Pražské Jezuliatko koná zázraky aj dnes + krátka novéna

Viackrát sme počuli a možno aj vyslovili slová: pod lampou býva najväčšia tma. Ak tento výrok použijeme ohľadom Pražského Jezuliatka, bude to celkom oprávnené. Pritom na nás stále čaká a koná… áno, aj dnes koná zázraky! Ale máme o ne vôbec záujem?

Je to taký zvláštny paradox. Do Prahy, zvlášť k Panne Márii Víťaznej, prichádzajú tisícky pútnikov z mnohých, neraz veľmi vzdialených krajín, aby navštívili najmä Pražské Jezuliatko. Vo svete sa šíri úcta k Jezuliatku – stavajú sa kostoly, usporadúvajú sa púte. Ani my k nemu nemáme ďaleko, a napriek tomu ho prehliadame.

Niektorým možno príde zvláštne modliť sa pri nejakej voskovej soške a uctievať Ježiška ako dieťa – akoby to bolo pod úroveň dospelého kresťana. Tento pocit však rozhodne nemal pápež Benedikt XVI., keď v roku 2009 hneď po svojom prílete zašiel k Jezuliatku, aby sa pomodlil.

To ale nie je jediný dôvod, ktorý by nás mal presvedčiť, aby sme takýmto spôsobom začali uctievať Pána Ježiša. Príčinou je samotné nebo. Svedčí o tom množstvo vyslyšaných modlitieb, zverených Ježišovi Kristovi práve týmto spôsobom. Nie sú to žiadne staré svedectvá, ale čerstvé, riadne zdokumentované, doložené a preskúmané zázraky. Prečo ale prevažujú svedectvá cudzincov? Odpoveď je jednoduchá – kto prosí, dostáva.

Mauro Stenico a Gloria Faccini z talianskeho mesta Fornace pricestovali do Prahy k Pražskému Jezuliatku 30. marca 2019. Podelili sa so svojím svedectvom: „Náš otec Marco bol po zástave srdca od 17. februára v kóme. Po 43 dňoch sa na Veľkonočný pondelok z kómy prebudil – navzdory očakávaniam lekárov. Bol duševne celkom v poriadku! Všetko to pripisujeme našej modlitbe k Jezuliatku. Teraz sme tu, aby sme sa mu poďakovali.“

Pani Carmen Isabel Olivencia Petiton priletela v máji 2009 s celou svojou rodinou do Prahy až zo San Juan v Portoriku. Prišla sa poďakovať. Osemnásťročnej Carmen diagnostikovali endometriózu. Viackrát ju operovali, ale napriek tomu nemohla mať deti. „V júli 1998 som s manželom navštívila Kostol Panny Márie Víťaznej. Po mesiaci urobilo Jezuliatko zázrak! Dnes, po 21 rokoch, sme sa do chrámu vrátili s našimi troma deťmi.“

Giuseppe Zacco z Milána a jeho manželka sa prišli Pražskému Jezuliatku znovu poďakovať 6. júla 2019. V ten deň bolo totiž desiate výročie mimoriadneho uzdravenia ich pravnučky. Pán Giuseppe rozprával: „Ja, moja žena Maria a naša dcéra Roberta sme tu, aby sme poďakovali Jezuliatku. 6. júla 2009 darovalo zdravie našej pravnučke Carole, ktorá bola dovtedy vážne chorá.“

Úcta k svätému Dieťaťu Ježišovi je pritom v katolíckej spiritualite dlhoročnou tradíciou. Raní cirkevní otcovia svätý Atanáz a svätý Hieroným požívali osobitnú úctu k Dieťaťu Ježišovi. Aj niektorí neskorší svätci – vrátane svätého Bernarda z Clairvaux, svätej Terézie od Dieťaťa Ježiša, svätého Františka z Assisi, svätého Antona Paduánskeho a svätej Terézie z Avily – pomohli spopularizovať túto pobožnosť k svätému Dieťaťu. Svätá Terézia z Avily dokonca cestovala s vlastnou sochou svätého Dieťaťa, keď navštevovala iné kláštory. V dobe okolo roku 1300 začala rásť v obľube aj soška svätého Dieťatka zhotovená z vosku alebo dreva.

Hoci evanjeliá neuvádzajú veľa informácií o detstve nášho Pána, pamätajme, že: Skrytý život v Nazarete umožňuje každému človekovi, aby sa spojil s Ježišom na najvšednejších cestách života. (KKC 533)

Pobožnosť k Pražskému Jezuliatku vznikla v polovici 16. storočia. V roku 1556 sa Maria Manrique de Lara y Mendoza zo Španielska vydala za českého šľachtica Vratislava II. z Pernštejna. Do Česka si so sebou priniesla sošku svätého Dieťaťa a v roku 1587 ju darovala ako svadobný dar svojej dcére Polyxene Lobkowitzovej. A tá zasa v roku 1628 darovala sošku bosým karmelitánom v kostole Panny Márie Víťaznej v Prahe so slovami: „Šľachetní otcovia, odovzdávajúc vám túto sošku prinášam vám to, čo mi je najdrahšie. Majte ju v úcte a nebudete mať nedostatok.“

Tipy na produkty:

Krátka novéna k Pražskému Jezuliatku

Začnite s úctou k Pražskému Jezuliatku ešte dnes! Napríklad touto krátkou novénou, ktorá sa modlí každý deň od 16. do 24. decembra.

Ó, Ježišu, ktorý si povedal: „Proste a dostanete, hľadajte a nájdete, klopte a otvoria vám.“ Na príhovor Márie, tvojej presvätej Matky, klopem, hľadám, prosím, nech je moja modlitba vypočutá.

(Vyslovte svoju prosbu)

Ó, Ježišu, ktorý si povedal: „Všetko, o čo budete prosiť Otca v mojom mene, dá vám.“ Na príhovor Márie, tvojej presvätej Matky, pokorne a vrúcne prosím tvojho Otca v tvojom mene, aby bola moja modlitba vypočutá.

(Vyslovte svoju prosbu)

Ó, Ježišu, ktorý si povedal: „Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú.“ Na príhovor Márie, tvojej najsvätejšej Matky, verím, že moja modlitba bude vypočutá.

(Vyslovte svoju prosbu)

Ó, Božské Pražské Dieťa a stále všemohúci Bože! Na najmocnejší príhovor tvojej najsvätejšej Matky a skrze bezhraničné milosrdenstvo tvojej všemohúcnosti si vyprosujem odpoveď na úmysel, o ktorý v tejto novéne tak vrúcne prosím. Ó, Božské Pražské Dieťa, vypočuj moju modlitbu a vyslyš moju prosbu. (opakovať 3x)

Otče náš…
Zdravas‘, Mária…

Masima