacich mu ďakovali za spásu svojej duše. Ale ani tak neprebiehalo všetko hladko. Bludár Arius si nedal pokoj, stále rozširoval svoje kacírstvo, a tak sa 318 biskupov vrátane svätého Mikuláša zhromaždilo pod ochranou cisára Konštantína k cirkevnej porade. Tá sa konala v roku 325 v Nicei, kde Ariovo kacírstvo odsúdili.

Mikuláš sa potom znovu vrátil k svojej práci a ľudia ho čoraz viac oslavovali. Na jeho orodovanie sa stalo mnoho zázrakov, a ľudia ho začali nazývať divotvorcom.

Na príhovor svätého biskupa boli zachránení nevinní odsúdení. Stalo sa to vtedy, keď sudca Eustachius vyniesol nespravodlivý rozsudok smrti nad tromi šľachetnými mešťanmi kvôli tomu, že bol zaslepený úplatkom. Nevinné obete už stáli na popravisku, aby sa na nich vykonal ukrutný výrok súdu, keď sa tam objavil svätý Mikuláš. Vytrhol katovi meč z ruky a prísne pozrel na nespravodlivého sudcu so žiadosťou, aby povedal dôvody, pre ktoré odsúdil na smrť počestných ľudí. Eustachius sa roztriasol a vzápätí mu padol k nohám. Vyznal nespravodlivosť a ukrutnosť a sľúbil, že sa polepší. Mal len jednu prosbu – aby sa táto udalosť nedostala do cisárových uší. Ľudia po tejto udalosti zvelebovali milostivého Boha a jeho verného sluhu Mikuláša.

Druhý prípad sa stal, keď generál cisárskej stráže nespravodlivo obžaloval troch poriadnych stotníkov a horlivých kresťanov z velezrady proti cisárovi Konštantínovi I. Rozhnevaný cisár sa prenáhlil a odsúdil ich na smrť. Nešťastní stotníci sa vo väzení rozpamätali na súcit svätého biskupa a priali si vyrozprávať mu svoj smutný osud. Chceli ho tiež poprosiť o príhovor u rozhnevaného cisára. Pretože to ale nebolo možné, vrúcne sa modlili k Bohu, odovzdali sa jeho najsvätejšej vôli a pripravovali sa na smrť.

Cisár mal v noci vo sne videnie. Zjavil sa mu velebný starec v biskupskom rúchu. Podobal sa svätému Mikulášovi a hrozil mu pastierskou palicou. Sen cisára poriadne vystrašil. Spomenul si na prenáhlený súd, vynesený nad stotníkmi Repocianom, Ursusom a Herpilionom. Dôkladne preto začal uvažovať nad obžalobou.

Napokon došiel k záveru, že stotníkov nespravodlivo odsúdil. Hneď ich dal prepustiť na slobodu, obsypal ich milosťami a povedal, že za svoj život a jeho milosť majú ďakovať biskupovi z Myry.

Neboli to len tieto zázraky, ktoré Mikuláš spôsobil. Grécki životopisci o ňom píšu aj to, že vzkriesil z mŕtvych viacero detí, a poukazujú zvlášť na tri, ktoré boli zavraždené.

Roky išli, Mikuláš starol a v roku 345 ochorel. Nebolo to nič bolestivé a choroba trvala krátko. 6. decembra 345 sa radostne odobral z tohto sveta. Chudobní, pre ktorých bol najláskavejším otcom, nariekali. Zo skonu svätého biskupa boli zarmútení rovnako všetci ostatní, pre ktorých mal vždy útechu a štedrú podporu. Telo svätého Mikuláša bolo slávnostne pochované v Myre a v roku 1078 preniesli jeho ostatky do mesta Bari, kde ich uložili v chráme svätého Štefana.

Svätý Mikuláš je vzývaný ako patrón detí, námorníkov, pri nešťastí ohňa, v nebezpečenstvách pred zlodejmi a vrahmi. Utiekajú sa k nemu aj nevinne odsúdení, ako aj ľudia pri strate majetku a dobrého mena.

Utiekajme sa k nemu aj my a vzývajme ho o pomoc v našich ťažkostiach. Hoci už zažíva nebeskú radosť, určite nás neodmietne a prihovorí sa za nás u nebeského Otca, keď ho o to požiadame.

Modlitba k svätému Mikulášovi

Svätý Mikuláš, veriacimi chválený a úctyhodný svätý Kristov robotník konajúci zázraky, Boží človek, človek lásky, verný služobník, pilier Cirkvi, hviezda, ktorá osvecuje celý svet! Bol si spravodlivý človek, cez ktorého pretekala Božia milosť.

Svätý Mikuláš, oslavujeme a zvelebujeme ťa ako nádej všetkých kresťanov, rýchleho pomocníka, horlivého príhovorcu, dobrého pastiera, prameň zázrakov, obhajcu veriacich, múdreho učiteľa, kŕmiaceho hladných, odievajúceho nahých, uzdravovateľa chorých, osloboditeľa väzňov, milého učiteľa detí, ochrancu starších, oplývajúceho bohatstvom pre chudobných a núdznych.

Svätý Mikuláš, vypočuj nás, ktorí sa k tebe modlíme a hľadáme tvoju ochranu. Prednes naše prosby Najvyššiemu Bohu a získaj nám všetko, čo potrebujeme pre spásu našich duší.

Prosím o (vyslovte svoju prosbu), nech sa stane vôľa nášho všemohúceho Otca. Zostaň s nami a svojím láskavým príhovorom u milosrdného Boha nás ochráň od všetkého útlaku.

Svätý Mikuláš, bdelý a dobrý pastier, ochráň nás pred nepriateľmi a chorobami, zemetrasením a hladom, povodňou a ohňom, mečom a bojom! Vo všetkých našich nešťastiach a ťažkostiach nám podaj pomocnú ruku. Otvor dvere Božieho súcitu, lebo nie sme hodní pozrieť sa do výšin nebies pre množstvo našich hriechov.

Svätý Mikuláš, ohýbame kolená nášho zlomeného a pokorného srdca pred naším Stvoriteľom a prosíme o tvoj otcovský príhovor, aby sme odumreli našim hriechom. Odstráň od nás všetko zlo. Upriam našu myseľ na Pána a posilňuj naše srdcia. Milostivo nám pomáhaj žiť pokojný život a vidieť dobro v krajine živých, oslavovať Otca, Syna i Ducha Svätého, teraz a naveky. Amen.

Masima