Zjavenie Panny Márie v Guadalupe

O prvom zjavení Panny Márie v Guadalupe by sa mohlo napísať, že znie ako rozprávka. Táto udalosť zmenila dejiny tak, ako by to nedokázal žiaden panovník. Dňa 9. decembra 1531 sa totiž na kopci neďaleko dnešného hlavného mesta Mexika stretol jeden indián cestou do kostola s Pannou Máriou.

Všetko sa však začalo oveľa skôr, konkrétne 3. augusta 1492. Krištof Kolumbus vyplával z Andalúzie s loďami Santa Maria, Pinta a Niña, aby západným smerom hľadal námornú cestu do Jeruzalema, ako to naznačil vo svojich náčrtkoch. Mená lodí, zoradených za sebou, môžeme čítať ako Santa Maria pinta la niña – Svätá Mária maľuje dievča. Je to pozoruhodné, pretože Španieli už 800 rokov bojovali proti Maurom, pričom sa sami rokmi menili na polovičných Maurov. Ich kresťanstvo sa stalo akýmsi zvláštnym druhom, stali sa postrachom Európy. Najprv vyhnali zo Španielska všetkých Židov, potom sa stali hrôzou pre indiánov. Ich vpád na karibské ostrovy neprežil ani jeden domorodec.

16. augusta 1519 sa v Mexiku vylodil Hernando Cortés so svojím námorným vojskom a o dva roky porazil mocnú ríšu Aztékov. Medzitým sa diali „veci“ aj v Európe. Prepukla tam totiž reformácia a rozdelila kresťanstvo na dve časti. Došlo tak k stretu dvoch úplne cudzích kultúr, aký si „svet nepamätal“. Víťazstvo Španielov ukazovalo, že zrejme neexistuje ani čo len náznak na zmierenie. Tisíce indiánov zomrelo na následky chorôb, dokonca po niekoľkých rokoch prestali plodiť deti. Možno by melanchólia pokračovala, keby sa v decembri 1532 nestalo čosi, čomu sa hovorí guadalupská udalosť. Tú potvrdzujú dva dokumenty, jeden záhadnejší než druhý.

Prvým dokumentom je neporušené plátno z rýchlo sa rozpadajúcich vlákien agávy, ktoré je od roku 1591 vystavené v ťažkom zlatom ráme na hlavnom oltári v bazilike Panny Márie Guadalupskej na pahorku Tepeyac v dnešnom Veľkom Mexiku. Tkanivo plátna sa za normálnych okolností rozpadne na prach behom dvadsiatich rokov. Toto plátno však už niekoľko storočí zostáva neporušené. Je na ňom obraz dievčaťa s mexickými rysmi z národa, ktorý v dobe vzniku obrazu ešte neexistoval. Obraz vystupuje z ružového oválu, otvárajúceho sa z hustých oblakov. Dievčina stojí na mesiaci, obklopuje ju veniec zlatých lúčov a v prvom okamihu by sme ju mohli pokladať za ženu z Apokalypsy svätého Jána, no jej hlavu neobklopuje veniec z dvanástich hviezd. Je oblečená vo hviezdnatom plášti a zdá sa, že je tehotná. Nekričí však pôrodnými bolesťami, ale je veľmi krotká, čo ukazujú aj jej sklopené oči. Takto ju môžu vidieť mnohí, ktorí plátno pozorujú.

Mexičania majú pre dievčinku veľmi nežné oslovenia, napríklad Madrecita, čo znamená Matka, alebo tiež Morenita, čo je zasa malá bruneta (aj pre jej tmavú pleť). O obraze tejto „Madrecity“ sa hovorí, že nemá žiadne farby, hoci sú na ňom ružová, zlatá, zelená a modrá farba. Je to preto, že nemá žiadne chemické stopy po farbe a ani nemá žiadny podklad. A všetci, čo tento obraz skúmali, či už odborníci alebo maliari, sa jednohlasne zhodli, že obraz je farebný, ale nie sú na ňom nanesené žiadne farby. Je ako farebná kvetina.

