Ježiš: „Matka, poprosil som Josefu, aby mi utkala košieľku, ozdobenú mnohými dušami.“

Sestra Josefa Menéndez dosiahla plnosť svojho pozemského života už vo svojich tridsiatich troch rokoch. A podobne ako svätá Faustína, tiež v tomto veku zomrela.

Kardinál protektor jej kongregácie menom Eugen Pacelli (neskorší pápež Pius XII.) dal v roku 1938 povolenie zverejniť posolstvá, ktoré sestra Josefa dostala od samotného Pána Ježiša: „Nech účinne prispejú k tomu, aby v mnohých dušiach prebúdzali vždy väčšiu milujúcu dôveru v nekonečné zmilovanie Božského Srdca nad hriešnikmi, ktorými sme my všetci.“

Josefa žila iba štyri roky ako skromná laická sestra v spoločnosti rehoľných sestier od Najsvätejšieho Srdca Ježišovho vo francúzskom meste Poitiers, kde pracovala ako krajčírka. Okrem predstavenej žiadna zo spolusestier nevedeli o jej mystických daroch a o veľkom zmiernom utrpení, ktoré prinášala za obrátenie hriešnikov.

Keď bola Josefa 26. decembra 1922 na svätej omši, priniesla jej Panna Mária po svätom prijímaní malého Ježiška. Josefa prosila Pannu Máriu, aby ju naučila milovať Božie Dieťa a prinášať mu útechu.

„Hovorila som s ňou s veľkou dôverou,“ napísala Josefa do svojho denníka, „tak, ako sa hovorí s matkou. Po svätom prijímaní som ju úpenlivo prosila, aby sa mu klaňala za mňa a aby ma naučila, ako mu mám vyjadriť svoju vďaku.“

Vtedy sa jej zjavila Matka Božia a priniesla jej malého Ježiška so slovami: „Pozri, dcéra moja, prinášam ti tvojho Ježiša. Ulož si ho hlboko do srdca. Hľaď, ako mu je zima! Aspoň ty ho zohrej svojou láskou. Je taký dobrý a má ťa tak veľmi rád. Nech len on sám je jediným kráľom tvojho srdca!“

Josefa uisťovala Pannu Máriu, že by veľmi chcela milovať Ježiša, no zároveň s ľútosťou priznávala, že často nerobí dostatočne verne všetko, čo od nej Pán Ježiš žiada.

Pán Ježiš jemným detským hláskom v tej chvíli Panne Márii povedal: „Matka, poprosil som Josefu, aby mi utkala košieľku, ozdobenú mnohými dušami.“

Tipy na knihy:

• Pražské Jezuliatko
• Pokloňme sa Jezuliatku!
• Na ceste k Jezuliatku

Panna Mária prikývla: „Áno, získaj mu duše, dcéra moja, a nedopusť, aby sa od neho vzdialili.“

„Áno, chcem modlitbou a obetou pomáhať dušiam, aby sa priblížili k Bohu. Chcem túto úlohu plniť z celého srdca,“ ubezpečovala Josefa Božiu Matku. Aj napriek svojmu pevnému predsavzatiu však prežívala obavy, že túto úlohu nesplní.

„Neboj sa, dcéra moja. Ježiš očakáva len tvoju dobrú vôľu. Usiluj sa, koľko môžeš, aby si mu dokázala svoju lásku. Vieš, ako to máš spraviť? Ježiš ťa chce veľmi malú, celkom maličkú… takú malú, aby si našla miesto tu,“ a Panna Mária rukou ukázala Josefe malú medzeru medzi svojím srdcom a Ježiškom, ktorého mala v náručí. „Ani netušíš, ako sa tu budeš mať dobre.“ Aj Ježiško ju povzbudil a zakýval jej svojou malou rúčkou: „Len sa o to pokús a potom to uvidíš!“

Josefa cítila veľkú lásku, ktorá k nej prichádzala. Znovu prosila o odpustenie za svoju nevďačnosť, ktorú si v hĺbke srdca uvedomovala. Vtedy sa k nej Božia Matka prihovorila: „Áno, je pravda, že si chvíľami skutočne nevďačná. Vieš prečo? Lebo myslíš viac na seba než naňho. Nedbaj, ako ti je ťažko, ale dokazuj mu svoju lásku tým, že urobíš všetko, čo od teba žiada. Káže ti hovoriť, tak hovor. Káže ti mlčať, tak mlč. Káže ti milovať, tak miluj. On sa predsa o teba stará!“ A rozlúčila sa s ňou týmito slovami: „Maj sa dobre, dcéra moja! Nezabudni na košieľku… Zohrej ho a daj mu duše!“

Masima