Odkiaľ pochádza slávne pápežské heslo „Totus Tuus“?

Svätý Ján Pavol II. ešte nebol pápežom, keď povedal: „Kým predtým som bol presvedčený, že Mária nás vedie ku Kristovi, teraz som začal chápať, že Kristus nás vedie aj k svojej Matke.“ Mnohým určite napadla otázka – prečo táto zmena? Čo ovplyvnilo mariánsku zbožnosť Karola Wojtylu?

Stalo sa tak počas 2. svetovej vojny. Kvôli pracovnej povinnosti uloženej okupačnými úradmi sa Karol Wojtyła 11. októbra 1940 zamestnal ako robotník v krakovskej fabrike na výrobu sódy Solvay. Práca v továrni bola veľmi ťažká – v Zakrzówku sa získaval vápenec na výrobu sódy, ktorý sa odtrhával zo skalných blokov pomocou trhavín.

Wojtyła spočiatku nakladal vápencovú drvinu do vagónov úzkorozchodnej železnice, ktoré získané suroviny vozili do továrne v meste Borek Fałęcki. Neskôr pracoval na ukladaní výbušnín do vápencových skál. Po roku tejto práce bol preložený do samotnej továrne, sídliacej na Zakopiańskej ulici 62. Bol zamestnaný pri čistení vody privádzanej do kotlov. Cez dlhý dvor fabriky nosil vedrá s vápennou vodou a rovnako aj vrecia s chemickými činidlami.

Počas krátkych prestávok v práci si dvadsaťročný Karol zvyčajne sadol bokom a vytiahol malú knižku v modrom obale. Jej obsah bol pre neho objavom – každá strana vrhla nové svetlo na to, čo vedel a cítil, no nevedel pomenovať. Traktát O pravej úcte k Panne Márii ho tak zaujal, že sa mu myšlienky svätého Ľudovíta Grigniona z Montfortu hlboko zapísali do srdca a sprevádzali ho až do konca života.

„Mariánska ‚spiritualita‘, rovnako ako jej zodpovedajúca zbožnosť, nachádza veľmi bohatý zdroj v historických skúsenostiach jednotlivcov i rozličných kresťanských komunít, žijúcich medzi rozličnými národmi na celom svete. Veľmi rád tu medzi toľkými učiteľmi a svedkami tejto spirituality pripomínam postavu svätého Ľudovíta Máriu Grigniona z Montfortu, ktorý odporúčal kresťanom zasvätiť sa Kristovi prostredníctvom Panny Márie ako účinný prostriedok života vo vernosti podľa krstných záväzkov,“ napísal už ako Ján Pavol II. v encyklike Redemptoris Mater.

A je to práve spomínaný traktát, z ktorého si prevzal slová. Tie si najskôr zapísal do biskupského (a potom aj do pápežského) erbu. A keď sa svet začal čudovať, prečo je v pápežských insígniách veľké modré M, opakuje slová modlitby: „Totus Tuus ego sum, et omnia mea tua sunt,“ čo znamená: „Som celý tvoj a všetko čo mám, je tvoje.“

Na 50. výročie svojej kňazskej vysviacky už ako pápež vyznal, že jeho spôsob chápania oddanosti Matke Božej sa zmenil vďaka čítaniu tohto traktátu: „Kým predtým som bol presvedčený, že Mária nás vedie ku Kristovi, teraz som začal chápať, že Kristus nás vedie aj k svojej Matke.“ Vďaka svätému Ľudovítovi Grignionovi zistil, že Mária je Božím rajom, do ktorého zostúpil Boží Syn.

Tipy na knihy:

Posledné verejné stretnutie pápeža Jána Pavla II. s veriacimi sa uskutočnilo na Veľkonočnú nedeľu 27. marca 2005. Pápež stál pri okne Apoštolského paláca, no nezmohol sa na jediné slovo. Tá bezmocnosť a ticho boli také hrozné, že sa mnohí ľudia na námestí aj pred televízormi rozplakali. Pápež bol veľmi oslabený, aspoň sa mu podarilo pozdraviť čakajúcich gestom ruky. V ruke zvieral papierik s napísanými dvomi slovami – Totus Tuus.

Po jeho smrti bol 7. apríla zverejnený pápežský testament. A znovu sa ukázalo, že za najdôležitejšiu považoval svoju oddanosť Panne Márii. Vyznanie, ktoré opakoval od roku 1940, teda plných 65 rokov, sa v testamente niekoľkokrát opakuje.

6. marca 1978 napísal: „Bdejte teda, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán (Mt 24, 42) – tieto slová mi pripomínajú posledné zavolanie, ktoré príde vo chvíli, keď to bude chcieť Pán. Túžim ho nasledovať a želám si, aby ma všetko to, čo tvorí môj pozemský život, pripravilo na túto chvíľu. Neviem, kedy príde, ale ako všetko, tak aj túto chvíľu vkladám do rúk Matky môjho Majstra: Totus Tuus. V týchto materských rukách nechávam všetko a všetkých, s ktorými ma spojil môj život a moje povolanie. V týchto rukách nechávam predovšetkým Cirkev a tiež môj národ a celé ľudstvo.“

Ďalší zápis nesie dátum 24. februára až 1. marca 1980: „Chcem sa ešte raz úplne zveriť Pánovej milosti. On sám rozhodne, kedy a ako mám ukončiť môj pozemský život a pastoračnú službu. V živote aj v smrti som Totus Tuus.“

O rok neskôr, 5. marca 1982, Ján Pavol II. do testamentu napísal: „Totus Tuus ego sum. Počas tohoročných duchovných cvičení som viackrát čítal text testamentu zo 6. marca 1979. Napriek tomu, že ho doteraz považujem za provizórny, nechávam ho vo forme, v akej sa nachádza. Nateraz nič nemením a ani nič nepridávam, pokiaľ ide o dispozície, ktoré obsahuje. Atentát na môj život 13. mája 1981 istým spôsobom potvrdil presnosť slov napísaných počas duchovných cvičení v roku 1980. Oveľa viac cítim, že sa nachádzam úplne v Božích rukách. Neustále zostávam k dispozícii svojmu Pánovi, zverujem sa mu v jeho Nepoškvrnenej Matke (Totus Tuus).“

„Celá naša dokonalosť spočíva v pripodobňovaní sa Kristovi, v zjednocovaní sa s ním a v zasväcovaní sa mu. Teda najdokonalejšia zbožnosť je bezpochyby tá, ktorá nás najdokonalejšie pripodobňuje Ježišovi Kristovi, zjednocuje s ním a zasväcuje jemu. A keďže Mária je zo všetkého stvorenia najviac pripodobnená Ježišovi Kristovi, znamená to, že spomedzi všetkých foriem zbožnosti najviac zasväcuje a pripodobňuje našu dušu Pánovi práve uctievanie Márie, jeho svätej matky. Čím viac je srdce zasvätené jej, tým viac je zasvätené Ježišovi Kristovi,“ napísal Ján Pavol II. v Apoštolskom liste Rosarium Virginis Mariae, pričom opäť použil slová svätého Ľudovíta Griogniona z traktátu O pravej úcte k Panne Márii.

„Celý som tvoj – dnes, až do konca mojich dní a na večnosť.“ Úkon osobného zasvätenia Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie si Karol Wojtyla osvojil a použil ako kotvu, vďaka ktorej mohol bezpečne pristáť na brehu večnosti. Ani nám nikto nebráni spraviť tak ešte dnes – zasvätiť sa Panne Márii dvoma slovíčkami: Totus Tuus!

Masima