Narodenie Ježiša Krista podľa blahoslavenej Anny Kataríny Emmerichovej

Blahoslavená Anna Katarína Emmerichová rozpráva:

Lesk okolo Panny sa stále jasnejšie a jasnejšie rozhorieval a pohlcoval svetlo lámp, ktoré Jozef rozsvietil. Panna Mária kľačala na koberci s rozopnutým pásom, s voľnými, naširoko okolo seba roztvorenými šatami a tvárou obrátenou k východu. Modliac sa prišla o polnoci do vytrženia. Videla som ju pozdvihnutú od zeme, takže sa nedotýkala podlahy. Ruky skrížila na prsiach. Jas okolo nej sa prudko rozplápolal, všetko všetučko, aj neživé veci, boli akoby preniknuté vnútornou radosťou. Kamenie stropu, stien a pôdy jaskyne akoby v tom svetle ožívali. Zrazu však strop jaskynnej priehlbiny zmizol z mojich očí – nad Máriou sa až do najvyšších nebies rozlial prúd svetla, horiac stále prudším a prudším jasom. Presvätá Panna však pozdvihnutá vo vytržení, teraz hľadiac na zem, sa klaňala svojmu Bohu, ktorého sa stala matkou. Ležal pred ňou ako novorodené slabučké dieťa.

Náš Spasiteľ, ako som videla, ležal na koberci pred kolenami Panny Márie ako žiariace, maličké dieťa, ktoré svojím svetlom prevyšovalo všetok lesk naokolo. Zdalo sa mi, akoby bolo maličké a akoby pred mojimi očami rástlo. Toto všetko bolo však len pohnutie tak veľmi oslepujúceho jasu, že nemôžem s určitosťou povedať, ako som to videla.

Presvätá Panna bola ešte nejakú dobu v tomto vytržení. Videla som, ako položila plienku cez dieťa, ale ešte sa ho nedotkla, ani ho nevzala do náručia. Po značnej chvíli som videla Jezuliatko pohnúť sa a počula som ho zaplakať. Bolo to, akoby sa Mária preberala z vytrženia. Pozdvihla dieťatko z koberca, baliac ho do plienky, ktorú cez neho prehodila. Držiac jednou rukou si ho tisla na prsia. Teraz sedela a celá aj s dieťaťom sa zahalila závojom. Myslím, že Mária kojila Vykupiteľa. Vtedy som videla anjelov okolo nej celkom v ľudskej podobe. Ležali na tvári a klaňali sa dieťatu.

Asi hodinu po pôrode zavolala Mária Jozefa, ktorý ešte bdel v modlitbách. Priblížil sa k nej a zbožne, radostne a pokorne padol na tvár. Až keď ho Mária znovu prosila, aby pritisol z vďačnej radosti na srdce ten najsvätejší dar, vstal, vzal Jezuliatko do náručia a velebil Boha, prelievajúc slzy radosti.

Presvätá Panna potom zavinula Jezuliatko. V tejto chvíli sa už celkom dobre nepamätám na plienky, ktorými ho ovinula, viem len to, že dieťatko bolo až po ramienka zavinuté do červeného rúška a ešte do bieleho. Prsia a krk boli zahalené inou plienkou. Mária mala so sebou len štyri plienky. Potom som videla, že Mária a Jozef sedia vedľa seba s podloženými nohami. Nehovorili, ale zdalo sa, že obaja sú pohrúžení do rozjímania. Pred Máriou ležal na koberci zavinutý novorodený Ježiško, krásny a žiariaci ako blesk. Ach, myslela som si, toto miesto tu chová spásu celého sveta a nikto o tom netuší.

Potom položili dieťa do jasličiek, ktoré boli vystlaté sitinou a drobnou trávou a cez ktoré bola prehodená pokrývka, previsnutá na oboch stranách. Stáli nad kamenným korytom na zemi, ležiacom vpravo od vchodu, tam, kde sa jaskyňa viac zahýbala k severu.

Táto časť jaskyne, majúca podlahu stupňovite vyhlodanú, ležala nižšie než miesto pôrodu. Položili dieťa do jasličiek a stáli vedľa nich. V slzách radosti chválili Boha.

Kristovo narodenie som videla ako historickú udalosť a nie ako plesanie cirkevnej oslavy. Nevidela som síce taký záblesk blaženého opojenia radosti, ako to vídavam počas svätej noci, kedy tento zjav vyjadruje vnútorný význam. Aj dnes som však uvidela nezvyklú radosť. Na mnohých miestach, až do najzadnejších končín sveta, som vnímala mimoriadne pohnutie.