O kvetinách sa opakovane hovorí v druhom, pôvodnom dokumente s názvom „Nican Mopohua“, ktorý opisuje udalosti v Guadalupe. Je to text o vzniku obrazu, ktorý prvýkrát zapísal v polovici 16. storočia indián Antonio Valeriano. Žiaľ, originál významnej správy sa stratil, ale zachoval sa v podaní, ktoré v roku 1649 nechal vytlačiť Luis Laso de la Baga v reči indiánov ako vlastné dielo. Správa má jedenásť strán a opisuje obdivuhodné stretnutie 51-ročného indiána Juana Diega s Pannou, ktorá na štvrtý deň vtlačila svoju podobu na jeho plášť z tilmy – vlákien z agávy. Tento plášť dodnes visí v bazilike na okraji mesta.

V správe ďalej čítame: „Práve sa nad východným obzorom začalo vyjasňovať, keď Juan Diego prišiel na pahorok, nazývaný Tepeyac. Vtedy počul zhora znieť jasot, akoby koncert mnohých nádherných vtákov. Keď veselé švitorenie na chvíľku prestalo, vracalo sa z vrcholu ako ozvena. Juan Diego to chcel uvidieť. Pozrel sa hore k pahorku, na miesto, odkiaľ sa k nemu vznášal z neba nebeský spev, no zbor v tej chvíli stíchol. Juan vtedy začul, ako ho niekto volá po mene. Bez akéhokoľvek vnútorného rozrušenia a strachu išiel za hlasom.

Keď došiel na vrchol, uvidel stáť na pahorku vznešenú pani, ktorej odev sa trblietal ako slnko. Kameň a skala, na ktorej stála, iskrili pod jej lúčmi ako trblietajúce sa šperky z rýdzeho smaragdu. Zem dookola svietila ako dúha v hmle. Kaktusy a iné rastliny, rastúce v pôde, sa blyšťali žiarivou zeleňou ako smaragdy. Listy boli modré ako tyrkys, vetvy a tŕne sa leskli zlatom v rannom svetle. Iné než pokoj a láska z nej nevychádzalo.

‚Počuj, Juanito, môj malý syn, kam chceš ísť?‘ povedala tá žena. On odpovedal: ‚Pani moja, Kráľovná! Moje malé dievčatko! Idem tam dole…‘ Príbeh potom pokračuje. Biskup nechce indiánovi uveriť a žiada znamenie. Ako odpoveď Panna prosí Juana pri ich poslednom stretnutí 12. decembra, aby natrhal kvetiny a priniesol ich biskupovi vo svojom plášti. Juan Diego roztiahol svoj biely plášť, do ktorého naukladal kvety. Keď však potom všetky tie rozmanité, nádherné kvety spadli na zem, jeho plášť sa v tom okamihu premenil na znamenie. Na plátne sa objavil milovaný obraz vždy Panny a svätej Márie, milej Matky svätého Boha, vo forme a podobe, v akej je uchovávaný vo svätyni na pahorku Tepeyac, ktorý sa teraz nazýva Guadalupe. A každý, kto prišiel, aby tento drahocenný obraz uvidel a obdivoval, bol hlboko otrasený. Všetci uznávali a uctievali jeho božský pôvod.

Prichádzali k nej s prosbami i starosťami a všetci boli užasnutí, akým nádherným a božským spôsobom sa zjavila. Lebo takýto jej obraz skutočne žiadny človek na zemi nenamaľoval.“ To je záver správy, ktorá sa môže brať ako neuveriteľná. Lenže to rozhodne nie je koniec príbehu.

Tipy na produkty:

Obraz, žiariaci ako monštrancia, či ako okno do iného sveta, uvádzal do úžasu všetkých, ktorí pred ním stáli a rozjímali. A všetci akoby počuli utešovanie Juana, keď im vravel: „Nič ťa nesmie rmútiť a privádzať do zúfalstva. Tvoja tvár nesmie byť ustarostená a ani tvoje srdce! Nie som azda tvoja Matka? Či nestojíš v tieni mojej ochrany? Nie som prameňom tvojej radosti? Nie si v záhyboch môjho plášťa, nedržím ťa vo svojom náručí? Čo ti ešte môže chýbať?“

Prekladateľ textu „Nican Mopohua“ Mario Joras vravel, že Aztékovia okamžite porozumeli tomuto obrazu a boli to práve oni, ktorí sa v počte deväť miliónov dali pokrstiť. Bola to najmasovejšia konverzia v dejinách sveta, ktorá mala „na rováši“ ďalšie veľké dobro. Španieli a indiáni, ktorí predtým medzi sebou tak tuho bojovali, sa zrazu stali priateľmi. A už to neboli Španieli a indiáni, ale nová národnosť – Mexičania. Je to národ svätej Panny, od ktorého by sa mali poučiť národy Európy, ale aj iných kontinentov, ktoré ešte aj dnes medzi sebou bojujú.

