Kazateľ ruženca: Svätý Ľudovít Mária Grignion z Montfortu

(1673 − 1716)
Blahorečený: 22. januára 1888 pápežom Levom XIII.
Svätorečený: 20. júla 1947 ctihodným pápežom Piom XII.
Spomienka: 28. apríla

Svätý Ľudovít Mária Grignion z Montfortu sa narodil v roku 1673 v Bretónsku. Ako horlivý hlásateľ večnej múdrosti Ježiša Krista, kríža a Panny Márie prešiel počas svojho evanjelizačného úsilia po celej Európe pešo viac ako 28 800 kilometrov. V roku 1706 pápež Klement XI. potvrdil plodnosť jeho kazateľskej služby a poveril ho, aby bol apoštolským misionárom. Založil dve rehoľné spoločenstvá: Misionári Máriinej spoločnosti (Montfortovi misionári) a Dcéry Múdrosti. Viedol misie vo viac ako 200 farnostiach a bol autorom mnohých kníh, ktoré sú uznávané ako klasika katolíckej teológie a spirituality. Pri jednej príležitosti počas kázania premohol niekoľko opitých výtržníkov, pretože sa vysmievali téme jeho posolstva, Ježišovi a Márii. Ľudovít Mária Grignion z Montfortu bol veľkým svätcom. Zomrel vo veku 43 rokov a bol pochovaný v Saint-Laurent-sur-Sèvre vo Francúzsku v bazilike pomenovanej po ňom. V roku 1947 bol svätorečený.

Apoštol ruženca

Svätý Ľudovít Mária Grignion z Montfortu je autorom najväčšej knihy o ruženci, aká bola kedy napísaná, Obdivuhodné tajomstvo presvätého ruženca. Podobne ako kniha O pravej úcte k Panne Márii bola za jeho života neznáma a znovuobjavená bola až v polovici 19. storočia. Od jej prvého vydania v roku 1911 vyšli milióny výtlačkov a urobilo sa nespočetné množstvo jej prekladov. Prostredníctvom tejto knihy si Cirkev a svet opäť uvedomili význam ruženca v živote svätého Dominika Guzmána a Alana de la Roche. Svätý Ľudovít Mária Grignion z Montfortu nazval svoju knihu Obdivuhodné tajomstvo presvätého ruženca, pretože tak málo duší skutočne pozná tajomstvo svätosti, ktoré je obsiahnuté a ukryté v požehnaných zrnkách Panny Márie. Neexistuje žiadna iná kniha, ktorá by ružencu vzdávala takú úctu. O jej autorovi možno skutočne povedať, že je apoštolom, majstrom a najväčším spisovateľom o ruženci v dejinách Cirkvi.

Svätý Ľudovít Mária Grignion z Montfortu tak veľmi miloval ruženec, že sa 10. novembra 1710 stal dominikánom tretieho rádu. Od generálneho magistra Rádu kazateľov získal povolenie kázať o ruženci všade, kam prišiel a počas svojich misií zakladal Ružencové bratstvá. Odhaduje sa, že počas svojho života zapísal do Ružencového bratstva viac ako 100 000 ľudí. Ruženec odporúčal najmä kňazom ako prostriedok na obrátenie čo najväčšieho počtu duší a učil, že táto modlitba ponúka milosť v tomto živote a slávu v tom budúcom. Tak ako svätý Dominik používal ruženec na víťazstvo nad albigéncami v 13. storočí, tak ho svätý Ľudovít využíval na kázanie proti jansenistom v 18. storočí. Ako apoštolský misionár a dominikán tretieho rádu nosil na opasku 15-desiatkový ruženec ako duchovný meč. Zaradenie Apoštolského vyznania viery, úvodnej modlitby Otče náš a troch Zdravas’, Mária na začiatku ruženca, ako aj priradenie duchovného ovocia ku každému tajomstvu, sa pripisuje jeho zásluhe.

Úryvok pochádza z knihy 26 apoštolov ruženca, ktorú si môžete zakúpiť na Zachej.sk.