Svätý, ktorý videl Ježišovu tvár

Giuseppe (Jozef) Benedetto Cottolengo sa narodil 3. mája 1786 asi päťdesiat kilometrov od Turína. Bol synom Giuseppe Antonia Cottolenga a Benedetty Chiarottiovej a najstarší z dvanástich súrodencov. Žiaľ, šesť súrodencov mu zomrelo ešte počas ich detstva. Giuseppeho rodina patrila k strednej triede a viedla strohý, ale pohodlný život.

Jozef už ako dieťa prejavoval vrodenú zdvorilosť, bol láskavý k zvieratám, často nosil domov zranené vtáky a tiež sa vždy snažil pomôcť svojej matke prácami okolo domu. 2. októbra 1802 bol vo veku šestnásť rokov prijatý za františkánskeho terciára.

O tri roky neskôr, v roku 1805, nastúpil do seminára v Asti. Seminár sa o dva roky skončil, no Jozefa to neodradilo a rozhodol sa pokračovať v štúdiu z domu. 8. júna 1811 bol ako 25-ročný vysvätený za kňaza. Jozefa potom pridelili ako kuráta do komunity v meste Corneliano d’Alba, kde zostal niekoľko rokov. Dokončil tam teologické štúdiá a v roku 1818 získal diplom. Potom ho pridelili do baziliky Corpus Domini v Turíne, kde bol niekoľko rokov farárom a všetko, čo dostal vo financiách – svoj plat, ale aj dary – rozdával chudobným.

Keď sa mu dostala do rúk kniha o živote svätého Vincenta de Paul, po jej prečítaní pochopil, že sa potrebuje zamerať na chudobných a núdznych.

Turín sa stále spamätával z francúzskej okupácie a trápilo ho nelegálne prisťahovalectvo, negramotnosť, nelegitímne pôrody, neznáme choroby a chudoba. Z mesta sa stalo hrozné miesto.

Otec Cottolengo bol v tom čase požiadaný, aby pomohol rodine, ktorá cestovala z Lyonu do Milána. Žena bola tehotná a veľmi chorá a mala už niekoľko detí. Miestna nemocnica jej odmietla pomôcť, pretože mala tuberkulózu a pôrodnica ju odmietla pre vysoké horúčky. Vtedy boli pravidlá nastavené tak, že nikto, kto je potenciálne nakazený, tam nemôže vstúpiť. Žena napokon zomrela pri pôrode. Otec Cottolengo jej dal pomazanie chorých a pokrstil dieťa, ktoré zomrelo spolu s matkou. Ostatné deti tam stáli, plakali a sledovali strašnú scénu, odohrávajúcu sa im pred očami.

Tipy na produkty:

Otec Cottolengo bol z tohto príbehu smutný a zároveň šokovaný, že žiadna nemocnica ani zariadenie nedokázali týmto ľuďom pomôcť. Predal všetko, čo mal, vrátane kabáta, a prenajal si dve izby.

17. januára 1828 začala jeho služba zapúšťať korene. Vtedy totiž ponúkol bezplatné ubytovanie staršiemu, chudobnému a navyše ochrnutému človeku. Z dvoch prenajatých izieb sa čoskoro stala malá nemocnica. Jeden lekár sa ponúkol ako dobrovoľník a za ním prišiel aj lekárnik, ktorý pomáhal získať lieky. Bohatá vdova Marianna Nasi zorganizovala dvanásť žien, ktoré v rámci charity navštevovali chorých a starali sa o nich. Malá nemocnica sa medzitým rozširovala a stala sa známou ako Malý dom Božej prozreteľnosti.

Vďaka finančným darom sa neskôr mohol kúpiť v Turíne dom, v ktorom začali pracovať dve mníšky a prijali tam prvého onkologického pacienta. Nemocnica sa neskôr rozšírila aj o detský domov.

Horlivosť pomáhať chudobným Jozefa nikdy neunavila ani neopustila. Jeho bratia a sestry svätého Vincenta de Paul pracovali v nemocnici, sestry od svätej Thais poskytovali útočisko kajúcim ženám a kňazi Najsvätejšej Trojice vykonávali svoju službu so sirotami, pacientmi s epilepsiou, ľuďmi so zdravotným postihnutím či duševnými chorobami.

Otec Cottolengo sa v roku 1842 nakazil pri práci s chorými na týfus. Zomrel 30. apríla 1842, no zanechal po sebe celú sieť zdravotnej starostlivosti. V chudobných vždy videl Ježišovu tvár a nikdy sa k nim nesprával inak než s veľkou úctou a dôstojnosťou. Často vravel: „Chudobní sú Ježiš a my im musíme vždy slúžiť. Keby ste dobre premýšľali a rozumeli tomu, koho predstavujú chudobní, neustále by ste im slúžili na kolenách.“

Jozef Benedetto Cottolengo bol vyhlásený za blahoslaveného v roku 1917 a za svätého v roku 1934. Je patrónom tých, ktorí trpia nákazlivými chorobami.

Masima