Svätá Matka, ktorá chce všetkým naozaj len dobre, je tu stále pre nás. Každému z nás hovorí tie isté slová, ktorými Juan Diego utešoval svojich krajanov. Stačí sa len nad nimi zamyslieť a prijať ich s dôverou. A s dôverou sa k nej utiekať – napríklad dvoma nasledujúcimi modlitbami.

Krátka modlitba k Panne Márii Guadalupskej

Panna Mária Guadalupská, moja Nebeská Matka, v tvojich krásnych očiach sa zrkadlil Juan Diego. Vypros mi milosť, aby sa v nich zrkadlila aj moja zbožnosť, pokora a poslušnosť. Nech sa moje drobné skutky lásky premenia na kvety, ktoré si dala Juanovi a ktoré sa ti tak veľmi páčili. Amen.

Modlitba k Panne Márii Guadalupskej

Nepoškvrnená Panna Mária, Matka pravého Boha a Matka Cirkvi! Ty, ktorá z tohto miesta prejavuješ súcit všetkým, ktorí prosia o tvoju ochranu, vyslyš modlitbu, ktorú ti prednášame so synovskou dôverou. Predlož ju svojmu Synovi, Pánovi Ježišovi Kristovi, nášmu jedinému Spasiteľovi.

Matka milosrdenstva, učiteľka skrytej a tichej obety! Tebe, ktorá prichádzaš k nám, hriešnikom, zasväcujeme naše životy, našu prácu, naše radosti, naše choroby a naše trápenie.

Pani a Matka naša! Daruj pokoj, spravodlivosť a prosperitu našim národom, pretože všetko, čo sme a máme, zverujeme do tvojej starostlivosti. Chceme byť úplne tvoji. Chceme chodiť s tebou po cestách vernosti voči Ježišovi Kristovi a jeho Cirkvi. Neopusť nás. Drž nás stále s rukou plnou lásky.

Panna Guadalupská, Matka oboch Amerík, modlíme sa k tebe za našich biskupov a kňazov, aby viedli veriacich po ceste kresťanského života, lásky a poníženej služby Bohu. Zhliadni na obrovskú žatvu a pros Pána, aby dal celému Božiemu ľudu smäd po svätosti. Udeľ plnosť kňazských a rehoľných povolaní, aby pevní vo viere horlivo šírili Božie tajomstvo. Udeľ našim rodinám milosť lásky a úcty k životu od jeho začiatku a lásku, s akou si ty prijala život Božieho Syna. Svätá Panna Mária, Matka nádhernej lásky, ochraňuj naše rodiny, aby boli stále zjednotené. Požehnaj výchovu našich detí.

Nádej naša, zhliadni na nás so súcitom. Nauč nás neustále kráčať za Ježišom. Keď padneme, pomôž nám zdvihnúť sa a vrátiť sa k nemu skrze vyznanie vín a hriechov vo sviatosti zmierenia, čo nám prináša pokoj do duše. Prosíme, aby si nám poskytla veľkú lásku ku všetkým svätým sviatostiam, Práve ony sú znamením, ktoré nám tvoj Syn zanechal na zemi.

Matka najsvätejšia, nech s Božím pokojom vo svedomí a bez zla a nenávisti v našich srdciach môžeme odovzdávať ľuďom pravú radosť a skutočný pokoj, ktoré pochádzajú od tvojho Syna, nášho Pána Ježiša Krista. On s Bohom Otcom a Duchom Svätým žije a kraľuje na veky vekov. Amen.

(Sv. Ján Pavol II, v Mexiku v januári 1979)

Masima