„Mamička, spravíš mi tú radosť, že prv než zomriem, uvidím tvoju ľútosť?“

Svätosť je fascinujúca – o to viac, ak sú svätými deti. Hoci je Laura Vicuňová ešte „len“ blahoslavená, bola jedným z detí, o ktorých Pán Ježiš povedal: „Nechajte deti a nebráňte im prichádzať ku mne, lebo takým patrí nebeské kráľovstvo“ (Mt 19,14). Svätý Ján Pavol II. označil jej život za „pieseň chvály o čistote, obeti a detskej láske“. Laura prijala Božie kráľovstvo priamo a bez zaváhania. Zomrela, keď nemala ani trinásť rokov, pričom jasne vystihla, o čo jej ide – o večný život.

Laura sa narodila 5. apríla 1891 v Santiago de Chile v rodine, ktorá patrila v krajine medzi popredné. Jej otec José Domingo bol dôstojník, ale keď politické prevraty vyvolali občiansku vojnu, rodina musela utiecť na juh do Temuca. Laura mala vtedy len niekoľko mesiacov. O tri roky, v roku 1894, dostala sestričku. Otec krátko nato zomrel a rodina sa ocitla v katastrofálnej situácii. Mama, doňa Mercedes, sa pokúšala zabezpečiť svoju rodinu šitím, ale i tak sa budúcnosť jej detí javila v neutešenom svetle.

Laura spoznala v Temuco sestry saleziánky. Tie sa pre ňu neskôr stali jediným pozemským domovom. Mercedes videla, že situácia sa ešte viac zhoršuje. Preto odišla s deťmi do Argentíny, kde sa usadila v dedine v provincii Nequen. Tam si našla prácu u bohatého, no celkom slobodomyseľného statkára Manuela Moru. Časom sa stala, hoci mala veľmi silný náboženský základ, jeho milenkou. Nevieme, prečo to spravila, preto ju nebudeme súdiť. Veľmi skoro však prišlo precitnutie. Mala šťastie – v neďalekom Junin de los Andes bol ústav saleziánok, kam zverila obe deti. Tam sa u Laury prebudila veľká láska k Ježišovi. Zároveň však počas prípravy na prvé sväté prijímanie naplno spoznala neudržateľnú situáciu svojej matky, o ktorej predtým len tušila. Nesmierne tým trpela. V tomto období ju robilo šťastnou len čakanie na stretnutie s Ježišom v prvom svätom prijímaní.

Keď mala desať rokov, sformulovala tri predsavzatia, na ktoré niekedy nepríde kresťan ani v pokročilej starobe:

1. Môj Bože, chcem ťa milovať a slúžiť ti po celý život. Preto ti darujem svoju dušu, svoje srdce, seba celú.

2. Chcem radšej zomrieť, než by som ťa urazila jediným hriechom. Preto sa chcem držať ďaleko od všetkých vecí, ktoré by ma mohli od teba odlúčiť.

3. Chcem urobiť všetko, čo viem a čoho som schopná, aby ťa ľudia poznávali a milovali. Chcem uzmierovať tie urážky, ktoré ti spôsobujú ľudia, predovšetkým moji blízki.

Počas prázdnin v roku 1902 sa ocitla v nebezpečenstve. Muž, ktorý žil s jej matkou, chcel Lauru pohlavne zneužiť. Len tak-tak unikla jeho útokom, čím u muža prebudila voči sebe nevýslovnú nenávisť. Preto sa predčasne vrátila do ústavu, kde jej sestry, ktoré pochopili vážnosť situácie, poskytli bezplatne domov.

V Laure čoraz viac dozrievala túžba stať sa rehoľnou sestrou, čo sa však nesplnilo. S dovolením spovedníka súkromne zložila rehoľné sľuby. Nasledujúce mesiace však stále viac cítila volanie, aby obetovala svoj život za obrátenie svojej matky.

Pravdepodobne počas Veľkej noci v roku 1902 ponúkla Bohu svoj život ako obeť a Boh ju celkom zjavne prijal. Laura krátko nato začala chorľavieť, bola čoraz slabšia, ale vnútorne zrelšia. Matka Mercedes sa k nej približovala s veľkou hanbou. Akoby tušila, že utrpenie jej dcéry má súvislosť s ňou a jej životom.

Tipy na produkty:

Choroba, pravdepodobne tuberkulóza, postupovala. Laura mala bolesti a jej ďalší pobyt v ústave sa stal nemožný. Musela sa vrátiť k matke, čo ju dosť rozžialilo. Aj samotná matka musela pochopiť, že jej terajšia situácia nie je udržateľná. Stalo sa totiž, že keď sa vrátila späť do Juninu kvôli lekárskej starostlivosti, Manuel Mora chorú Lauru veľmi ponížil a správal sa k nej hrubo.

22. januára 1904 povedala Laura matke svoje tajomstvo: „Mamička, zomriem. Prosila som o to sama Ježiša a on ma vyslyšal. Už pred dvoma rokmi som mu ponúkla svoj život za tvoju záchranu. Za milosť tvojho obrátenia. Mamička, spravíš mi tú radosť, že prv než zomriem, uvidím tvoju ľútosť?“ Hlboko otrasená Mercedes jej sľúbila, že sa vyspovedá a odíde od statkára Moru.

Vierohodné správy o vypočutých prosbách, zvlášť v oblasti manželských kríz, svedčia o tom, že táto mladučká svätica je mocnou orodovníčkou u Boha a jeho Syna, ktorý povedal: Velebím ťa, Otče, Pán neba a zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Obracajme sa teda s dôverou na Lauru, prosme ju o príhovor. Každý máme nejaké trápenie, ktoré môže vyliečiť len Božia pomoc. Preto nám Boh daroval svätcov ako životné príklady a ako príhovorcov, ktorí sa nás zastávajú u Boha. Prečo využívame túto možnosť tak málo?

Modlitba k blahoslavenej Laure

Všemohúci a večný Bože, milostivo korunuj oslávenie blahoslavenej Laury Vicuňovej, ktorá je pre nás vzorom lásky k tebe a k rodičom, ako aj vzorom pokornej obeti lásky a zmieru za duše. Na jej príhovor otvor nám, Bože, bohaté pramene svojho milosrdenstva. Obráť k sebe srdce hriešnika, ktorého ti zverujeme (vyslovte meno), aby aj on objavil veľkosť tvojho milosrdenstva, našiel si k tebe dôverný vzťah, a tak ťa spolu so mnou mohol raz naveky velebiť. O to ťa prosíme skrze tvojho Syna, Ježiša Krista, nášho Vykupiteľa, ktorý s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen.

Masima