Videla som, že srdcia mnohých dobrých ľudí prekypujú radostnou túžbou a srdcia všetkých zlých sa chvejú veľkou úzkosťou. Veľa zvierat, ako som videla, bolo zachvátených radostným pohnutím, na nejednom mieste som videla vztýčené kvetiny, byliny i kríky. Stromy pookrievali a vydávali vôňu. Videla som vytrysknúť mnoho prameňov. Tak vytryskol v hodinu Vykupiteľovho narodenia výdatný prameň v inej jaskyni, ktorá bola v pahorku na sever od jaskyne jasličiek. Svätý Jozef ho na druhý deň podchytil a vykopal jarček, ktorým by odtekal.

Tipy na knihy:

V údolí pastierov, asi jeden a pol hodiny od jaskyne narodenia, sa na kraji viníc, ktoré sa tiahli odtiaľ smerom ku Gaze, zdvíhal pahorok. Na tomto pahorku stáli chatrče troch pastierov, ktorí boli náčelníkmi v okolí bývajúcich pastierskych rodín – rovnako, ako boli svätí traja králi náčelníkmi im poddaným kmeňom.

Asi ešte raz tak ďaleko od jaskyne narodenia stála takzvaná veža pastierov. Bol to vysoké ihlanovité lešenie z trámov, ktoré sa týčilo na podmurovke z veľkých neotesaných kameňov na pahorku v poliach medzi jasne sa zelenajúcimi stromami.

Okolo veže sa vinuli schody a galérie. Sem-tam boli zriadené malé kryté stanoviská, ktoré sa nepodobali strážam, a celé boli ovešané rohožami. Podobali sa trochu onomu vežovitému lešeniu, z ktorého svätí traja králi pozorovali v noci hviezdy vo svojej vlasti. Z diaľky pôsobila dojmom námorného korábu s početnými vysokými sťažňami a rozpätými plachtami. Z tejto veže bolo možné široko-ďaleko prehliadnuť celú krajinu; bol vidieť Jeruzalem a tiež horu pokušenia v jerišskej púšti. Pastieri mali hore strážcov, aby bdeli nad pohybom stád a aby ich varovali trúbením, keby hrozilo nebezpečenstvo od lupičov alebo tiahnucich vojenských rôt, ktoré boli zhora viditeľné už v diaľke.

Jednotlivé rodiny pastierov bývali na salašoch, osamote, medzi záhradami a poľami, stojacich v okruhu päť hodín okolo veže. Pri veži bolo ich spoločné zhromaždisko, a tiež stredisko tých, ktorí pásli alebo si tu uchovávali náradie a chodili sem po potravu. Pozdĺž pahorku veže boli totiž postavené chyže a bokom od nich väčšia kôlňa, rozdelená na niekoľko komôr, v ktorých bývali a pastierom varili ich ženy. Tu pri veži som dnes v noci videla stáda ešte čiastočne pod šírym nebom, ale pri pahorku som videla stáda troch pastierov v košiari.

Keď sa Ježiš narodil, tí traja pastieri stáli spolu pred chyžou, rozhliadali sa a uvideli podivuhodný jas v tých miestach, kde bola jaskyňa narodenia. Boli dojatí zázračnou nocou. Aj medzi pastiermi u vzdialenejšej veže som videla zhon a úžas. Niektorých som videla vystúpiť na lešenie veže a pozorovať zvláštne žiarenie nad jaskyňou narodenia.

Keď teda tí traja pastieri takto pozerali k nebu, videla som, ako sa k nim zniesol svetelný oblak. Ako sa blížil, spozorovala som v ňom hnutie, premieňanie a prechádzanie do tvarov a podoby. Počula som rastúci, sladký, tichý, a predsa radostný spev.

Pastieri sa spočiatku preľakli, ale ihneď stál pred nimi anjel a oslovil ich: „Nebojte sa, lebo aj vám zvestujem veľkú radosť, ktorá sa dostane všetkému ľudu. Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, ktorý je Pán Kristus. A poznáte ho po tomto znamení, že ho nájdete ako dieťa zavinuté v plienkach a položené v jasličkách.“ Kým im anjel toto zvestoval, lesk okolo neho plápolal čím ďalej jasnejšie. Teraz som videla pred pastiermi päť alebo sedem veľkých, spanilých, žiariacich anjelských postáv. V ruke držali dlhý lístok, podobný stuhe, na ktorom bolo čosi napísané. Počula som ich chváliť Boha a prespevovať: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“

Pastierom pri veži sa dostalo rovnaké zjavenie, len o čosi neskôr. Rovnako tak sa anjeli zjavili aj tretej skupine pastierov pri studni, tri hodiny od Betlehema, východne od veže pastierov. Nevidela som, že by sa pastieri boli ihneď pustili na cestu k jaskyni narodenia. Bola vzdialená dobrú jeden a pol hodinu cesty, pre pastierov od veže bola iste ešte raz tak ďaleko. Videla som však, že sa hneď radili, aký dar prinesú novorodeniatku. Čo najrýchlejšie hľadali darčeky. K jasličkám prišli až skoro ráno.

Masima