Závet a posledné napomenutie svätej Angely z Foligna, ktoré dala svojim deťom pred smrťou

Dňa 4. januára sme si pripomenuli sviatok svätej Angely z Foligna, mystičky a rehoľníčky, ktorá po svojom hlbokom obrátení zanechala hriešny život a zvyšok svojich dní prežila kajúcim spôsobom. Pri tejto príležitosti si prečítajte jej posledné napomenutie a načerpajte z jej svätosti a múdrosti.

Svätá Angela z Foligna povedala: „Čo vám teraz poviem, deti moje, nehovorím pre nič iné než pre lásku k Bohu, a pretože som vám sľúbila, že z vlastnej vôle si so sebou nevezmem do hrobu nič, čo viem a čo by vám mohlo byť užitočné.

Slová, ktoré vám venujem, nie sú odo mňa, ale všetky od Boha, pretože jeho božskej dobrote sa zapáčilo dať do mojej starostlivosti všetkých svojich synov a dcéry, ktorí sú na tomto svete, tu aj za morom. Starala som sa o nich, ako som bola schopná, smútila som s nimi a trpela pre nich viac, než ste ochotní uveriť. Ó, môj Bože, znova ti ich odovzdávam a modlím sa, aby ich tvoja nevýslovná láska chránila pred všetkým zlom a uchovala ich na ceste všetkého dobra, v láske k chudobe, opovrhovaniu a utrpeniu a v napodobňovaní a premene podľa tvojho života a dokonalosti, ktorú sa ti zapáčilo ukázať slovom a skutkom i životom.

Moji milovaní synovia, v tomto svojom poslednom napomenutí vás žiadam, aby ste sa usilovali byť maličkí a opravdivo pokorní a tichí, a to nielen vo vonkajších dielach, ale aj v hĺbke vašich sŕdc, aby ste boli pravými žiakmi a učeníkmi toho, ktorý povedal: ‚Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom.‘

Nestarajte sa o moc ani o pocty, ani o popredné miesto medzi ostatnými, ale hľadajte posledné miesto, aby vás Kristus povýšil v dokonalosti zásluh a vo svojej milosti. Vaša pokora nech je taká, aby ste sa neustále považovali za nič. Lebo nehodná je každá sebestačnosť, ktorá robí dušu pyšnou, ako spomínaná moc, pocty a popredné miesta, pred ktorými máte utekať, lebo v nich spočíva veľký klam a nebezpečenstvo. A ešte väčší klam než v svetskej sa skrýva v sebestačnosti duchovnej, keď viete, ako hovoriť o Bohu, rozumiete Písmu, vykonávate veľké pokánie a celým srdcom sa oddávate duchovným veciam. Ľudia sebestační takýmto spôsobom totiž často upadajú do omylu a je ich ťažšie napraviť než tých prvých. Majte teda sami seba za nič, za nič, ktoré je známe, alebo za nič, ktoré je neznáme. Pravdou totiž je, že duša nemôže mať lepší vhľad alebo poznanie, než keď vníma svoju ničotnosť a ostáva vo svojom väzení.

Dbajte o to, synovia moji, aby ste mali lásku, bez ktorej nie je ani spása, ani zásluha. Veď ak Boh hovorí: ‚Všetko moje je tvoje‘, kto si zaslúži, aby všetko, čo je Božie, patrilo jemu? Mohlo by byť niečo okrem najvrúcnejšej lásky, čo by bolo natoľko hodné Boha?

Synovia moji, otcovia a bratia, snažte sa, aby ste sa milovali navzájom medzi sebou pravou láskou, lebo duša, ktorá ju má, zaslúži si zdediť božský majetok. A pripomínam vám, aby ste takúto lásku túžili mať nielen medzi sebou, ale rovnako aj ku všetkým ľuďom. Lebo moja duša má väčší úžitok, keď plače a narieka nad hriechmi svojho blížneho než nad svojimi vlastnými. A keby sa svet vysmial tomu, čo hovorím, ako niečomu neprirodzenému, potom si uvedomte, že láska, ktorá to pôsobí, nie je zo sveta.

Hľadajte, deti moje, túto lásku a nesúďte nikoho, aj keby ste ho videli spáchať smrteľný hriech. Nevravím, že by vás taký hriech nemal odpudzovať a že by ste sa ho nemali hroziť, iba vravím, aby ste nikdy nesúdili hriešnikov. Ani by ste nimi nemali pohŕdať, lebo nemôžete vedieť, ako o nich súdi náš Pán. Mnoho je takých, ktorí sa ľuďom zdajú odsúdení do pekla, a pritom v Božích očiach sú spasení. Nie menej je takých, ktorí sa ľuďom zdajú spasení, ale v Božích očiach sú zavrhnutí a odsúdení. Mohla by som vám povedať o niektorých, ktorými ste vy sami pohŕdali a o ktorých mám ja istú nádej, že ich Boh privedie späť do svojho náručia.

Nebudem robiť žiaden iný závet okrem toho, že vás porúčam do vzájomnej lásky a hlbokej pokory. A zanechávam vám všetko, čo mám – dedičstvo Ježiša Krista, ktorým je chudoba, utrpenie a opovrhnutie, aby aj váš život bol životom Ježiša Krista. Tí, ktorí budú vlastniť dedičstvo Kristovho života, budú ako Božie deti i mojimi deťmi a ako také zaiste získajú i dedičstvo večného života.“

Keď vyriekla tieto slová, položila každému z okolostojacich ruku na hlavu a povedala:

„Buďte požehnané, moje drahé deti, od Pána i odo mňa, vy i všetci, ktorí tu nie sú prítomní. A ako to mne naznačil a ukázal Pán, tak ja dávam večné požehnanie vám, ktorí ste nablízku, i vám, ktorí ste ďaleko. Nech vám ho sám Kristus udelí rukou, ktorou bol pribitý na kríž. Amen.“

Tento úryvok pochádza z Knihy Božej útechy Angely z Foligna, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.